A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Enrico Fermi | |
taliansky jadrový fyzik | |
Narodenie | 29. september 1901 Rím, Taliansko |
---|---|
Úmrtie | 28. november 1954 (53 rokov) Chicago, Illinois, USA |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Enrico Fermi |
Enrico Fermi (* 29. september 1901, Rím, Taliansko – † 28. november 1954, Chicago, Illinois, USA) bol taliansky fyzik známy vďaka jeho výskumu jadrových reakcií. Zaoberal sa výskumom beta- a gama- žiarenia, podieľal sa na vývoji prvého jadrového reaktora a na rozširovaní a prehlbovaní kvantovej teórie.
V roku 1938 získal Nobelovu cenu za fyziku za potvrdenie existencie nových rádioaktívnych prvkov vytvorených neutrónovým ožarovaním a objav jadrových reakcií spôsobovaných ožiarením pomalými neutrónmi. Potom emigroval do USA, aby sa jeho rodina vyhla prenasledovaniu zo strany fašistov (jeho žena bola Židovka). V Amerike sa podieľal na Projekte Manhattan.
Mladosť a vzdelanie
Narodil sa v Ríme. Keď jeho brat Giulio zomrel po malom chirurgickom zákroku v roku 1915, 14-ročný Enrico sa dal na štúdium fyziky, čo bol jeho spôsob vyrovnania sa so žiaľom. Podľa jeho neskoršieho vyjadrenia, každý deň kráčal pred nemocnicou, kde Giulio zomrel, až kým nebol schopný sa ohliadnuť na túto udalosť s odstupom.
Rodinný priateľ Adolfo Amidei viedol štúdium mladého Fermiho k algebre, trigonometrii, analytickej geometrii, analýze a teoretickej mechanike. Amidei tiež navrhol Fermimu, aby nenavštevoval univerzitu v Ríme, ale prihlásil sa na prestížnu „Scuola Normale Superiore“ v Pise, špeciálnu univerzitu pre vybraných nadaných študentov v roku 1918. Fermi si viedol obzvlášť dobre a skúšajúci na Scuola Normale považoval súťažnú esej 17-ročného Fermiho hodnú doktorskej skúšky. Promoval v roku 1922 a ďalší rok odišiel na University of Göttingen, vtedajšie svetové centrum kvantovej fyziky. Fermiho však veľmi sklamala tým, čo vtedy videl ako nadmerne formálny teoretický štýl pod vplyvom Maxa Borna, a tak po šiestich mesiacoch odišiel na University of Leiden v Holandsku, aby pracoval s Paulom Ehrenfestom. Počas svojho pobytu sa tam tiež stretol s Albertom Einsteinom.
Fyzika v Ríme
Fermi študoval profesúru na Rímskej univerzite La Sapienza (prvú v oblasti teoretickej fyziky v Taliansku, ktorú preňho vytvoril profesor Orso Maria Corbino, riaditeľ Ústavu fyziky). Corbino veľmi pomohol Fermimu pri výbere jeho tímu, do ktorého sa čoskoro pridali významné mozgy ako Edoardo Amaldi, Bruno Pontecorvo, Franco Rasetti a Emilio Segrè. Len pre teoretické štúdie sa Ettore Majorana tiež zúčastnil na tom, čo bolo čoskoro prezývané „Via Panisperna boys“ (podľa názvu ulice, kde mal ústav svoje laboratóriá).
Skupina pokračovala vo svojich dnes slávnych experimentoch, ale v roku 1933 Rasetti odišiel z Talianska do Kanady a Spojených štátov, Pontecorvo do Francúzska, Segrè šiel učiť do Palerma.
Počas ich práce v Ríme Fermi a jeho skupina významne prispeli mnohým praktickým a teoretickým aspektom fyziky. Medzi ne patria napríklad Fermiho-Diracovo rozdelenie, teória beta rozpadu a objav pomalých neutrónov, ktoré sa ukázali ako podstatné pre činnosť jadrových reaktorov.
Nobelova cena a projekt Manhattan
Fermi zostal v Ríme do roku 1938.
V roku 1938 získal Nobelovu cenu za fyziku za „demonštráciu existencie nových rádioaktívnych prvkov produkovaných ožarovaním neutrónmi a za súvisiaci objav jadrových reakcií spôsobených pomalými neutrónmi“.
Potom ako obdržal cenu v Štokholme emigroval so svojou ženou Laurou a deťmi do New Yorku, keďže fašistická vláda v Taliansku zaviedla protisemitské zákony a Fermiho žena, Laura Capon, bola židovka. Čoskoro po príchode do New Yorku začal pracovať na Columbia University.
Na Columbii overil prvotný experiment jadrového štiepenia Otta Hahna a Fritza Strassmana (s pomocou Bootha and Dunninga). Fermi potom začal štúdie, ktoré viedli k postaveniu prvého jadrového článku.
Fermi si spomenul na začiatok projektu v prejave v roku 1954, keď odišiel do dôchodku ako Prezident Americkej fyzikálnej spoločnosti: „Veľmi živo si spomínam na prvý mesiac, január 1939, kedy som začal pracovať v Pupinových laboratóriách, pretože veci nadobudli rýchly vývoj. V tomto období bol Niels Bohr na prednáške na Princeton University a spomínam si, ako jedného popoludnia prišiel Willis Lamb veľmi vzrušený a povedal, že Bohrovi ušli jeho veľké správy. Veľkými správami bol objav štiepenia a najmenší náčrt výkladu o ňom. Potom, o niečo neskôr v rovnakom mesiaci, sa uskutočnilo vo Washingtone stretnutie, kde sa prvýkrát diskutovalo o novo objavenom fenoméne štiepenia položartovným spôsobom ako o možnom zdroji jadrovej energie.“
Po známom liste podpísanom Albertom Einsteinom (prepísaným Leóom Szilárdom) prezidentovi Rooseveltovi v roku 1939, udelilo námorníctvo Columbia University prvý grant na Atómovú energiu v hodnote 6 000 USD. Peniaze sa použili na štúdie, ktoré viedli k prvému jadrovému reaktoru – masívnemu „článku“ z grafitových tehál a uránového paliva, ktorý bol spustený 2. decembra 1942 v University of Chicago. Tento experiment bol míľnikom v honbe za energiou a reprezentoval Fermiho génia. Každý krok bol starostlivo naplánovaný, každý výpočet dôkladne vykonaný Fermim. Keď človek prvýkrát dosiahol prvú udržateľnú jadrovú reťazovú reakciu, uskutočnil sa kódovaný telefonát jednému z vedúcich osôb Projektu Manhattan, Jamesovi Conantovi: 'Taliansky navigátor pristál v novom svete… Domorodci boli veľmi priateľskí'. Článok s reťazovou reakciou bol dôležitý nielen pre jeho pomoc pri výskume vlastností štiepenia – potrebných pre pochopenie fungovania jadrovej bomby – ale aj preto, že slúžil ako prototyp masívnych reaktorov, ktoré boli neskôr vytvorené na Hanford, Washington, použité na množivé reaktory obohatené plutónium potrebné pre bomby použité pri Trinity teste a Nagasaki. Nakoniec bola práca Fermiho a Szilarda na reaktore použitá pri Projekte Manhattan.
Stal sa naturalizovaným občanom USA v roku 1944.
Povojnová práca
Keď Fermi v roku 1954 adresoval APS, povedal okrem iného, „Tak to nás vracia k Pearl Harbor. V tom čase som odišiel z Columbia University a po niekoľkých mesiacoch dochádzania medzi Chicagom and New Yorkom som sa nakoniec odsťahoval do Chicaga, aby som pokračoval v tamojšej práci a odvtedy sa práca na Columbii s niekoľkými výnimkami sústredila na fázu isotope separation projektu jadrovej energie, ktorý začali Booth, Dunning a Urey okolo roku 1940“.
Fermi sa považuje za jediného fyzika dvadsiateho storočia, ktorý exceloval teoreticky aj experimentálne (pozri link v kapitole 'Referencie'). Známy historik fyziky, C. P. Snow, o ňom hovorí, „Keby sa Fermi narodil o niekoľko rokov skôr, je celkom možné si ho predstaviť ako objaviteľa Rutherfordoveho atómového jadra a potom pôvodcu Bohrovej teórie atómu vodíka. Ak to znie ako hyperbola, čokoľvek o Fermim bude znieť ako hyperbola“. Fermiho zručnosti a úspech pramenili rovnako z jeho ocenenia umenia možného ako aj vrodenej schopnosti a inteligencie. Nemal rád komplikované teórie a hoci mal veľké matematické schopnosti, nikdy ich nepoužil, ak sa dalo k výsledku dospieť oveľa jednoduchším spôsobom. Bol známy tým, že vedel získať rýchle a presné riešenia problémov, ktoré iným ľuďom spôsobovali problémy. Príklad tohto je možné vidieť počas prvého testu jadrovej bomby v Novom Mexiku 16. júla 1945. Keď ho zasiahla nárazová vlna, Fermi pustil kúsky papiera. Odmeral vzdialenosť, o ktorú boli odfúknuté, a porovnaním s vopred vypočítanou tabuľkou vedel odhadnúť energetický potenciál bomby. Odhadol ho na 10 kiloton TNT. Odmeraný výsledok bol 18.6. (Rhodes, str. 674). neskôr bola táto metóda získania rýchlej a presnej odpovede obálkovými výpočtami neformálne známa ako „Fermiho metóda“.
Fermiho najodzbrojujúcejším rysom bola jeho veľká rezervovanosť a jeho schopnosť vykonávať akúkoľvek prácu, či kreatívnu alebo rutinnú. Bola to táto kvalita, ktorá ho urobila obľúbeným medzi ľuďmi všetkých vrstiev, od držiteľov Nobelovej ceny po technikov. Henry DeWolf Smyth, predseda princetonského Ústavu fyziky, raz pozval Fermiho na nejaké experimenty s princetonským cyklotrónom. Keď raz kráčal do laboratória, videl Smyth uznávaného vedca pomáhať študentovi presunúť stôl pod vedením iného študenta! Inokedy ho vedúci DuPont navštívil na Columbii. Potom, ako ho nemohol nájsť v laboratóriu ani v úrade, bol prekvapený, keď našiel držiteľa Nobelovej ceny v dielni ako strihal plechové pláty veľkými nožnicami.
Keď odoslal jeho slávny dokument o beta rozpade prestížnemu časopisu Nature, redaktor časopisu ho zamietol, pretože „obsahoval špekulácie, ktoré boli príliš vzdialené realite“. A tak bola Fermiho teória publikovaná v taliančine a nemčine predtým ako v angličtine.
Nikdy nezabudol na túto skúsenosť, kedy predbehol svoju dobu a zvykol hovoriť tým, ktorých mal pod patronátom: „Nikdy nebuďte prví; pokúste sa byť druhí“.
29. novembra 1954 Fermi zomrel vo veku 53 rokov na rakovinu žalúdka v Chicagu a bol tam pochovaný na Oak Woods Cemetery. Ako napísal Eugen Wigner: „Desať dní predtým, ako Fermi zomrel, mi povedal 'Dúfam, že to nebude trvať dlho.' Dokonale sa poddal svojmu osudu“.
Patenty
- Patent v USA 2206634 -- Process for the Production of Radioactive Substances
- Patent v USA 2524379 -- Neutron Velocity Selector
- Patent v USA 2708656 -- Neutronic reactor
- Patent v USA 2768134 -- Testing Material in a Neutronic Reactor
- Patent v USA 2780595 -- Test Exponential Pile
- Patent v USA 2798847 -- Method of Operating a Neutronic Reactor
- Patent v USA 2807581 -- Neutronic Reactor
- Patent v USA 2807727 -- Neutronic Reactor Shield
- Patent v USA 2813070 -- Method of Sustaining a Neutronic Chain Reacting System
- Patent v USA 2836554 -- Air Cooled Neutronic Reactor
- Patent v USA 2837477 -- Chain Reacting System
- Patent v USA 2852461 -- Neutronic Reactor
- Patent v USA 2931762 -- Neutronic Reactor
- Patent v USA 2969307 -- Method of Testing Thermal Neutron Fissionable Material for Purity
Pozri aj
Referencie
- Laura Fermi: Atoms in the Family: My Life with Enrico Fermi (Chicago: University of Chicago Press, 1954) ISBN 0-226-24367-2
- Richard Rhodes: The Making of the Atomic Bomb (New York: Simon and Schuster, 1986).
- C. P. Snow: „The Physicists“ (Toronto: Little, Brown, 1981)
- Fermi's audio biography at the University of Chicago website. (http://www-news.uchicago.edu/fermi/resources.html)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Enrico Fermi
Externé odkazy
- A photographic archive of Fermi and "the Panisperna boys"
- About Enrico Fermi
- Life and works of Enrico Fermi
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šúdži Nakamura
Šiničiró Tomonaga
Žores Ivanovič Alfiorov
Aage Niels Bohr
Abdus Salam
Adam Riess
Albert Abraham Michelson
Albert Einstein
Albert Fert
Alexandr Michajlovič Prochorov
Alexej Alexejevič Abrikosov
Alfred Kastler
Andrea Ghezová
Andrej Konstantinovič Gejm
Anthony James Leggett
Antony Hewish
Arno Allan Penzias
Arthur B. McDonald
Arthur Holly Compton
Arthur Leonard Schawlow
Barry Barish
Ben Roy Mottelson
Bertram Brockhouse
Brian David Josephson
Brian Schmidt
Burton Richter
Carlo Rubbia
Carl David Anderson
Cecil Frank Powell
Charles Édouard Guillaume
Charles Glover Barkla
Charles Hard Townes
Charles Kuen Kao
Claude Cohen-Tannoudji
Clifford Shull
Clinton Davisson
Clyde Cowan
Daniel Chee Tsui
David J. Thouless
David Jonathan Gross
David Morris Lee
Dennis Gabor
Donald Arthur Glaser
Donna Stricklandová
Douglas Dean Osheroff
Duncan Haldane
Edward Mills Purcell
Edward Victor Appleton
Emilio Gino Segrè
Enrico Fermi
Eric Allin Cornell
Ernest Lawrence
Ernest Walton
Ernst Ruska
Erwin Schrödinger
Felix Bloch
Filip Lenard
François Englert
Frederick Reines
Gabriel Lippmann
Georges Charpak
George Elwood Smith
George Paget Thomson
George Smoot
Gerardus ’t Hooft
Gerd Binnig
Gustav Ludwig Hertz
Hannes Olof Gösta Alfvén
Hans Bethe
Hans Georg Dehmelt
Heike Kamerlingh Onnes
Heinrich Rohrer
Hendrik Lorentz
Henri Becquerel
Henry Way Kendall
Herbert Kroemer
Hideki Jukawa
Hiroši Amano
Horst Ludwig Störmer
Hugh David Politzer
Igor Jevgenievič Tamm
Ilia Michajlovič Frank
Isamu Akasaki
Isidor Isaac Rabi
Ivar Giaever
Jóičiró Nambu
Jack Kilby
Jack Steinberger
James Chadwick
James Cronin
James Franck
James Peebles
James Rainwater
Jang Čen-ning
Jean Baptiste Perrin
Jerome Isaac Friedman
Johannes Diderik van der Waals
Johannes Georg Bednorz
Johannes Hans Daniel Jensen
Johannes Stark
John Bardeen
John Cromwell Mather
John Douglas Cockcroft
John Hasbrouck Van Vleck
John Lewis Hall
John Michael Kosterlitz
John Robert Schrieffer
John William Strutt
Joseph Hooton Taylor
Joseph John Thomson
Julian Schwinger
Kai Siegbahn
Karl Alexander Müller
Karl Ferdinand Braun
Kip Thorne
Klaus von Klitzing
Konstantin Sergejevič Novoselov
Leon Cooper
Leon Max Lederman
Leo Esaki
Lev Davidovič Landau
Li Čeng-tao
Louis Eugène Félix Néel
Louis Victor de Broglie
Luis Walter Alvarez
Makoto Kobajaši
Manne Siegbahn
Maria Goeppertová-Mayerová
Marie Curiová
Martinus Veltman
Martin Lewis Perl
Martin Ryle
Max Born
Max Planck
Max von Laue
Melvin Schwartz
Murray Gell-Mann
Nevill Francis Mott
Nicolaas Bloembergen
Niels Bohr
Nikolaj Gennadijevič Basov
Nils Gustaf Dalén
Norman Foster Ramsey
Otto Stern
Owen Chamberlain
Owen Willans Richardson
Patrick Maynard Stuart Blackett
Paul Dirac
Pavel Alexejevič Čerenkov
Percy Williams Bridgman
Peter Grünberg
Philip Warren Anderson
Pierre-Gilles de Gennes
Pierre Curie
Piotr Leonidovič Kapica
Polykarp Kusch
Raymond Davis
Riccardo Giacconi
Richard Edward Taylor
Richard Feynman
Robert Andrews Millikan
Robert Betts Laughlin
Robert Coleman Richardson
Robert Hofstadter
Roger Penrose
Roy Jay Glauber
Rudolf Mößbauer
Russell Alan Hulse
Samuel Chao Chung Ting
Saul Perlmutter
Serge Haroche
Sheldon Lee Glashow
Simon van der Meer
Steven Chu
Steven Weinberg
Subrahmanyan Chandrasekhar
Takaaki Kadžita
Theodor Wolfgang Hänsch
Tošihide Masukawa
Val Logsdon Fitch
Victor Franz Hess
Vitalij Lazarevič Ginzburg
Walter Houser Brattain
Walther Bothe
Werner Karl Heisenberg
Wilhelm Conrad Röntgen
Willard Sterling Boyle
William Alfred Fowler
William Daniel Phillips
William Henry Bragg
William Lawrence Bragg
William Shockley
Willis Eugene Lamb
Wolfgang Ketterle
Wolfgang Paul
Wolfgang Pauli
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk