A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ernest Orlando Lawrence | |
americký fyzik | |
Narodenie | 8. august 1901 Canton, Južná Dakota, USA |
---|---|
Úmrtie | 27. august 1958 (57 rokov) Palo Alto, Kalifornia, USA |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Ernest Lawrence |
Ernest Orlando Lawrence (* 8. august 1901, Canton, Južná Dakota, USA – † 27. august 1958, Palo Alto, Kalifornia) bol americký fyzik a laureát Nobelovej ceny známy pre vynájdenie, využitie a vylepšenie cyklotrónu na začiatku roku 1929, a jeho neskoršiu prácu pri získavaní izotopov uránu pre projekt Manhattan. Dlhú dobu spolupracoval ako profesor fyziky na Kalifornskej Univerzite.
Životopis
Narodil sa v Cantone v Južnej Dakote. Navštevoval fakultu sv. Olafa v Minnesote, ale po prvom roku prestúpil na Univerzitu Južnej Dakoty (University of South Dakota). V roku 1922 získal bakalársky titul. Titul Ph.D. vo fyzike získal na Yalovej univerzite v roku 1925. Zostal na Yalskej univerzite ako výskumník na fotoelektrický efekt. V roku 1927 sa stal pomocným profesorom.
V roku 1928 bol ustanovený spolupracujúcim profesorom fyziky na Kalifornskej univerzite v Berkeley a dva roky sa stal profesorom, najmladším v histórii tejto univerzity. Tu získal prezývky „Atom Smasher“ (drvič atómov) a „muž, ktorý má kľúč od atómovej energie“. Chcel robiť „veľkú fyziku, prácu, ktorá môže byť uskutočnená len vo veľkom rozsahu a s množstvom pracujúcich ľudí“, povedal Herbert York, prvý riaditeľ Lawrenceovho laboratória v Livermore (Lawrence Livermore laboratory).
Vynález, ktorý priniesol Lawrenceovi medzinárodnú slávu začal ako skica na kuse papiera. Jedného večera sediac v knižnici, Lawrence narazil na článok v časopise a zaujal ho jeden z diagramov, ktorý znázorňoval, ako vyrobiť vysokoenergetické častice potrebné na rozloženie atómov pomocou za sebou nasledujúcich malých tlakov. Lawrence povedal svojím kolegom, že našiel spôsob na získanie častíc s veľmi vysokou energiou bez použitia vysokého napätia.
Prvý model Lawrenceovho cyklotrónu bol vyrobený z drôtu a tesniaceho vosku a stál možno celkovo 25 dolárov. A fungovalo to: keď Lawrence pustil 2 000 voltov do je ho provizórneho cyklotrónu, dostal 80 000 voltové strely krúžiace dookola. Svojimi čoraz väčšími strojmi, bol Lawrence schopný poskytnúť rozhodujúcu výbavu potrebnú na jeho pokusy vo vysokoenergetickej fyzike. Okolo tohoto zariadenia Lawrence postavil jeho radiačné laboratórium (Radiation Laboratory), ktoré sa stalo jedným z popredných laboratórií na výskum fyziky. V roku 1934 získal patent na cyklotrón, ktorý pridelil Výskumnej Spoločnosti (Research Corporation).
V roku 1936 sa stal riaditeľom univerzitného radiačného laboratória (University's Radiation Laboratory) kde pracoval až do svojej smrti.
V novembri 1939 bol Lawrence ocenený Nobelovou cenou za fyziku za jeho prácu na cyklotróne. Keďže bola vojna, ceremónia sa konala v Berkeley v Kalifornii.
Obrovské (calutron) zariadenia vytvorené v Lawrenceovom laboratóriu boli použité v Zóne X (Site X) počas druhej svetovej vojny na vyčistenie uránu do prvej atómovej bomby. Počas druhej svetovej vojny, Lawrence dychtivo pomáhal pri americkom výskume možnosti vyrobiť zbraň na základe štiepenia atómu. Jeho Radiačné laboratórium (Radiation Laboratory) sa stalo jedným z hlavných miest vojnového jadrového výskumu. Bol to práve Lawrence, kto uviedol J. Roberta Oppenheimera do toho, čo sa neskôr stalo projektom Manhattan. Skorý šampión elektromagnetickej separačnej metódy na obohatenie uránu, Lawrence vyrobil jeho (calutrons) - špeciálne formy spektrometrov hmoty - pre masívne zariadenia na čistenie uránu v Oak Ridge v Tennessee.
Po vojne Lawrence viedol rozsiahle kampane za vládne sponzorstvo veľkých vedeckých programov. Bol mocný zástupca "veľkej vedy" s jeho požiadavkami na veľké mašiny a veľké peniaze.
V júli 1958 ho prezident Eisenhower poslal do Ženevy do Švajčiarska aby prerokoval zastavenie jadrových testov so Sovietskym zväzom. Lawrence v Ženeve ochorel a bol donútený vrátiť sa do Berkeley. Zomrel o mesiac neskôr v Palo Alto v Kalifornii.
23 dní po jeho smrti regenti kalifornskej univerzity odsúhlasili, aby Lawrence Livermore laboratory a Lawrence Berkeley Laboratories niesli jeho meno.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernest Lawrence
Externé odkazy
- Biography and Bibliographic Resources
- Ernest O. Lawrence Annotated Bibliography for Ernest Lawrence from the Alsos Digital Library for Nuclear Issues
- Lawrence and the Cyclotron: AIP History Center Web Exhibit
- Guide to the Ernest O. Lawrence Papers
- Ernest Orlando Lawrence -- The Man, His Lab, His Legacy
- Lawrence and His Laboratory: A Historian's View of the Lawrence Years
- Remembering E. O. Lawrence
- Ernest O. Lawrence biography
- Ernest Lawrence
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šúdži Nakamura
Šiničiró Tomonaga
Žores Ivanovič Alfiorov
Aage Niels Bohr
Abdus Salam
Adam Riess
Albert Abraham Michelson
Albert Einstein
Albert Fert
Alexandr Michajlovič Prochorov
Alexej Alexejevič Abrikosov
Alfred Kastler
Andrea Ghezová
Andrej Konstantinovič Gejm
Anthony James Leggett
Antony Hewish
Arno Allan Penzias
Arthur B. McDonald
Arthur Holly Compton
Arthur Leonard Schawlow
Barry Barish
Ben Roy Mottelson
Bertram Brockhouse
Brian David Josephson
Brian Schmidt
Burton Richter
Carlo Rubbia
Carl David Anderson
Cecil Frank Powell
Charles Édouard Guillaume
Charles Glover Barkla
Charles Hard Townes
Charles Kuen Kao
Claude Cohen-Tannoudji
Clifford Shull
Clinton Davisson
Clyde Cowan
Daniel Chee Tsui
David J. Thouless
David Jonathan Gross
David Morris Lee
Dennis Gabor
Donald Arthur Glaser
Donna Stricklandová
Douglas Dean Osheroff
Duncan Haldane
Edward Mills Purcell
Edward Victor Appleton
Emilio Gino Segrè
Enrico Fermi
Eric Allin Cornell
Ernest Lawrence
Ernest Walton
Ernst Ruska
Erwin Schrödinger
Felix Bloch
Filip Lenard
François Englert
Frederick Reines
Gabriel Lippmann
Georges Charpak
George Elwood Smith
George Paget Thomson
George Smoot
Gerardus ’t Hooft
Gerd Binnig
Gustav Ludwig Hertz
Hannes Olof Gösta Alfvén
Hans Bethe
Hans Georg Dehmelt
Heike Kamerlingh Onnes
Heinrich Rohrer
Hendrik Lorentz
Henri Becquerel
Henry Way Kendall
Herbert Kroemer
Hideki Jukawa
Hiroši Amano
Horst Ludwig Störmer
Hugh David Politzer
Igor Jevgenievič Tamm
Ilia Michajlovič Frank
Isamu Akasaki
Isidor Isaac Rabi
Ivar Giaever
Jóičiró Nambu
Jack Kilby
Jack Steinberger
James Chadwick
James Cronin
James Franck
James Peebles
James Rainwater
Jang Čen-ning
Jean Baptiste Perrin
Jerome Isaac Friedman
Johannes Diderik van der Waals
Johannes Georg Bednorz
Johannes Hans Daniel Jensen
Johannes Stark
John Bardeen
John Cromwell Mather
John Douglas Cockcroft
John Hasbrouck Van Vleck
John Lewis Hall
John Michael Kosterlitz
John Robert Schrieffer
John William Strutt
Joseph Hooton Taylor
Joseph John Thomson
Julian Schwinger
Kai Siegbahn
Karl Alexander Müller
Karl Ferdinand Braun
Kip Thorne
Klaus von Klitzing
Konstantin Sergejevič Novoselov
Leon Cooper
Leon Max Lederman
Leo Esaki
Lev Davidovič Landau
Li Čeng-tao
Louis Eugène Félix Néel
Louis Victor de Broglie
Luis Walter Alvarez
Makoto Kobajaši
Manne Siegbahn
Maria Goeppertová-Mayerová
Marie Curiová
Martinus Veltman
Martin Lewis Perl
Martin Ryle
Max Born
Max Planck
Max von Laue
Melvin Schwartz
Murray Gell-Mann
Nevill Francis Mott
Nicolaas Bloembergen
Niels Bohr
Nikolaj Gennadijevič Basov
Nils Gustaf Dalén
Norman Foster Ramsey
Otto Stern
Owen Chamberlain
Owen Willans Richardson
Patrick Maynard Stuart Blackett
Paul Dirac
Pavel Alexejevič Čerenkov
Percy Williams Bridgman
Peter Grünberg
Philip Warren Anderson
Pierre-Gilles de Gennes
Pierre Curie
Piotr Leonidovič Kapica
Polykarp Kusch
Raymond Davis
Riccardo Giacconi
Richard Edward Taylor
Richard Feynman
Robert Andrews Millikan
Robert Betts Laughlin
Robert Coleman Richardson
Robert Hofstadter
Roger Penrose
Roy Jay Glauber
Rudolf Mößbauer
Russell Alan Hulse
Samuel Chao Chung Ting
Saul Perlmutter
Serge Haroche
Sheldon Lee Glashow
Simon van der Meer
Steven Chu
Steven Weinberg
Subrahmanyan Chandrasekhar
Takaaki Kadžita
Theodor Wolfgang Hänsch
Tošihide Masukawa
Val Logsdon Fitch
Victor Franz Hess
Vitalij Lazarevič Ginzburg
Walter Houser Brattain
Walther Bothe
Werner Karl Heisenberg
Wilhelm Conrad Röntgen
Willard Sterling Boyle
William Alfred Fowler
William Daniel Phillips
William Henry Bragg
William Lawrence Bragg
William Shockley
Willis Eugene Lamb
Wolfgang Ketterle
Wolfgang Paul
Wolfgang Pauli
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk