A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Erlangen | ||
mesto | ||
Mesto Erlangen
| ||
|
||
Štát | Nemecko | |
---|---|---|
Spolková krajina | Bavorsko | |
Vládny obvod | Stredné Fransko | |
Mestský okres | Erlangen | |
Diaľnica | A 3, A 73 | |
Rieka | Regnitz | |
Nadmorská výška | 280 m n. m. | |
Súradnice | 49°36′S 11°0′V / 49,600°S 11,000°V | |
Rozloha | 76,9 km² (7 690 ha) | |
Obyvateľstvo | 105 554 (31. 12. 2008[1]) | |
Hustota | 1 372,61 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1002 | |
Primátor | Siegfried Balleis (CSU) | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 91052 – 91058 | |
Tel. predvoľba | +49(0)9131; (0)911 (ST Hüttendorf); (0)9132 (ST Neuses); (0)9135 (ST Dechsendorf) | |
Kód | 09 5 62 000 | |
EČV | ER | |
Poloha mesta Erlangen v rámci Nemecka
| ||
Poloha mesta Erlangen v rámci spolkovej krajiny Bavorsko
| ||
Wikimedia Commons: Erlangen | ||
Webová stránka: http://www.erlangen.de | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Erlangen je nemecké mesto a mestský okres v bavorskom vládnom obvode Mittelfranken. Erlangen je aj sídlom krajinského okresu Erlangen-Höchstadt. Momentálnym počtom obyvateľov je Erlangen najmenším veľkomestom z celkovo ôsmich veľkomiest v Bavorsku. Tvorí spolu s mestami Norimberg a Fürth tzv. vyššie územné centrum. V Bavorsku je spolu 23 takýchto vyšších územných centier (nem. Oberzentrum). Erlangen s okolím tvorí metropolitný región Norimberg a je jedným z jedenástich metropolitných regiónov v Nemecku. Mesto je známe vďaka Erlangensko-norimberskej univerzite Friedricha Alexandra a koncernu Siemens AG, ktorý tu vyrába CT a MRT zariadenia. Hudobný formát MP3 bol vytvorený v spolupráci Erlangensko-norimberskej univerzity Friedricha Alexandra a Fraunhoferského Inštitútu integrovaných obvodov Erlangen.
Geografia
Erlangen leží na kraji Stredofranskej panvy a súbežne s riekou Regnitz a Mohansko-dunajským prieplavom. Severne od centra Erlangenu sa do rieky Regnitz vlieva z východnej strany rieka Schwabach.
Susedné obce
Nasledujúce obce susedia s mestom Erlangen. Uvedené sú v smere hodinových ručičiek začínajúc od severu: Möhrendorf, Bubenreuth, Marloffstein, Spardorf, Buckenhof (všetky patriace pod okres Erlangen-Höchstadt), Norimberg, Fürth, Obermichelbach (okres Fürth), mesto Herzogenaurach a obec Heßdorf (okres Erlangen-Höchstadt).
Časti mesta
Erlangen sa delí na 20 častí, pričom niektoré časti sú bývalé samostatné obce, ktorých názvy sa zachovali ako mená týchto štvrtí. V roku 1967 a 1972 sa v rámci reformy obcí pričlenili k mestu Erlangen obce Dechsendorf, Elterdorf, Frauenaurach(s Neuses), Hüttendorf, Kosbach (s Häusling a Steudach), Kriegenbrunn a Tennenlohe, čím vzniklo obecné zastupiteľstvo s pomerným systémom podľa množstva obyvateľstva (od päť do sedem zástupcov).
20 štvrtí mesta Erlangen:
|
|
|
|
Katastrálne sú relevantné iba nasledovné katastrálne územia:
|
|
Podnebie
Mesto Erlangen sa nachádza v hraničnej oblasti prímorského a kontinentálneho podnebia. Kontinentálne podnebie charakterizuje relatívne nízke množstvo zrážok (ročne 650 mm) a prímorské podnebie relatívne vysoká ročná priemerná teplota 8,5 °C. Centrum mesta je pred studeným polárnym vzduchom zo severnej strany chránené kopcom Burgberg. Rieka Regnitz zapríčiňuje časté hmly.
Dejiny
Prvá zmienka o meste Erlangen ako villa erlangon (dedina Erlangon) pochádza z roku 1002. V roku 1361 bola dedina predaná cisárovi Karolovi IV. V blízkosti tejto dediny bolo o tri roky neskôr založené mesto, ktoré dostalo v roku 1374 mincovú raziareň. V roku 1398 boli miestu pridelené mestské privilégiá. V roku 1402 sa mesto dostalo pod správu kniežatstva Kulmbach (resp. po roku 1604 kniežatstva Bayreuth) a rodu Hohenzollernovcov. V roku 1686 prišli do po vojne opusteného mesta prví francúzski hugenotskí utečenci. V roku 1706 bola časť Altstadt takmer úplne zničená počas požiaru, ale vzápätí opäť nanovo postavená. V roku 1792 patrilo mesto k feudálnemu štátu Pruské kráľovstvo. Po Napoleonovom víťazstve v roku 1806 mesto od roku 1810 patrilo pod Bavorské kráľovstvo. V roku 1812 boli Altstadt a Neustadt dovtedy vlastne Christian-Erlang zjednotené do jedného mesta. V roku 1724 založil gróf Friedrich von Bayreuth v rezidenčnom meste Bayreuth univerzitu, ktorá bola už v roku 1743 preložená do mesta Erlangen. Neskôr získala meno Friedrich-Alexander-Universität. V roku 1818 počas bavorskej reformy obcí získalo mesto vlastnú správu. V roku 1844 bolo mesto prvýkrát pripojené k železnici vďaka prvej časti Ludwig-Süd-Nord-Bahn medzi Norimbergom a Bambergom. Pritom vznikol na severe Erlangenu prvý bavorský železničný tunel – Burgbergtunnel.
Druhú svetovú vojnu prežilo mesto Erlangen takmer bez ujmy. Po príchode americkej armády 16. apríla 1945, sa regionálny komandant nemeckých vojsk Werner Lorleberg vzdal bez boja čím sa vyhol bezvýznamným výbojom na území mesta. Werner Lorleberg, pokladaný za stúpenca fašistického režimu, prišiel v ten istý deň o život pri Thaler Mühle. Či bol zastrelený nemeckými vojakmi, keď chcel poslať zdecimovanú bojovú skupinu splniť úlohu, alebo či spáchal samovraždu po tom čo odovzdal správu o kapitulácii, zostáva neobjasnené. V Erlangene ho pripomína po ňom pomenované námestie Lorlebergplatz. Po kapitulácii mesta americké tanky ťažko poškodili poslednú zachovanú mestskú bránu (Nürnberger Tor), ktorá bola krátko po tom odstrelená. To sa stalo aj vďaka továrňam sídliacim na Hauptstraße, ktoré, tak ako aj americké vojsko, videli v barokovej bráne s relatívne úzkym prejazdom dopravnú prekážku. Ostatné mestské brány boli strhnuté predtým v 19. storočí. Ako zaujímavosť bola od 17. novembra 1886 do 17. februára 1963 v prevádzke železnica Erlangen-Gräfenberg (Sekundärbahn Erlangen-Gräfenberg), ktorá mala netypicky vedené koľajnice – buď priamo na alebo vedľa ciest. Počas okresnej a obecnej reformy v roku 1972 bol spojený krajinský okres Erlangen s krajinským okresom Höchstadt an der Aisch. Mesto Erlangen sa tým stalo sídlom nového okresu a stalo sa mestom bez okresu. Včlenením okolitých obcí sa mesto rázne zväčšilo, čím sa prekonala hranica 100 000 obyvateľov a Erlangen sa stal veľkomestom.
Začlenené obce
Kedysi samostatné obce, ktoré boli začlenené do mesta Erlangen: