A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Eusebios z Nikomédie | |
ariánsky biskup a teológ | |
Štát pôsobenia | Rímska ríša |
---|---|
Funkcie a tituly | |
I. bejrútsky biskup II. nikomédsky biskup | |
I. do cca. 318 II. cca. 318 – 338/339[1] | |
konštantínopolský biskup | |
338/339 – 342[1] | |
Biografické údaje | |
Narodenie | ? |
Úmrtie | 341/342 |
Svätenia | |
Cirkev | I. predkoncilová cirkev II. arianizmus |
Odkazy | |
Eusebios z Nikomédie na catholic-hierarchy.org angl. | |
Eusebios z Nikomédie[2] (iné mená: Eusébios z Nikomédie[3], Eusévios Nikomédsky[4], pre ďalšie tvary mena pozri: Eusébius; * ? – † 341[2]/342[1][5]) bol kresťanský biskup v Bejrúte, Nikomédii (od cca. 318) a neskôr arcibiskup v Konštantínopole (od 338/9), horlivý prívrženec arianizmu, vodca ariánskej skupiny eusebiánov.[6] V roku 337 pokrstil na smrteľnej posteli cisára Konštantína I.,[1] a bol svätiteľom ariánskeho biskupa Wulfilu, apoštola Gótov.[2][7][8]
Životopis
O jeho pôvode sa nič nevie. V mladosti však bol odchovancom a žiakom Lukiána z Antiochie, u ktorého sa zrejme spoznal s Ariom, a ktorý položil základy jeho ariánskeho zmýšľania.[9][10] Pôvodne bol zvolený biskupom vo fénickom Bejrúte (Berytus), no niekedy okolo roku 318 sa stal biskupom v maloázijskej Nikomédii, v sídle cisára Licinia. V roku 323 mu Arius poslal list, v ktorom ho žiadal o pomoc v jeho teologickom spore s patriarchom Alexandrom. Eusebios sa následne snažil presvečiť východných biskupov v jeho prospech.[6] Po odsúdení Ariovho učenia synodou v Alexandrii začal vyvíjať snahy o očistenie Ariovho učenia a v roku 324 docielil jeho očistenie na synode v Bitýnii. Patriarcha Alexander tento akt chápal ako zásah do svojej jurisdikcie a proti rozhodnutiu sa v listoch zásadne ohradil.[9]
Zúčastnil sa Prvého nicejského koncilu, kde bol horlivým zástancom arianizmu a odporcom homousiánov, no po tom, čo koncil schválil ich stanovisko, sa podpísal pod Nicejské vyznanie viery. Odmietol však podpísať anathemu na Aria a krátko po koncile s ním opäť nadviazal spojenie.[6] Tri mesiace po koncile[10] ho cisár Konštantín I. vyhnal do exilu v Gálii. Mohlo sa tak udiať pre: jeho opätovnú podporu Ariovi[11] a jeho podporu egyptským schizmatikom meletiánom[5], ktorí podporovali ariánov, resp. mal byť obvinený aj z podpory cisára Licinia a schvaľovania jeho kresťanských perzekúcií.[10][8] V roku 328 mu však bolo (zrejme najmä vďaka priateľstvu s cisárovou sestrou Constantiou) dovolené sa vrátiť, a následne dokonca získal na dvore značný vplyv. Vytvorila sa okolo neho úzka skupinka horlivých ariánov nazývaná eusebiáni.[12][13] V roku 329 docielil odvolanie protiariánsky zameraného sýrskeho biskupa Eustathia z Antiochie[14] a následne bol vďaka jeho prispeniu na synode v Tyre (335) zosadený aj najhorlivejší odporca ariánov, alexandrijský patriarcha Atanáz. Na synode v Jeruzaleme (335) sa zase zaslúžil o Ariov návrat. V roku 337 na smrteľnej posteli pokrstil zomierajúceho cisára Konštantína. Veľkej úcte sa tešil u Kontantínovho syna a nástupcu Konštantia II., ktorý ho v roku 339 ustanovil arcibiskupom v novom hlavnom meste Konštantínopole. V tom istom roku predsedal aj koncilu v Antiochii, ktorý opätovne zosadil alexandrijského patriarchu Atanáza a dosadil zaňho Gregora Kapadóckeho,[14] okrem neho koncil odvolal aj Marcella z Ankyry.[8] V roku 341 ešte predsedal synode v Antiochii, ktorá prijala pro-ariánske krédo (druhá antiochijská formula)[8] a krátko na to zomrel[6] (možno niekedy v zime 341/342). Podľa historika Ammiana Marcellina ku koncu svojho života čiastočne prispel k náboženskej výchove neskoršieho cisára Juliána Apostatu.[14]
Z jeho tvorby sa zachovalo len niekoľko listov zaznamenaných cirkevnými historikmi Sokratom, Sozomenom a Theodoretom z Kýru.[5]
Referencie
- ↑ a b c d Eusebios z Nikomedie In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 152.
- ↑ a b c VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 92, 130.
- ↑ PINDIAK, Miroslav. Príručka Pasívneho Kresťana. Brno : Librix.eu, 2009. ISBN 978-80-7399-632-1. S. 89.
- ↑ ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 130.
- ↑ a b c EUSEBIOS OF NIKOMEDEIA In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 752. (po anglicky)
- ↑ a b c d Eusebius of Nicomedia In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ EUSEBIOS OF NIKOMEDEIA. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 146. (po anglicky)
- ↑ a b c d Eusebios v. Nikomedien In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neubearb. Aufl. Band 3. Dämon bis Fragmentenstreit. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1995. ISBN 3-451-22003-2. S. 1011.
- ↑ a b DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, a. s., 2013-10-29. ISBN 978-80-247-3719-5. S. 329. (po česky)
- ↑ a b c Eusebius of Nicomedia In: Catholic Encyclopedia . www.newadvent.org, . Dostupné online.
- ↑ Eusebius In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 575.
- ↑ Časopis katolického duchovenstva. Zväzok 20. Praha : Rohlíček a Sievers, 1879. Dostupné online. S. 431. (po česky)
- ↑ Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl 8. Praha : J. Otto, 1894. Dostupné online. S. 829. (po česky)
- ↑ a b c EUSEBIUS of Nicomedia In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 1:878 – 1:879. (po anglicky)
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk