Emmanuel Macron
súčasný prezident Francúzskej republiky
Macron v roku 2022
25. prezident Francúzskej republiky
Momentálne v úrade
od 14. máj 2017
François Hollande
Spoluknieža Andorry
Momentálne v úrade
od 14. máj 2017
François Hollande
Minister hospodárstva a priemyslu
V úrade 26. august 2014 – 30. august 2016
Biografické údaje
Narodenie	21.12.197721. december 1977 (45 rokov) Amiens, Francúzsko
Politická strana	Socialistická strana Francúzska (2006 – 2009) Independent (2009 – 2016)
Alma mater	Université Paris-Nanterre Sciences Po École nationale d'administration
Profesia	politik, bankár
Národnosť	Francúz
Vierovyznanie	kresťanstvo
Rodina
Manželka	Brigitte Trogneux (2007–)
Odkazy
Emmanuel Macron na en-marche.fr
	Emmanuel Macron (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Emmanuel Jean-Michel Frédéric Macron (* 21. december 1977, Amiens, Francúzsko) je francúzsky politik, bývalý investičný bankár a súčasný prezident Francúzska. Od augusta 2014 zastával funkciu ministra hospodárstva, na ktorú po dvoch rokoch, v auguste 2016, rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017. V nich v druhom kole 7. mája 2017 porazil Marine Le Penovú so ziskom 66,06 % hlasov a stal sa tak zvoleným prezidentom Francúzska. Úradu sa ujal pri slávnostnom stretnutí s doterajším prezidentom Françoisom Hollandom v Elyzejskom paláci počas dopoludnia dňa 14. mája 2017. V prezidentských voľbách vo Francúzsku 24. apríla 2022 získal Emmnuel Macron 58,5 % hlasov čo znamená víťazstvo a bude prezidentom Francúzska aj počas nasledujúcich piatich rokov.^[1][2]

Životopis

Narodil sa do ľavicovo zameranej rodiny lekára a vysokoškolského profesora neurológie Jean-Michela Macrona (* 1950) a jeho manželky Françoise, rodenej Noguèsovej, ktorá pracuje ako posudková lekárka pre úradovňu sociálneho poistenia. Jeho rodičia sa v roku 2010 rozviedli, otec je druhýkrát ženatý.

Po maturite na Lycée Henri-IV v Paríži ďalej študoval na prestížnych vysokých školách. V roku 2004 absolvoval École nationale d'administration (ENA) v Štrasburgu. V rokoch 1999 až 2001 bol asistentom francúzskeho protestantského filozofa Paula Ricœura,^[3] pre ktorého posledné dielo spracovával poznámkový aparát a zoznam literatúry.

V rokoch 2004 až 2008 pracoval ako inšpektor (vládny riaditeľ) na francúzskom ministerstve financií. Vtedy sa tiež stal členom Socialistickej strany. Neskôr sa ale tejto politickej príslušnosti vzdal a začal pracovať ako investičný bankár v súkromnom bankovom dome Banque Rothschild & Cie. V závere svojho pôsobenia pre túto banku dojednal v roku 2012 významnú dohodu medzi švajčiarskou spoločnosťou Nestlé a americkým farmaceutickým koncernom Pfizer, za čo bol odmenený sumou niekoľkých miliónov eur.^[3] Išlo o predaj výroby detskej výživy firme Nestlé, ktorá za túto transakciu zaplatila 11,9 miliardy dolárov.

Rodina a priatelia

Macronovou manželkou je od roku 2007 Brigitte, rodená Trogneuxová, pochádzajúca z rodiny výrobcov čokolády v Amiens. Je jeho bývalou učiteľkou francúzštiny a latinčiny a bola tiež vedúcou školského divadla, v ktorom Macron hral. Je o 24 rokov staršia ako on. Zoznámili sa na miestnom jezuitskom gymnáziu La Providence, kde študoval a mal vtedy 15 rokov. Jej dcéra Laurence bola jeho spolužiačkou.^[4][5] Kvôli vzniknutej situácii a veľkému rozruchu v oboch rodinách^[6] Macron odišiel na želanie svojich rodičov do Paríža, kde sa zapísal na posledný rok gymnázia na Lycée Henricha IV. a následne zložil s výborným prospechom maturitnú skúšku (baccalauréat).^[7][8] Pár však zostal sprvu tajne, neskôr otvorene spolu.^[9] Od určitej doby učila Brigitte Auzièrová na inom jezuitskom gymnáziu, Lycée Saint-Louis-de-Gonzague v Paríži (lýceum je známe ako Franklin), a starala sa o finančné zabezpečenie svoje i Emmanuela Macrona.^[10]

Brigitte Macronová má tri deti zo svojho predchádzajúceho manželstva, Sébastien (* 1975), Laurence (* 1977), (dcéra) Tiphaine (* 1984), a sedem vnúčat. Keď sa jej manžel André-Louis Auzière dozvedel „krutú pravdu“ o vzťahu svojej ženy k jej študentovi, okamžite opustil spoločnú domácnosť,^[11] ale rozviedli sa až v roku 2006.^[12][13]

Na svadbe Emmanuela a Brigitte 10. októbra 2007 v prímorskom letovisku Le Touquet-Paris-Plage boli prítomní Michel Rocard, bývalý francúzsky socialistický premiér a jeho manželka. Jedným zo svedkov bol veľkopodnikateľ (majiteľ nákupných stredísk) Henry Hermand (1924 – 2016), Rocardov prívrženec, ktorý bol už od roku 2002 Macronovým radcom. Hermand tiež Macronovi požičal 550 000 eur na kúpu bytu v Paríži, a to v čase, keď Macron pracoval na ministerstve financií.^[14]

Medzi priateľov prezidentského páru patrí Delphine Arnaultová (* 1975), riaditeľka spoločnosti Louis Vuitton, a jej partner, miliardár Xavier Niel, majiteľ niekoľkých spoločností (o. i. 55 % akcií Monaco Telecom). Delphine Arnaultová je dcéra Bernarda Arnaulta, najbohatšieho občana Francúzska.^[15]

Politické pôsobenia

Politické funkcie a kandidatúra na prezidenta Francúzska

Od augusta 2014 zastával funkciu francúzskeho ministra hospodárstva. Na túto funkciu po dvoch rokoch, v auguste 2016 rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017.^[16] V januári 2017, pred štartom ostrej časti kampane, bol označovaný za "čierneho koňa" volieb a v prieskumoch si držal tretie miesto za pravicovou političkou Marine Le Penovou a konzervatívnym Françoisom Fillonom.^[17]

V prvom kole prezidentských volieb 23. apríla 2017 však získal 24,01 % hlasov,^[18] najviac zo všetkých kandidátov, a postúpil do druhého kola.^[19]

Názory a zámery

Macron vstúpil do kampane k prezidentským voľbám 2017 ako kandidát nezávislý na akejkoľvek politickej strane, vedie však nové politické hnutie En Marche!, ktoré sa riadi heslom En marche, la France! ( "Francúzsko, na pochod!"). Jeho politické postoje sú stredové a sociálnoliberálne.^[20]

Macron podporil politiku "otvorených dverí" pre imigrantov a utečencov, ktorú v Nemecku vykonávala hlavne v druhej polovici roka 2015 a ešte v roku 2016 kancelárka Angela Merkelová.^[21] Podľa Macrona by Francúzsko mohlo prijať viac migrantov ako doteraz a malo by aktívne podporovať ich príchod do Európy, pretože imigrácia má podľa neho pozitívny dopad na ekonomiku.^[22]

Vo februári 2017 označil Macron francúzsku koloniálnu minulosť v Alžírsku za „zločin proti ľudskosti“. Francúzsko by sa podľa neho malo ospravedlniť za "barbarské správanie" počas alžírskej vojny za nezávislosť v rokoch 1954 – 1962. Tento postoj mu priniesol stratu priazne mnohých voličov, najmä na juhu Francúzska.^[23]

Macron vyhlásil, že ak zvíťazí v prezidentských voľbách, tak sa zasadí o to, aby EÚ prijala sankcie voči Poľsku.^[24]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emmanuel Macron

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Odile Benyahia-Kouider: Emmanuel Macron, « l’hémisphère droit » de François Hollande. In: L’Obs, 26. august 2014
• Leo Klimm: Lässiger Mozart aus dem Élysée-Palast. In: Süddeutsche Zeitung, 28. august 2014
• Präsidentschaftswahl: Frankreich verliebt sich gerade in diesen Mann. In: Spiegel Online, 22. apríl 2016
• Deutsch-Französisches Institut: Vergleich der Positionen der Kandidaten für die französischen Präsidentschaftswahlen 2017 (PDF, 8. marec 2017)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emmanuel Macron na českej Wikipédii.