A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Endre Szőnyi rod. Endre Zapletal | |
slovenský architekt | |
Dielo | |
---|---|
Významné stavby | Kúpalisko Eva, Piešťany |
Osobné informácie | |
Narodenie | 13. október 1885 |
Jászberény, Rakúsko-Uhorsko | |
Úmrtie | 23. august 1968 (82 rokov) |
Bratislava, ČSSR | |
Alma mater | Technikum des Kantons Zurich in Wintherthur – Fachschule für Bautechniker |
Endre Lipót Szőnyi alebo Andrej Leopold Szőnyi, narodený ako Endre Lipót Zapletal (Andrej Leopold Zapletal) (* 13. október 1885, Jászberény [1] – † 23. august 1968, Bratislava) bol slovenský architekt. Patrí medzi osobnosti slovenskej architektúry, ktorý svojou tvorbou a veľkým dielom značne prispel k vývoju hmotnej kultúry Slovenska.
Biografia
Detstvo a štúdiá
Narodil sa ako prvý z dvoch synov z Moravy pochádzajúceho Jozefa Zapletala a Emílie, rod. Reichovej. V rokoch 1891 – 1901 absolvoval základné a stredoškolské vzdelanie. Otca – štátneho finančného úradníka často prekladali, preto ľudovú školu vychodil v maďarskom Monore, meštiansku v Budapešti a na obchodnej akadémii študoval v Bratislave.
Neskôr sa ho ujali strýko s tetou, bezdetní a hlavne solventní manželia žijúci vo Švajčiarsku. Preto v rokoch 1905 – 1905 študoval vysnívanú architektúru vo Winterthure a po získaní diplomu istý čas pracoval v zürišských projekčných kanceláriách. Strýko, sám staviteľ, ktorý mal projekčnú kanceláriu v Brne, rozpoznal jeho schopnosti a umožnil mu vzdelávať sa aj v Paríži, kde v rokoch 1910 – 1914 absolvoval študijný a pracovný pobyt. Študoval dejiny umenia.
I. svetová vojna v jeho živote
V roku 1914 odišiel ilegálne z Paríža s dokumentmi svojho priateľa maliara W. Gimmyho, pretože mu ako rakúsko-uhorskému štátnemu príslušníkovi hrozilo internovanie. Cez prvú svetovú vojnu bojoval v Taliansku, kde bol zranený a na tieto následky trpel až do smrti. Po vojne mu udelili aj Rytierský kríž.
Kariéra
V roku 1918 si s povolením úradov zmenil aj meno, zo Zapletala sa stal Szőnyi. Zložil v Budapešti predpísanú stavebnú skúšku a v Bratislave spolu si s Franzom Wimmerom otvorili projektovú kanceláriu. Svoje mimoriadne vzdelanie a skúsenosti uplatňoval v praxi. Významným ťažiskom Szőnyiho tvorby, okrem Bratislavy, boli najmä Piešťany, kde sú realizované mnohé jeho pozoruhodné diela. Vyprojektoval tu mnohé priemyselné, sociálne, obytné i administratívne budovy.
Szőnyi nebol len architektom. Bol dušou bratislavského umeleckého spolku Pressburger Kunstverein, redaktorom a vydavateľom časopisu pre umenie a architektúru FORUM. Neskôr pracoval v edičnej rade slovenských architektov, spolupracoval s časopismi Projekt a Výtvarný život.
V roku 1935 sa oženil s Annou Kulmannovou, vlastné deti nemali, dcéra Gizela (vydatá Gáboríková, publicistka), bola adoptívna, bola o mnoho rokov mladšou nevlastnou sestrou jeho manželky. V roku 1966 mu udelili titul zaslúžilý umelec za celoživotné dielo.
Zomrel v Bratislave 23. augusta 1968, pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí.
Diela
Nezrealizované diela
Návrh záhradného mesta na klimaticky optimálnom južnom svahu s 560 domami v bratislavskej Karlovej Vsi (1919 – 1920). Nový obsah tejto sídliskovej myšlienky sa odrážal v návrhu, ktorého iniciátorom bol dr. Ľudovít Kováts, lekár a člen bratislavskej mestskej rady. Vypracovaním plánov poverili Klaudia Madlmayra z Prahy, ktorý vytvoril kolektív, kde pozval bratislavských architektov A. Szőnyiho a F. Weinwurma. Návrh záhradného mesta v Bratislave sa len z časti podobal myšlienkam E. Howarda ( „Tomorrow“ (Zajtrajšok, 1898) a Garden – „Cities of tomorrow“ (Záhradné mestá zajtrajška, 1902). Komplexnosť základnej myšlienky obsahovala určité zárodky možnosti odstránenia katastrofálnych nedostatkov a následkov živelného narastania miest v kapitalizme. ) Tento návrh sa nerealizoval rovnako ako neskôr s Wimmerom vypracovaný návrh záhradného mesta Floreát v Piešťanoch (1933 – 1937) s viacerými typmi rodinných domov.
Zrealizované diela
- 1920 - obytný dom mestských zamestnancov na Grösslingovej ulici v Bratislave
- 1921 - návrh vlastného domu na Kapitulskej ulici v Bratislave v prostredí historického jadra mesta
- 1922 - trojposchodový obytný dom pre justičných zamestnancov na rohu Palisád a Koreničovej 1942 - obytný dom na rohu ulice Fraňa Kráľa a Flöglova so zvláštnym členením štítu
- 1923 - veľký rodinný dom na ulici Boženy Nemcovej v Bratislave
- 1924 - kino Atlon, prvé moderné kino v meste, (na námestí SNP) v Bratislave projektovaný spolu s Wimmerom.
- 1926 - v rámci prestavby kaviarne Berlin v Bratislave návrh interiéru cukrárne v bauhausovskom duchu.
- 1927 - s A. Rigelem spolupracoval na pomníku padlých v prvej svetovej vojne na Murmanovej výšine.
- 1927 - vila Anna v Piešťanoch.
- 1928 - realizovaná vila Riviéra na nábreží I. Kraska v Piešťanoch.
- 1928 - penzión Koss a hotel Cyril v Piešťanoch projektovaný s Wimmerom .
- 1928 - projekt tzv. Centrál pasáže v Bratislave. Spája dnešnú Laurinskú ulicu s priestorom pred Starou mestskou tržnicou na Námestí SNP.
- 1934 - projekt termálneho kúpaliska Eva v Piešťanoch, spolupráca s Wimmerom a Kolátorom.
- 1937 - termálne kúpalisko v Bojniciach, spolupráca s Wimmerom .
- 1938 - fara pri Kostole sv. Jána z Mathy a obchodný dom Palehner v Bratislave, spolupráca s Wimmerom.
- 1938–1953 - projektant Mlynov a pekární v Piešťanoch, ďalších 5 rokov tu pracoval ako investičný referent.
- 1958–1961 - projektant Združení mlynov a pekární v Bratislave.
Publikačná činnosť
- "Tak rástla Bratislava" - prvolezecky spracoval vývoj architektúry na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia.
- V roku 1931 začal vydávať časopis Fórum.
Zdroj
- Borecká, Eva : Iná moderna. Architekt Franz Wimmer(1885 – 1953). Projekt č.6, 2006, str. 55 – 59.
- Borecká, Eva : Remeselné a výtvarné detaily v diele architektov Feanza Wimmera a Andreja Szonyiho.Projekt č.1, 2007,str. 71 – 73.
- Borecká, Eva : Regionálne odtiene klasickej moderny. Architektúra a urbanizmus, 2008, 1-2, str. 43 – 70.
- Borecká, Eva :Architekti Franz Wimmera a Endre Szonyi, 125 rokov od narodenia. Projekt č.2,2010, str. 80 – 83.
- Borecká, Eva : Franz Wimmer a Andrej Szonyi-architekti klasickej moderny.In : Pamiatky a múzeá, 2011, č.1, str. 34 – 39.
- Dulla M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007.
- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.
- Dulla M. a kol.: Majstri architektúry. Bratislava, Perfekt 2005.
- Kolektív autorov: Encyklopédia Slovenska V. zväzok. Bratislava, Veda 1981.
- Kolektív autorov: Architektúra na Slovensku, Stručné dejiny. Bratislava, Slovart 2005.
- Šlachta Š.: Neznámi známi. Bratislava, SAS 2004
Referencie
Externé odkazy
Diela Andreja Szőnyiho v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Králik
Ľubomír Titl
Ľubomír Závodný
Ľudovít Jendreják
Ľudovít Oelschläger
Ľudovít Urban
Štefan Ďurkovič
Štefan Šlachta
Štefan Belohradský
Štefan Pacák
Štefan Svetko
Adolf Artúr Drexler
Alexander Skutecký
Alojz Peierberger
Artúr Szalatnai-Slatinský
Barnabáš Kissling
Blažej Bulla
Christian Ludwig
Desider Quastler
Dušan Jurkovič
Dušan Kuzma
Eduard Šutek
Emery Roth
Emil Belluš
Endre Szőnyi
Ernst Wiesner
Eugen Kramár
Eugen Rosenberg
Ferdinand Čapka
Ferdinand Konček
Ferdinand Milučký
Ferdinand Silberstein-Silvan
Filip Trnkus
František Eduard Bednárik
František Kalesný (architekt)
František Krupka
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
Gábor Szentpétery
Gabriela Cimmermannová
Gedeon Majunke
Gustáv Stadrucker
Henrieta Moravčíková
Iľja Skoček
Ignác Vécsei
Igor Hianik
Igor Palčo
Igor Teplan
Imrich Barta
Imrich Henszlmann
Ivan Jarina
Ivan Masár
Ivan Matušík
Ivan Michalec
Ivan Polonský
Ján Šprlák-Uličný
Ján Štefanec
Ján Burjan
Ján Hanzel
Ján Hedvábny
Ján Kavan
Ján Miloslav Bahna
Ján Poničan (architekt)
Ján Sturmayr
Ján Svetlík (architekt)
Jakabovci
Jaroslav Paška
Josef Konrad
Jozef Chovanec (architekt)
Jozef Danák
Jozef Huntier
Jozef Lacko
Jozef Zvara
Juraj Chorvát (architekt)
Juraj Jančina
Juraj Tvarožek
Karol Paluš
Karol Rosmány
Klement Šilinger
Koloman Lux
Kopecký a Studený architekti
Ladislav Hudec (architekt)
Ladislav Kmeť
Ladislav Kušnír
Lambert Zavarský
Márius Žitňanský
Martin Drahovský
Martin Kusý
Martin Kvasnica
Matúš Dulla
Matúš Vallo
Michal Bogár
Michal Maximilián Scheer
Milan Šavlík
Milan Michal Harminc
Miloš Chorvát
Miloslav Mojžiš (architekt)
Oskar Singer
Oskar Winkler
Péter Jakab (architekt)
Pavel Mikšík
Pavel Weisz
Pavel Zibrin
Pavol Merjavý
Peter Beňuška
Peter Bouda
Peter Pásztor
Peter Rusnák (architekt)
Quidó Hoepfner
Rastislav Bero
Robert Špaček
Samuel Petrikovich
Siegfried Theiss
Stanislav Talaš
Teodor Karas
Tibor Alexy
Václav Houdek
Viktor Uhliarik
Viliam Ján Gruska
Vitalij Zraževský
Vladimír Dedeček
Vladimír Fašang
Vladimír Husák
Vojtech Donner
Vojtech Gerster
Vojtech Holesch
Vojtech Vilhan
Zuzana Aufrichtová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk