Eritrea - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Eritrea
Eritrejský štát
Vlajka Eritrey Znak Eritrey
Vlajka Znak
Národné motto:
Never Kneel Down
(Nikdy nepokľaknúť)
Štátna hymna:
Ertra, Ertra, Ertra
(Eritrea, Eritrea, Eritrea)
Eritrea (Africa orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý State of Eritrea (angl.), دولة إرتريا (ar.), ሃገረ ኤርትራ (Hagere Ertra) (tigr.)
 • krátky Eritrea (angl.), ኤርትራ (Ertra) (tigr.)
Hlavné mesto Asmara
15°20′ s.š. 38°55′ v.d.
Najväčšie mesto Asmara
Úradné jazyky žiadny (používané jazyky angličtina, arabčina, tigriňa)


Štátne zriadenie
Prezident
prezidentská republika
Issaias Afewerki
Vznik 24. máj 1993
Susedia Sudán, Etiópia, Džibutsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
117 600 km² (99.)  
 km² (0,14 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2002)

 • hustota (2016)
 
4 954 645 (116.)
4 298 269

51,8/km² (154.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
6 856 mil. $ (?.)
1 466 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,420 (179.) – nízky
Mena nakfa (ERN)
Časové pásmo
 • Letný čas
EAT (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód ERI / ER
Medzinárodná poznávacia značka ER
Internetová doména .er
Smerové telefónne číslo +291

Súradnice: 15°29′00″S 38°15′00″V / 15,483333°S 38,25°V / 15.483333; 38.25

Mapa Eritreje
Demografický vývoj

Eritrea (zastarano: Erytrea, pôvodne: Erythr(a)ea), dlhý tvar: Eritrejský štát, je štát nachádzajúci sa v severovýchodnej Afrike na pobreží Červeného mora.

Pevninské hranice majú dĺžku 1 630 km, Eritrea susedí na západe so Sudánom (605 km), Etiópiou na juhu (912 km) a Džibutskom na juhovýchode (113 km). K Eritrei patrí aj Dahlacké súostrovie v Červenom mori. Eritrea dosiahla nezávislosť v roku 1993 a patrí tak k najmladším štátom sveta.

Zemepis

Územie Eritrey tvoria tri druhy krajiny: pozdĺž pobrežia Červeného mora sa rozkladá úzky pruh suchej a neúrodnej krajiny púštneho charakteru s väčšinou zasolenou pôdou. Najrozsiahlejšia časť krajiny je tvorená vysočinou v strede štátu (tu sa nachádzajú najvyššie vrcholy) s úrodnými pôdami a pomerne hojnými zrážkami (až 900 mm za rok), na západe pri sudánskych hraniciach je opäť suchá planina s nízkymi zrážkami. Na juhovýchode pri Etiópskych hraniciach sa územie zvažuje do Danakilskej nížiny (najnižší bod Eritrey sa nachádza 116 metrov pod hladinou mora), ktorá je súčasťou rozsiahlej Východoafrickej priekopy, geologického zlomu tiahnúceho sa od Červeného mora až k jazeru Tanganika.

Eritrejské územie sa rozkladá v subtropickom klimatickom pásme, klimatické podmienky závisia od nadmorskej výšky miesta. Kraj okolo hlavného mesta vo výške 2 300 metrov má priemernú ročnú teplotu 16 stupňov Celzia a asi 500 mm zrážok za rok, pri Masawy na pobreží Červeného mora sú priemerné ročné teploty 30 stupňov Celzia (tu je nameraná najvyššia ročná priemerná teplota na svete) a zrážky okolo 200 mm. Teplotné a zrážkové pomery na západných planinách sú podobné tým pri pobreží. Podnebie vytvára dve hlavné ročné obdobia – obdobie dažďov od júna do augusta a suché obdobie po zvyšok roku.

Vegetačné pásma sú závislé od nadmorskej výšky. Prímorské oblasti, vrátane celej východnej polovice štátu (východne od miest Adikeyih a Senafe), tvoria púštne oblasti takmer bez rastlinnej pokrývky, púštna krajina je aj na severozápadnej hranici so Sudánom. Smerom do vnútrozemia prechádza púšť do trávnatej savany, ktorá tvorí väčšinu rozlohy západnej časti krajiny. Vo vyšších polohách hôr strednej časti štátu a na juhozápade (južne od rieky Gash) má krajina prevažne kerovitý charakter s ojedinele roztrúsenými stromami. Lesy sa vyskytujú iba v najvlhších oblastiach (mali 13,5 % rozlohy krajiny v roku 2000) – v horách severne od Asmary a na juhozápadných eritrejsko-etiópskych hraniciach pri rieke Takeze Wenz.

Obyvateľstvo

Antropologicky patrí obyvateľstvo k prechodnému typu medzi bielou a čiernou rasou. Je rozdelené do deviatich etnických skupín, v ktorých prevažujú tigriňská (48 % obyvateľov) a tigrejská (35 % obyvateľov). Jazykovo sa rozoznávajú tri skupiny – semitská (tigrejčina a tigriňa, ktorými vcelku hovorí 83 % obyvateľov) na západe a v strede štátu, nílsko-saharská (5 % obyvateľov) na juhozápade a kušitská na východe (11 % obyvateľov). Severné pobrežie a ostrovy sú osídlené arabsky hovoriacim obyvateľstvom.

Náboženstvo: prevažujúcimi vyznaniami sú kresťanstvo a islam, každé z nich vyznáva asi 50 % obyvateľov. Väčšina kresťanov patrí k Eritrejskej ortodoxnej cirkvi, existujú aj malé skupiny eritrejských katolíkov a protestantov. Moslimovia patria prevažne k sunitskému smeru. Vyznávačov animistických náboženstiev je nepatrný počet. Náboženské spory v krajine nie sú.

Veková štruktúra zodpovedá charakteristike rozvojových krajín: 45 % obyvateľov je mladších ako 14 rokov, priemerná dĺžka života je u mužov 51,1 rokov, u žien 53,2 rokov. Ročný prirodzený prírastok je približne 2,5 %, úhrnná pôrodnosť činí 5,61 dieťaťa na jednu ženu, dojčenská úmrtnosť je približne 75 promile. V mestách žije 19 % obyvateľov. (Údaje sú odhady pre rok 2005.) Výdaje na zdravotnú starostlivosť boli v roku 2002 5,1 % HDP. Chorých na AIDS je 60 000 dospelých, čo je 2,7 % obyvateľov (odhad z roku 2003). V pobrežných oblastiach, na západných planinách a v okolí mesta Keren sa šíri malária. Verejná zdravotná starostlivosť sa poskytuje predovšetkým v Asmare, v ostatných častiach štátu je takmer nedostupná.

Dejiny

Trosky aksumského mesta Kohaito severne od Adi Keyih

Starovek, stredovek a včasný novovek

V 5. storočí pred Kr. sa na väčšine územia dnešnej Eritrey vytvorilo kráľovstvo s centrom v Aksume, dnes v severnej Etiópii, založené ľudom, ktorý prišiel z Arabského polostrova. V 1. storočí jeho význam vzrástol a v 2. storočí si podriadilo oblasti na Arabskom polostrove a oblasti v severnej Etiópii. V druhej polovici 4. storočia bolo ako štátne náboženstvo prijaté kresťanstvo. V 7. storočí začalo kráľovstvo z dôvodu moci moslimského kalifátu upadať (hospodárska izolácia) a bolo zatlačované do vnútrozemskej vysočiny. Aksumskí králi odvodzovali svoj pôvod od Dávida, Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Posledné obdobie aksumskej ríše je málo známe, v asi 10. storočí však definitívne podľahlo vládcom dynastie Zagwe pochádzajúcim z oblasti etiópskej vysočiny. Odvtedy bola západná časť Eritrey až do 19. storočia viac či menej voľnou súčasťou etiópskych ríš, ktorých vládcovia prevzali mocenskú ideu aksumských kráľov. Roku 1520 sa západného eritrejského pobrežia zmocnili Portugalci, v polovici storočia ich na krátky čas vystriedali aj Turci. Východná časť Eritrey bola pod mocou rôznych moslimských štátikov z ktorých najvýznamnejší bol sultanát Adal (1520 – 1660).

19. storočie

Turecká moc sa znova vrátila na začiatku 19. storočia, keď západ a stred Eritrey dobyl egyptský vládca Muhamad Alí (tureckú nadvládu uznával iba formálne). Od polovice storočia v oblasti začala silnieť prítomnosť Európanov, predovšetkým Britov a Talianov. Talianska moc začala keď katolícky kňaz Giuseppe Sapetto zakúpil roku 1882 od afarského sultána prístav v Asebu pre taliansku obchodnú spoločnosť. V roku 1885 potom Egypťania a Briti Talianom predali Masawu. Taliani tieto dve mestá spojili pod jednu správu a využili zmätkov v Etiópii, ktorá si robila na oblasť pobrežia nárok, a z oboch miest do roku 1890 ovládli územie dnešnej Eritrey, kde zriadili kolóniu. Územiu dali meno Eritrea podľa gréckeho starovekého názvu Červené more (erythros = červený).

Začiatok 20. storočia

Až takmer do prvej svetovej vojny sa Taliani uspokojovali s nepriamou správou cez miestnych vládcov. Fašistická talianska vláda od roku 1920 začala zaberať pôdu pre koloniálne účely a v kolónii taktiež silne vzrástol počet usadených Talianov. V roku 1935 využilo Taliansko Eritreu k napadnutiu a obsadeniu Etiópie, s ktorou bola spolu s Talianskym Somálskom spojená do Talianskej východnej Afriky. Vstup Talianska do Druhej svetovej vojny viedol k obsadeniu týchto kolónií britským vojskom v rokoch 1941/42 a Eritrea sa stala britským protektorátom.

Po vojne plánovali Briti Eritreu rozdeliť medzi Sudán (západ a sever) a Etiópiu (zvyšok). OSN zriadila vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala zistiť želanie obyvateľov Eritrey ohľadne svojej budúcnosti, jej členovia sa však neboli schopní zhodnúť na výslednom stanovisku. Západné štáty a predovšetkým USA nakoniec presadili zo strategických dôvodov (cesta k Suezskému prieplavu) spojenie s Etiópiou, ktorá vtedy bola spojencom USA. Eritrea sa stala formálne autonómnym štátom s vlastným parlamentom spojeným s Etiópiou vo federácii.

Vojna za nezávislosť

Etiópsky cisár Haile Selassie však od začiatku federálne dohody porušoval. Eritrea bola zbavená samostatných príjmov v podobe ciel a daní, eritrejské noviny boli cenzurované, tigriňa a arabčina boli v školách zakázané a nahradené amharčinou a dokonca boli zakázané eritrejské politické strany. Nakoniec za nečinného prizerania západných štátov zastrašení prítomnosťou etiópskych vojakov v budove svojho parlamentu odhlasovali eritrejskí poslanci 14. novembra 1962 zánik federácie a plné spojenie s Etiópiou, ktorá Eritreu urobila svojou provinciou.

Námestie Pamiatky na vojnu v Massawe

Eritrejci požadujúci už od konca 2. svetovej vojny plnú nezávislosť reagovali zosilnením ozbrojeného boja proti etiópskej vláde, ktorý začal ojedinelými akciami už v septembri predchádzajúceho roku. Počas nasledujúcich rokov sa vytvorili dve odbojové organizácie – moslimský a konzervatívny Eritrejský oslobodenecký front a kresťanský a marxistický Eritrejský ľudovo oslobodenecký front (ELOF). Svetové veľmoci z dôvodov svojich politických záujmov po stabilite etiópskeho režimu eritrejský odboj ignorovali. Vojna za nezávislosť zosilnela po roku 1974, kedy bol etiópsky cisár Selassie zvrhnutý marxistickou chuntou Derg. Brutalita nového vládcu Mengistu Haileho Mariama voči povstalcom viedla k tomu, že sa zmýšľanie takmer všetkých Eritrejčanov obrátilo k podpore plnej nezávislosti. Derg si od Sovietskeho zväzu vyžiadal proti povstalcom vojenskú pomoc v podobe dodávok zbraní, aj keď však boli jeho jednotky lepšie vyzbrojené, ELOF (ktorá sa z oboch organizácií presadila a zatlačila druhú do pozadia) bola schopná vládne vojská porážať a do roku 1990 obsadiť 90 % eritrejského územia. Rozhodujúcu rolu pre ukončenie vojny mala nová politika Sovietskeho zväzu, ktorý koncom 80. rokov odmietol pokračovať vo vojenskej pomoci etiópskej armáde, a predovšetkým pád samotnej vlády Mengistu Haile Mariama v máji 1991. V Etiópii sa moci chopila strana Etiópsky ľudovo revolučný demokratický front, ktorá súhlasila s tým, aby sa ELOF stala dočasnou eritrejskou vládou.

Nezávislosť a vojna s Etiópiou

Cintorín a pamätník na boje pri meste Karen
Hroby pri meste Karen
Eritrejsko-etiópsku hranicu strážia príslušníci mierových síl OSN

24.5.1993 sa konalo referendum, v ktorom sa eritrejskí voliči väčšinou 99,8 % hlasov rozhodli pre nezávislosť Eritrey od Etiópie. 28.5. tohto roku bola Eritrea prijatá za člena OSN. V nasledujúcich júnových voľbách bol doterajší vodca ELOF Isaias Afewerki zvolený prvým prezidentom štátu. ELOF zmenila názov na Ľudovú frontu pre demokraciu a právo a stala sa jedinou legálnou politickou stranou.

Budúcnosť nového štátu komplikovali neujasnené, nevyznačené južné hranice s Etiópiou. Preto bola hneď v roku 1993 zostavená hraničná komisia, aby vyriešila rozhraničenie sporných území. Etiópia však marila jej prácu a v roku 1997 ticho vyhlásila svoj nárok (vydaním máp, ktoré poskytla zahraničným veľvyslanectvám) na územie rozkladajúce sa za hranicou ustanovenou taliansko-etiópskymi zmluvami zo začiatku 20. storočia. Ozbrojené boje vypukli začiatkom mája 1998, keď eritrejské ozbrojené jednotky obsadili sporné územie, predovšetkým na juhozápade. Etiópia odpovedala tankovými protiútokmi a leteckým bombardovaním Asmary, na čo eritrejské letectvo bombardovalo severoetiópske mestá Adigrat a Mekele. Vojna sa rozvinula na troch frontoch a poškodila obidva bojujúce štáty. Z Etiópie bolo vyhnaných 77 000 ľudí eritrejského pôvodu, Eritrea prišla o 19 000 vojakov, obidve krajiny navzdory hospodárskym ťažkostiam utratili stovky miliónov dolárov za nové vojenské vybavenie. Eritrejská vláda začala podporovať Oromijskú oslobodeneckú frontu usilujúcu o nezávislosť oromijských oblastí v strednej a južnej Etiópii, etiópska vláda potom nepriamo podporovala Eritrejskú islamskú spásu, ozbrojenú skupinu, ktorá páchala atentáty na eritrejsko-sudánskej hranici. Aj cez medzinárodné výzvy k zastaveniu bojov podnikla Etiópia v máji 2000 mohutnú ofenzívu, pri ktorej prelomila eritrejské línie, prenikla hlboko za hranice a obsadila asi štvrtinu eritrejského územia, na čo prehlásila vojnu za ukončenú.

Vojna zapríčinila smrť 70 000 ľudí. Eritrea sa ocitla vo veľmi ťažkej situácii a musela súhlasiť so zastavením bojov a mierovým vyjednávaním. Medzi bojujúcimi stranami bola ustanovená 25 km široká demilitarizovaná zóna strážená vojakmi OSN a v apríli 2002 bola ustanovená hraničná komisia. Tá rozdelila sporné územie medzi obidva štáty a určila konečnú hranicu, najmä pririekla Eritrei pohraničné mesto Badme, o ktoré boli najväčšie spory. Etiópia rozhodnutie komisie najprv odmietala a ponechala svojich vojakov v sporných oblastiach, v novembri 2004 ich nakoniec „v princípe“ prijala, ale požadovala ďalšie rokovanie (vojaci neboli stiahnutí). To Eritrea odmietla, na čo Etiópia presunula bližšie k spoločným hraniciam ďalšie ozbrojené jednotky. Eritrea a Etiópia sa zatiaľ nevrátili k mierovému stavu a hrozí nebezpečenstvo, že vojna opäť prepukne. V októbri 2005 obidva štáty ku spoločnej hranici premiestnili ďalších vojakov a tanky, Eritrea navyše zakázala mierovým jednotkám OSN prevádzať kontrolné lety a obmedzila ich pozemný pohyb.

Politické usporiadanie

Prezident Isaias Afewerki na tlačovej konferencii v Asmare, 10. 12. 2002

Dosiaľ nie je v platnosti ústava (prijatá 27. mája 1997), takže štátne úrady majú formálne dočasný charakter. Zákonodarnú moc má jednokomorový parlament, Národné zhromaždenie so 150 poslancami, ktorého predsedom je prezident. V súčasnej dobe pochádzajú jeho členovia výhradne z radov Eritrejského ľudového oslobodeneckého frontu. Na čele štátu stojí parlamentom volený prezident, ktorý je zároveň predsedom vlády, ktorá má v súčasnej dobe 16 ministrov. Vláda spolu s regionálnymi guvernérmi tvorí Štátnu radu, ktorej predsedom je prezident. Súdna správa je štvorstupňová: na vrchole stojí Najvyšší súd, im podriadené sú provinčné súdy, a okresné súdy (v súčasnej dobe 29), najnižšie stoja obecné súdy. Moslimské obyvateľstvo je podriadené taktiež Súdu pre šaríu, ktorý rozsudzuje záležitosti rodinného práva. Existujú i vojenské súdy. Volebné právo majú všetci obyvatelia po dosiahnutí 18 rokov.

Zákonodarstvo je väčšinou založené na etiópskom zákonníku z roku 1957 s neskoršími zmenami, ucelený obchodný, občiansky a trestný zákonník neexistuje. Čiastočne sa používa tiež zvykové právo a moslimské právo šaría.

Politická situácia Eritrey je neuspokojivá, podobá sa situácii vo väčšine afrických štátov; Eritrea je v súčasnosti autoritatívnym štátom. Ľudový front pre demokraciu a právo je jedinou dovolenou politickou stranou. Slobodné celoštátne parlamentné voľby už boli niekoľkokrát vyhlásené, ale vždy (naposledy v decembri 2001) bol opäť odložené na neurčito. Taktiež prezidentské voľby plánované na december 2001 sa zatiaľ neuskutočnili. V krajine sú potlačované nezávislé sprostredkovacie prostriedky, jediný stály zahraničný novinár, spravodaj britskej stanice BBC, bol nútený dočasne v septembri 2004 opustiť krajinu (od februára 2005 má stanica v Eritrei nového dopisovateľa). V roku 2001 vláda ukončila činnosť všetkých súkromných tlačových oznamovacích prostriedkov, otvorení kritici vlády sú podľa zahraničných pozorovateľov držaní bez súdu vo väzení, niekedy i na utajených miestach. Na rebríčku krajín podľa novinárskej slobody je Eritrea na poslednom, 179. mieste. Vláda obmedzuje cesty cudzích diplomatov mimo Asmaru a snaží sa brániť stykom občanov s cudzincami. Proti kritikom a nepohodlným osobám sa používa tiež nútená a predlžovaná služba v armáde. Vláda vyhlásila nulovú toleranciu korupcie, tá je však napriek tomu vážnym problémom (107. miesto na svete v roku 2005 v Indexe vnímania korupcie podľa Transparency International). Ani v náboženskej oblasti nie je Eritrea slobodná – štát v máji 2002 uznal iba moslimské a kresťanské katolícke, ortodoxné a protestantské luteránske vyznanie, ostatné náboženstvá a náboženské smery nie sú registrované a nemôžu slobodne vykonávať náboženské obrady, sú nútené poskytovať štátu údaje o svojich členoch, ktorí sú často väznení.

Eritrejské provincie

Správne rozdelenie

Od vytvorenia talianskej kolónie až do roku 1996 sa Eritrea delila na 10 provincií, v apríli 1996 boli nahradené šiestimi novými provinciami (zónami): Gash-Barka (správne stredisko Agordat), Debubawi Kayih Bahri (Južné Červené more, sp.s. Assab), Maakel (Centrálna, sp.s. Asmara), Semenani Kayih Bahri (Severné Červené more, sp.s. Massawa), Anseba (sp.s. Keren) a Debub (Južná, sp.s. Adi Ugri).

Hospodárstvo

Eritrea patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Hospodárstvo, ktoré nikdy nebolo najlepšie, bolo silne poškodené dlhotrvajúcou vojnou za nezávislosť a hraničnou vojnou s Etiópiou. Na Etiópii bolo hospodárstvo taktiež silne obchodne závislé.

80% práceschopného obyvateľstva je zamestnaných v poľnohospodárstve, ktoré tvorí 12,4% podiel na HDP. Orná pôda tvorí 12% rozlohy zeme, na 48% rozlohy sú pastviny a lúky, 250 km² (odhad z roku 2004) sa zavlažuje. Pestuje sa cirok, pšenica, kukurica, strukoviny, káva, bavlna, citrusové ovocie, banány a tabak. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy a ťavy. V pobrežných oblastiach sa prevádza rybolov a v okolí Dahlackého súostrovia sa v malej miere lovia perly. Zásoby nerastných surovín tvorí zlato, meď, zinok, kamenná soľ, pravdepodobne ropa a zemný plyn; nerastné ložiská sú zatiaľ preskúmavané a nie sú dosiaľ predmetom rozsiahlejšej ťažby.

Podmorský svet pri Dahlackých ostrovoch

Priemysel sa podieľa 25,9 % na HDP, je tvorený prevažne spracovateľstvom poľnohospodárskych produktov, výrobou textilu a stavebných materiálov, čiastočne tiež chemických produktov. Tretí sektor (služby) majú na HDP podiel 61.7%. Veľkú úlohu na ňom má turistika pri Červenom mori, hlavne na Dahlackých ostrovoch, ktoré sú obľúbeným cieľom bohatých návštevníkov zo Saudskej Arábie a krajín Arabského polostrova, a opravy lodí.

HDP na hlavu bol v roku 2004 900 USD, celkový HDP v tom istom roku 4 154 000 USD, ročný prírastok bol 10% (2010/2011, zdroj The Economist, jeden z najvyšších prírastkov HDP celosvetovo, vďaka nerozvinutému hospodárstvu, čo je do značnej miery paradox, ale logicky vyplývajúci). Priemerná miera inflácie bola v roku 2004 10% (všetky údaje odhadované). Vyváža sa prevažne dobytok, potraviny, textil a drobné priemyselné výrobky. Vývoz smeruje prevažne do Malajzie (55,7 %), Etiópie, Sudánu, Saudskej Arábie, Talianska. Dovážajú sa hlavne stroje, dopravné zariadenia, výrobky z ropy, potraviny a spotrebný tovar; dovoz sa uskutočňuje predovšetkým z USA (32,3 %), Talianska (15,5 %), Turecka, Spojeného kráľovstva, Ruska.

50 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby (odhad 2004), miera nezamestnanosti nie je známa. Zahraničný dlh činil v roku 2000 311 miliónov USD (odhad).

Elektrická energia sa vyrába prevažne vo vodných a veterných elektrárňach, elektrina sa nevyváža ani nedováža. V domácnostiach sa ako palivo používa prevažne drevo a petrolej; k elektrine má prístup iba 20% obyvateľov, iba vo väčších mestách.

Doprava a spoje

Parná lokomotíva na Eritrejskej železnici
Ľahký motorový vozeň pre lokálnu dopravu
Doprava na vidieckej ceste pri Asmare

V Eritrei je jediná železničná trať o dĺžke 280 km – je úzkorozchodná s rozchodom koľají 950 mm. Vedie z prístavu Massawa cez hlavné mesto Asmaru a mesto Agordat do mestečka Bisha v západnej Eritrei a postavili ju talianske koloniálne úrady. Úsek medzi Massawou a Asmarou bol vybudovaný v období 1887 – 1911. Do dnešnej dĺžky bola trať dobudovaná v roku 1932. Trať prekonáva veľké stúpanie a je na nej 65 mostov a 30 tunelov, takže jazda je i turistickým zážitkom (v súčasnosti trať slúži i tomuto účelu). V roku 1978 bola prevádzka na trati zastavená, po dosiahnutí nezávislosti došlo k jej čiastočnej rekonštrukcii a v roku 2002 bola obnovená prevádzka v úseku Massawa - Asmara; od roku 2003 však nie je pravidelná prevádzka na celom úseku, ale len na jej častiach, podľa aktuálnej potreby. V prevádzke sa používajú zastarané dieselové a dokonca i parné lokomotívy.

Cesty sú vybudované v dĺžke 4 010 km, z toho iba 874 km (21,8%) má spevnený povrch (odhad pre rok 1999); vyasfaltované sú väčšinou cesty okolo hlavného mesta. V krajine existuje verejná autobusová doprava, autobusy jazdia podľa približných cestovných poriadkov. Jazdí sa po pravej strane cesty.

Vodná doprava je obmedzená na námornú dopravu. V krajine sú dva veľké prístavy, Massawa a Asseb. Eritrea vlastní šesť nákladných lodí (z toho tri kontajnerové s vnútorným úložným priestorom, jeden tanker na kvapalný plyn, jeden ropný tanker a jednu loď na prepravu nákladných vozidiel) o celkovom výtlaku 16 069 BRT, jedna loď je registrovaná v zahraničí (stav 2005). Medzi Massawou a Džidou v Saudskej Arábii je v premávke trajektová linka (v súčasnosti jedenkrát týždenne). Vnútrozemská vodná doprava neexistuje (kvôli nesplavnosti eritrejských riek).

Leteckej doprave slúži 17 letísk, z ktorých štyri majú spevnenú rozjazdovú dráhu. Medzinárodným letom slúži letisko v Asmare, najnovšie bolo vybudované medzinárodné letisko v Massawe. Spojenie so zahraničím zaisťuje národná letecká spoločnosť Eritrean Airlines (do Európy spoje do Amsterdamu, Frankfurtu nad Mohanom a Ríma), do krajiny lietajú tiež spoločnosti Lufthansa, Saudi Arabian Airlines, Egypt Air, Yemenia a British Airways. Vnútroštátne lety uskutočňuje spoločnosť Red Sea Air, ktorej menšinovým vlastníkom sú i Eritrean Airlines.

Pevná telefónna sieť je vybudovaná (v používaní je okolo 38 100 liniek (údaj z 2003)), ale jej rozmiestnenie je veľmi nepravidelné, väčšina telefónov je prihlásených v Asmare. Domácnosti sú telefónmi vybavené málo. Medzinárodné spojenie je možné iba z hlavného mesta. Od apríla 2004 je k dispozícii mobilná telefónna sieť, počet jej užívateľov sa rýchlo zvyšuje. V krajine vysiela jedna (štátna) televízna stanica (Eri TV) a dva (taktiež štátom kontrolované) rozhlasové stanice (Dimtsi Hafash s dvoma programami a Radio Zara). Eritrea je jediný africký štát, kde neexistujú súkromné médiá. Internet sa šíri veľmi pomaly (od marca 2000 ako v poslednej krajine Afriky), v roku 2003 bolo v krajine pripojených 9500 užívateľov. Pripojenie poskytujú štyri spoločnosti, rýchlosť spojenia je nízka (okolo 128 Kbps). Vo veľkých mestách sú internetové kaviarne, od roku 2004 však pod štátnym dohľadom (v rámci vládnej snahy obmedziť prístup k nezávislým informáciám).

Vojsko

Počas vojny za nezávislosť bolo v armáde takmer 110 000 vojakov (3 % Eritrejcov). Po dosiahnutí nezávislosti bolo z hospodárskych dôvodov začaté s obmedzovaním veľkosti armády a v roku 1998 mala 47 000 mužov v armáde. Eritrejská armáda má pozemné, námorné i vzdušné jednotky vyzbrojené však prevažne zastaranou technikou sovietskeho pôvodu, ukoristenou v bojoch s etiópskou armádou. Vojenské výdaje v roku 2004 dosiahli 151 miliónov USD, teda 13,4% HDP. Vojenská služba v dĺžke 16 mesiacov je povinná pre všetkých mužov vo veku 18 – 49 rokov.

Počas občianskej vojny v Somálsku medzi dočasnou somálskou vládou a Zväzom islamských súdov stála Eritrea vojensky na strane Zväzu islamských súdov, zatiaľ čo Etiópia podporovala dočasnú somálsku vládu.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eritrea

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Eritrea

Ásif Alí Zardárí
Ázád Kašmír
Írán
Úmrtí v roce 2022
Ústřední zpravodajská služba
Čánakja
Čína
Čínsko-indická válka
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Čečensko
Čeština
Černomořské loďstvo
Červenec 2010
Česká Wikipedie
Česko
Československo
Člověk v tísni
Čtvrtá Ženevská úmluva
Řecko-baktrijské království
Šáhbáz Šaríf
Ženská práva
Živočichové
.pk
1922
1947
1952
1956
1957
1960
1965
1972
1977
1988
1990
1992
1993
1996
1998
1999
2. listopad
2002
2007
2008
2020
2022
2023
22. říjen
22. listopad
23. říjen
24. únor
25. říjen
28. říjen
29. říjen
3. listopad
30. říjen
31. říjen
Abcházie
Achaimenovská říše
Acheuléen
Adolf Hitler
Afghánistán
Akronym
Akvizice
Al-Káida
Alexandr Dvornikov
Alexandr Veliký
Americký dolar
Anexe Krymu Ruskou federací
Angličtina
Anton Myrer
Arménie
Asie
Autonomní území
Autoritarismus
Bádišáhova mešita
Bénazír Bhuttová
Bělorusko
Bachmut
Balúčština
Balúčistán
Balúčistánská osvobozenecká armáda
Bangladéš
Bangladéšská válka za nezávislost
Bellingcat
Bengálci
Bill Clinton
Bombaj
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Brazílie
Britská Indie
Britské impérium
Budapešťské memorandum
Buddhismus
Castell
Cenzura
Chajbar Paštúnchwá
Charta 77
Charta Spojených národů
Cherson
Choudhary Rahmat Ali
Christo Grozev
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth
Condoleezza Riceová
Cyklón Bhola
Dýchací soustava
Daily Mail
Demence
Demokracie
Denacifikace
Denis Pušilin
Denys Šmyhal
Den vzniku samostatného československého státu
Dezinformace
De facto
Dháka
Difuze
Dillíský sultanát
Diplomacie
Dmitrij Utkin
Dněpr
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Dominium Indie
Dominium Pákistán
Doněcká lidová republika
Doněcká oblast
Donbas
Druhá světová válka
Dvoustranně souměrní
Ekonomika Pákistánu
Elon Musk
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Epitelová tkáň
Eritrea
Etiopie
Etnická čistka
Euromajdan
Evropa
Faisalábád
Federální služba bezpečnosti
Federace
File:Ukr elections 2012 multimandate okruhs.png
Five Eyes
Forum24
Frans Timmermans
Gandhára
Gandhárské umění
Generální guvernér Pákistánu
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
Generálplukovník
Gennadij Židko
Genocida
Geodata
George H. W. Bush
Ghaznovská říše
Gilgit-Baltistán
Giorgia Meloniová
Gonochorismus
GRU
Gudžarát
Halloween
Harappa
Harappská kultura
Harry Potter a Tajemná komnata (film)
Helénismus
Helenizace
Hermafrodit
Himálaj
Hindština
Hinduismus
Hlava státu
Hlavní město
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hltan
Homosexualita
Hostitel
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
Imran Chán
Index lidského rozvoje
Indický národní kongres
Indický subkontinent
Indicko-pákistánská válka (1965)
Indicko-pákistánská válka (1971)
Indicko-pákistánské války
Indie
Indo-řecké království
Indonésie
Indus
Industrie
Infrastruktura
Irák
Irsko
Iskandar Mírza
Islám
Islámábád
Islamábád
Islamismus
ISO 3166-1
ISO 3166-2:PK
Itálie
Izrael
Jaderná zbraň
Jair Bolsonaro
Jan Dus
Jazyk (lingvistika)
Jednorodí
Jerry Lee Lewis
Jevgenij Prigožin
Jiří Kraus
Jižní Asie
Jižní Korea
Jižní Osetie
Jihoafrická republika
Joe Biden
John Kerry
Jugoslávie
Kárgilská válka
K2
Kašmír
Karáčí
Karákóram
Karel III. Britský
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kazachstán
Klad
Kmen (biologie)
Komunistická strana Číny
Komunistický režim v Československu
Konflikt v Kašmíru
Konzervativní strana (Spojené království)
Kremenčuk
Krym
Kultura Sóán
Kyjev
Láhaur
Láhaurská pevnost
Líákat Alí Chán
Ladislav Hosák
Lajka
Leonid Pasečnik
Leszek Engelking
Libor Pešek
Libye
Linie kontroly
Logistika
Louis Mountbatten
Luhanská lidová republika
Luhanská oblast
Luiz Inácio Lula da Silva
Lysyčansk
Méhrgarh
Mahárádža
Mahátma Gándhí
Malála Júsufzajová
Malajsie
Mariupol
Marjinka
Masakr v Buči
Maurjovská říše
Meduza
Mexiko
Mezenchym
Mezinárodní legie územní obrany Ukrajiny
Mezinárodní měnový fond
Michal Ambrož
Microsoft
Mikrofotografie
Miloš Zeman
Ministerstvo obrany Ruska
Mnichov
Mobilizace
Mohendžodaro
Moskva
Moskva (raketový křižník)
Motolice
Muammar Kaddáfí
Mudžáhid
Mudžíbur Rahmán
Mughalská říše
Mughalská architektura
Muhammad Alí Džinnáh
Muhammad ibn al-Kásim ath-Thakaff
Muhammad Iqbal
Multán
Muslimská liga
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní bezpečnostní agentura
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nadace Wikimedia
Naváz Šaríf
Neodermata
Neodermis
Neolit
Neonacismus
Nepohlavní rozmnožování
Neptun (střela)
Nervová soustava
Nikolaj Patrušev
Nobelova cena za mír
Nord Stream
Oběžná dráha
Oběhová soustava
Obrněný transportér
Obyvatelstvo
Odboj během druhé světové války
Oleksij Arestovyč
Oleksij Danilov
Oleksij Reznikov
OpenStreetMap
Operace pod falešnou vlajkou
Organizace islámské spolupráce
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Oryx (webové stránky)
Otmar Brancuzský
Pád mostu v Gudžarátu
Pákistán
Pákistánská armáda
Pákistánská hymna
Pákistánská lidová strana
Pákistánská rupie
Pákistánské hnutí za spravedlnost
Pákistánské ozbrojené síly
Pátá kolona
Péšávar
Paňdžáb
Paňdžábština
Paňdžáb (pákistánská provincie)
Paštština
Paleolit
Paleozoikum
Pandemie covidu-19
Parita kupní síly
Parkinsonova nemoc
Parlamentní republika
Parlamentní systém
Parlament Spojeného království
Parlament Ukrajiny
Parvíz Mušaraf
Peking
Perština
Perský záliv
Ploštěnci
Ploštěnky
Pluk Azov
Pohlavní rozmnožování
Polarita (politologie)
Polarizace (elektrodynamika)
Popasna
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Povodně v Pákistánu 2010
Praha
Prezident Brazílie
Protesty v Íránu (2022)
Protilodní střela
Protivzdušná obrana
Protonefridie
Provincie
První anglo-afghánská válka
První válka v Kašmíru
Prvoústí
Psychoaktivní droga
Putinismus
Q110999040
Rada bezpečnosti OSN
Rada bezpečnosti OSN#Stálí členové
Rada Evropy
Rada federace
Raketomet
Raketový útok na obchodní centrum v Kremenčuku
Ramzan Kadyrov
Reportéři bez hranic
Republika
Republika Krym
Republiky v Sovětském svazu#Právo vystoupit ze svazku a jeho aplikace
Rezoluce mimořádného zasedání Valného shromáždění OSN č. 11/1
RIA Novosti
Rishi Sunak
Rosněfť
Ross Perot
Rostovská oblast
Rozdělení Indie
Rozloha
Rozpad Sovětského svazu
Rozvojová země
Ruština
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská propaganda
Rusko
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)#První eskalace (březen–duben 2021)
Rusko-ukrajinská státní hranice
Rusko-ukrajinská válka
Síra
Súfismus
Sýrie
Saúdská Arábie
Saab 32 Lansen
Sabatina James
Sajjid Ahmad Chán
Schizocoel
Sekularismus
Sergej Šojgu
Sergej Beseda
Sergej Lavrov
Sergej Naryškin
Sergej Surovikin
Serhij Šaptala
Sevastopol
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Severodoněck
Severokrymský kanál
Seznam britských králů
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam představitelů Pákistánu
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Sikhismus
Sindh
Sindhština
Si Ťin-pching
Služba vnější rozvědky
Slunce
Socialismus
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:1971 Instrument of Surrender.jpg
Soubor:2022 Russian invasion of Ukraine.svg
Soubor:2022 Russian Invasion of Ukraine Phase 1 animated.gif
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Board Bazaar Peshawar.jpg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Dolmen City Karachi.jpg
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Flag of Pakistan.svg
Soubor:Flag of the Azov Battalion.svg
Soubor:Hunza Valley from Eagle Point.jpg
Soubor:International Legion of Territorial Defense of Ukraine emblem.svg
Soubor:Lahore Fort view from Baradari.jpg
Soubor:Logo of the International Legion of Territorial Defense of Ukraine.png
Soubor:Mapa Pákistánu.PNG
Soubor:Map of the war in Donbass.svg
Soubor:Mohenjodaro Sindh.jpeg
Soubor:Muhammad Ali Jinnah.jpg
Soubor:Pakistani Parliament House, Islamabad1.jpg
Soubor:Pakistan (orthographic projection).svg
Soubor:Posta Romana - 1959 - Laika 120 B.jpg
Soubor:Sayyid Ahmad Khan.jpg
Soubor:State emblem of Pakistan.svg
Soubor:Sub Pakistan.png
Soubor:Ukr elections 2012 multimandate okruhs.png
Soubor:Vladimir Putin (2022-02-24).jpg
Soubor:War1947-48.jpg
Soubor:War in Ukraine (2022) en.png
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Yanukovich.jpg
Soul
Sovětská válka v Afghánistánu
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Společenství nezávislých států
Sputnik 2
Státní duma
Státní hymna
Státní náboženství
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Střevo
Stanycja Luhanska
Strana regionů
Summit
Supervelmoc
Tálibán
Tři králové (protinacistický odboj)
Taškentská deklarace
Takeoff (rapper)
Talibán
Taliban
Tartan (látka)
Tasemnice
Tavenina
Taxila
Telegram (software)
Teodor Marjanovič
Terorista
Teroristické útoky 11. září 2001
Tetřívek douglaskový
Thatta
The Washington Post
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Turecko
Turkické národy
Twitter
Ukrajina
Ukrajinci
Umajjovci
Uprchlík
Urdština
Usáma bin Ládin
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Válečný stav
Válečný zločin
Válka
Válka na Donbase
Válka proti terorismu
Válka v Afghánistánu (2001–2021)
Válka v severozápadním Pákistánu
Válka v Tigraji
Védské období
Výšková migrace
Východní Ukrajina
Výjimečný stav
Valerij Gerasimov
Valerij Zalužnyj
Vazíristán
Velmoc
Veto
Viktor Janukovyč
Viktor Medvedčuk
Vláda Rishiho Sunaka
Vladimir Iljič Lenin
Vladimir Putin
Vlajka Pákistánu
Vojenské vzdušné síly Ruské federace
Volby prezidenta USA 1992
Volodymyr Zelenskyj
Vuhledar
Vylučovací soustava
Vznik Československa
Wagnerova skupina
West End
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Burns
Zákon o nezávislosti Indie
Západní svět
Zahraniční obchod
Zakládající akt Rusko–NATO
Zatmění Slunce 25. října 2022
Zelení mužíčci (rusko-ukrajinská válka)
Země
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení v Kašmíru 2005
Zimmerwaldská konference
Zimní olympijské hry 2022
Zločin agrese
Zulfikár Alí Bhutto
Zuzana Burianová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk