Emmanuel de Rohan-Polduc
princ a veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
70. Veľmajster Maltézskeho rádu
V úrade 12. novembra 1775 – 14. júla 1797
Francisco Ximenes de Texada Ferdinand von Hompesch zu Bolheim
Biografické údaje
Narodenie	18.04.172518. apríl 1725 La Mancha, Španielsko
Úmrtie	14. júl 1797 (72 rokov) Valletta, Malta
Národnosť	francúzska
Vierovyznanie	katolík
Odkazy
	Emmanuel de Rohan-Polduc (multimediálne súbory)
Politický portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Fra' Emmanuel de Rohan-Polduc, celým menom Emmanuel Marie des Neiges de Rohan-Polduc (* 18. apríl 1725, La Mancha, Španielsko – † 14. júl 1797, Valletta, Malta) bol členom bohatej a vplyvnej francúzskej šľachtickej rodiny Rohanovcov, v rokoch 1775 až 1797 bol 70. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema.

Rohan sa narodil v Španielsku, pretože jeho otec bol Francúz, ale vyhnaný do Španielska. De Rohan ako mladý vstúpil do služieb španielskeho kráľa a neskôr sa presťahoval do Paríža, kde vstúpil do Rádu svätého Jána (dnes známy ako Maltézsky rád) ako rytier práva. Skvelú povesť si získal na Malte, kde bol vymenovaný za súdneho exekútora a v roku 1775 sa stal kapitánom galejí.^[1]

Po smrti veľmajstra Manuela Pinto da Fonseca v roku 1773 bol de Rohan považovaný za potenciálneho nástupcu, ale namiesto neho bol zvolený Francisco Ximénez de Tejada. Ximenesova vláda bola nepopulárna kvôli bankrotu Rádu. Po smrti Ximenesa bol Rohan 12. novembra 1775 zvolený za veľmajstra. Malťania si ho veľmi vážili. Jeho funkčné obdobie sa zhodovalo s francúzskou revolúciou, čo malo za následok stratu rádových majetkov vo Francúzsku. Za jeho vlády sa stal protektorom rádu ruský cár Pavol I. Bolo založené ruské veľkopriorstvo a začlenené do anglo-bavorského jazyka. Bol posledným veľmajstrom, ktorý zomrel na Malte.

V roku 1776 zvolal prvú generálnu kapitulu po 145 rokoch. Jeho magisterium sa vyznačovalo významnými projektmi a úspechmi. Prispel k vzniku Poľského priorstva Rádu svätého Jána z Jeruzalema, ktoré však Druhým delením Poľska v roku 1793 prestalo existovať. V roku 1782 vydal nový zákonník v súlade so zvykmi a obyčajmi maltského ľudu. Zaviedol tiež niekoľko reforiem a založil anglo-bavorský jazyk. Počas jeho vlády bol francúzsky Rád svätého Antoina de Viennois začlenený do Rádu svätého Jána z Jeruzalema. Zaviedol opatrenia v prospech Malťanov, vrátane zníženia cien pšenice, zníženia daní na dovážaný tovar a reformy mincovne a poštových služieb. V roku 1776 založil Bibliotheca Publica (dnes Maltská národná knižnica). ^[2]

V roku 1792 mal mozgovú príhodu a jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať. Zomrel 14. júla 1797 a bol pochovaný v Konkatedrále svätého Jána vo Vallette. Jeho posledné slová boli „Ja som v každom prípade posledný veľmajster, aspoň slávneho a nezávislého rádu“. Menej ako rok po jeho smrti Francúzi napadli Maltu a vyhnali Rád z ostrova.^[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emmanuel de Rohan-Polduc

• Maltézsky rád
• Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov