FC Barcelona - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

FC Barcelona
FC Barcelona
Celý názov Futbol Club Barcelona
Prezývka Barcelona
Barça
Blaugranas (modro-červení)
Culés
Krátky názov FCB
Založený 29. november 1899; pred 120 rokmi
Štadión Camp Nou
Barcelona, Španielsko
Kapacita 99 354
Predseda Španielsko Carles Tusquets
Tréner Španielsko Xavi
Liga La Liga
La Liga 2022/2023 1. miesto z 20
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby
Pozri aj Športový portál

Futbol Club Barcelona, známy tiež ako Barcelona a familiárne ako Barça je futbalový klub v Španielsku. Klub bol založený[1] dňa 29. novembra 1899 skupinou švajčiarskych, anglických a katalánskych futbalistov pod vedením Joana Gampera. Klub sa stal symbolom katalánskej kultúry a katalánskej národnosti, a z toho dôvodu pochádza aj motto "Més que un club" (Slovensky: viac ako klub). Oficiálna hymna FC Barcelony je „Cant del Barça“, ktorú napísali Jaume Picas a Josep Maria Espinàsk.[2] Fanúšikovia FC Barcelona sa volajú culés alebo culers.[3] Klub je druhým najbohatším futbalovým klubom na svete z hľadiska príjmov, s ročným obratom 398 miliónov eur. Klub dlhoročne súperí s klubom Real Madrid, a zápasy medzi oboma tímami sú nazývané ako "El Clásico".[4]

Klub je súčasným lídrom tabuľky,pričom získal najviac domácich trofejí v španielskom futbale, a to 25 v La Lige,[5] 30 v Copa del Rey, 14 v Supercopa de España, 3 v Copa Eva Duarte[6] a 2 v Copa de la Liga, a takisto je držiteľom rekordu v posledných štyroch súťažiach. V medzinárodnom klubovom futbale vyhrala FC Barcelona päťkrát Ligu Majstrov UEFA, rekordné štyri Poháre víťazov pohárov UEFA,[7] päť Superpohárov UEFA a tri Svetový klubový pohár FIFA.[8] Tiež vyhrala rekordné tri Poháre veľtržných miest, ktoré sú považované za predchodcu Pohára UEFA.[9] Podľa historického rebríčka IFFHS (Medzinárodná federácia futbalovej histórie a štatistík) je FC Barcelona najlepším klubom na svete od roku 1991, kedy začala agentúra zhromažďovať štatistické údaje.[10]

FC Barcelona je jediným európskym klubom, ktorý od roku 1955 hral každú sezónu kontinentáleho futbalu, a je jediným z troch klubov v Španielsku, ktorý nebol nikdy vyradený zo súťaže La Liga, spolu s klubmi Athletic Bilbao a Real Madrid. V roku 2009 sa stala FC Barcelona prvým španielskym klubom, ktorý vyhral tzv. treble, skladajúci sa zo súťaží La Liga, Copa del Rey a Liga Majstrov. V tom istom roku, sa stala prvým futbalovým klubom, ktorý vyhral šesť zo šiestich súťaží v jednom roku, čím dokončil šesticu, zahŕňajúcu vyššie uvedené treble a Supercopa de España (Španielsky superpohár), Superpohár UEFA a Majstrovstvá klubov FIFA.

Okrem futbalu pod FC Barcelona patria aj profesionálne tímy z rôznych ďalších športových odvetví: basketbal, hádzaná, futsal, hokej na kolieskových korčuliach, volejbal a ragby. Okrem siedmich profesionálnych tímov má klub aj ďalších jedenásť amatérskych športových sekcií: pozemný hokej, atletika, krasokorčuľovanie, ľadový hokej, bejzbal. Klub sa venuje charite a v poslednom období je sponzorskými zmluvami viazaný s detským fondom UNICEF.[11]

História

Bližšie informácie v hlavnom článku: História FC Barcelona

Začiatky (1899 – 1908)

Inzerát v novinách Los Deportes
Hráči FC Barcelona v roku 1903

Za založením klubu stál Švajčiar Joan Gamper. 22. októbra 1899 Gamper uverejnil v novinách Los Deportes inzerát, ktorý informoval o jeho snahe vytvoriť futbalový klub v Barcelone. Na gymnáziu Manuela Solého sa 29. novembra 1899, uskutočnilo stretnutie, ktorého sa okrem Joana Gampera zúčastnilo ďalších 11 nadšencov futbalu: Walter Wild, Lluís d’Ossó, Bartomeu Terradas, Otto Kunzle, Otto Maier, Enric Ducal, Pere Cabot, Carles Pujol, Josep Llobet, John Parsons a William Parsons.[12] Na tomto stretnutí bol založený klub Football Club Barcelona.

V tomto období sa aj oficiálne schválili tradičné farby klubu, modrá a granátová (blaugrana). Dodnes však nie je jasné, prečo má FC Barcelona dresy vo svojej modro-granátovej kombinácii.[13][14]

8. decembra 1899 odohrala Barcelona svoj prvý zápas. Toto stretnutie sa uskutočnilo na prenajatom štadióne Velodromo de la Bonanova a súperom bolo mužstvo, ktoré bolo zložené z Angličanov žijúcich v Barcelone. Barcelona tento zápas prehrala 0:1. Do konca roka 1899 Barcelona na rovnakom štadióne odohrala ešte ďalšie dva zápasy. Mužstvo výberu Katalánska zdolala na Štedrý deň toho istého roku 3:1 a o dva dni neskôr, 26. decembra, v reparáte zdolala výsledkom 2:1 tím zložený z Angličanov žijúcich v Barcelone. Prvý zápas mimo Katalánska hráči FC Barcelona odohrali o pol roka s klubom Madrid FC, ktorému podľahli 1:3.

V tom čase ešte nebola založená La Liga a tak FC Barcelona hrala katalánsky šampionát a aj Copa del Rey (Španielsky kráľovský pohár). V roku 1902 klub vyhral svoju prvú trofej Copa Macaya a tiež sa dostal do prvého finále Copa del Rey, v ktorom prehral 1:2 s klubom Vizcaya.[15]

Prvý zápas mimo Španielska odohrala Barcelona 1. mája 1904 na „Stade Olympic“ v Toulouse a vyhrala ho v pomere 3:2.[16] S FC Toulouse nadviazal katalánsky klub dobré vzťahy, čo viedlo k dohode o zorganizovaní aj ďalšieho priateľského zápasu, ktorý sa odohral 26. mája 1904 a Barcelona vyhrala 4:0.

Gamperova éra (1908 – 1925)

V roku 1908 sa po prvýkrát stal prezidentom klubu, jeho zakladateľ Joan Gamper. Gamper sa ujal svojej úlohy v čase, keď klub nebol práve na výslní. Nedosiahol zatiaľ žiadne mimoriadne úspechy s výnimkou víťazstva v Campionat de Catalunya v roku 1905 a aj jeho finančný stav bol neuspokojivý.

Gamper bol za prezidenta klubu zvolený celkovo 5-krát, v období rokov 19081925. Tiež sa mu podarilo dosiahnuť, aby FC Barcelona získala svoj prvý vlastný štadión. 14. marca 1909 sa klub presťahoval na štadión Carrer Indústria s kapacitou 6 tisíc miest.

Gamper sa tiež snažil zväčšiť členskú základňu klubu. Jeho úsilím mal klub v roku 1922 viac ako 10 000 členov. To prispelo k tomu, že sa klub opäť sťahoval, teraz na štadión Les Corts, ktorý bol otvorený práve v roku 1922. Štadión mal najprv kapacitu 20 000 miest, neskôr bol rozšírený na impozantných 60 000.[17]

Gamperovi sa podarilo priviesť do klubu Paulina Alcántara, ktorý je doteraz historicky najúspešnejším strelcom klubu s 357 gólmi.[18] V roku 1917 bol vymenovaný za trénera Jack Greenwell. Pod vedením trénera Greenwella hrali takí hráči ako Alcántara, Sagi-Barba, Ricardo Zamora, Josep Samitier, Félix Sesúmaga a Franz Platko. V čase, keď bol Gamper prezidentom, vyhrala Barcelona 11-krát Campionat de Catalunya, 6-krát Copa del Rey, 4-krát Coupe de Pyrenées, čo bolo prvé „zlaté obdobie“ klubu.

Obdobie diktátora Riveru a občianskej vojny (1925 – 1939)

V polovici 20. rokov 20. storočia zažila FC Barcelona konflikt, ktorý síce mal so športom máločo spoločné, ale poznačil ju na nasledujúce obdobie. Počas zápasu hraného 14. júna 1925 diváci spontánne spievali posmešky proti diktátorskému režimu Miguela Prima de Riveru. Z nariadenia vlády bol pre tento incident na šesť mesiacov zavretý štadión FC Barcelona. Neskôr bol tento trest zmiernený na tri mesiace a prezident klubu Joan Gamper bol donútený k abdikácii. O niečo neskôr v dôsledku osobných a finančných problémov upadol Gamper do depresie, čo ho viedlo 30. júla 1930 k spáchaniu samovraždy.[19]

V Španielsku sa národná liga začala hrať v roku 1929 a hneď prvý titul získala FC Barcelona. Klub bol vďaka veľkému počtu členov vo veľmi dobrej finančnej situácii. Vďaka tomu mohlo vedenie kúpiť Hectora Scaroneho, útočníka klubu Nacional Montevideo a uruguajskej reprezentácie, s ktorou v roku 1930 získal titul majstra sveta.

Hoci sa klub snažil udržať si dobrých hráčov, ako bol napríklad Josep Escolà, nastalo obdobie úpadku. V tomto čase politické boje zatienili šport v celej spoločnosti. Klub sa ocitol vo finančnej, sociálnej a športovej kríze. Opustilo ho veľké množstvo členov. Tím síce vyhral Campionat de Catalunya v rokoch 1930, 1931, 1932, 1933, 1936 a 1938, ale úspech na celonárodnej úrovni neprichádzal, okrem roku 1937, keď získala FC Barcelona veľmi sporný a dodnes diskutabilný titul.

Mesiac po začiatku občianskej vojny bol prezident klubu Josep Suñol i Garriga (tiež známy ako Josep Sunyol) zavraždený blízko mesta Guadalajara vojakmi Francisca Franca. V lete 1937 bol tím na zájazde v Mexiku a USA, kde ich prijal veľvyslanec druhej Španielskej republiky. V tomto období sa prehĺbila finančná kríza a preto polovica tímu hľadala exil v Mexiku a Francúzsku. 16. marca 1938 fašisti zhodili bombu na budovy klubu, čo klubu spôsobilo veľké straty. O niekoľko mesiacov neskôr sa FC Barcelona, symbol neposlušného Katalánska, dostala pod fašistickú okupáciu. Klub začal upadať, mal len 3 486 členov a čelil množstvu vážnych problémov.

C. de F. Barcelona (1939 – 1974)

Po skončení španielskej občianskej vojny boli katalánčina a katalánska zástava zakázané a aj v rámci futbalového klubu bolo zakázané používať nešpanielske názvy. Tieto opatrenia viedli k tomu, že klub bol násilne premenovaný na Club de Fútbol Barcelona a z klubového znaku bola odstránená katalánska vlajka. Počas Frankovej diktatúry bol štadión FC Barcelona jedným z mála miest, kde sa slobodne hovorilo po katalánsky.

V roku 1943 na štadióne Les Corts Barcelona vyhrala v prvom zápase semifinále Copa del Generalísimo nad Realom Madrid 3:0. Pred odvetou navštívil v šatni hráčov Barcelony riaditeľ štátnej bezpečnosti. Pripomenul im, že hrajú len z „veľkodušnosti režimu“. Madrid vyhral potom odvetný zápas 11:1.[20]

Navzdory zložitej politickej situácii nastali pre klub, v priebehu 40. rokov a začiatkom 50. rokov 20. storočia, lepšie časy. V roku 1945 na trénerskej lavičke s Josepom Samitierom a hráčmi ako César, Ramallets a Velasco vyhrala Barcelona, po dlhom období čakania od roku 1929, svoj ďalší španielsky titul. Neskôr pridala tituly v rokoch 1948 a 1949. V roku 1949 zvíťazila v prvom ročníku Copa Latina. V roku 1952 sa slovenský tréner Fernando Daucik a hráč so slovenským pôvodom Ladislav Kubala, mnohými považovaní za najlepšieho hráča v histórii klubu[21][22], stali hlavnými postavami pri zisku piatich rôznych trofejí. Vyhrali La Ligu, Copa del Generalísimo, Copa Latina, Copa Eva Duarte a Copa Martini Rossi. V nasledujúcom roku 1953 veľkou mierou prispeli k víťazstvu v La Lige a Copa del Generalísimo. FC Barcelona zvíťazila tiež v Copa del Generalísimo v roku 1957 a vo Fairs Cup v roku 1958.

V tomto období vedenie katalánskeho klubu pochopilo, že štadión Les Corts už pre potreby klubu nestačí.[14] Kapacita tohto štadióna bola po viacerých rekonštrukciách 60 000 ľudí. Záujem o futbal v Barcelone však prevyšoval toto číslo a začala sa príprava na výstavbe nového štadióna. Výstavba po dlhých prípravách úspešne prebehla v období rokov 19541957. Pôvodné plány hovorili o potrebe investovania 66 miliónov pesiet, no konečné číslo bolo 288 miliónov.[14][23]

Slávnostné otvorenie nového štadióna nazývaného Nou Camp sa konalo 24. septembra 1957. Súperom Barcelony bola Legia Varšava a v zápase, ktorý sledovalo 90 000 divákov vyhrala 4:2, historicky prvý gól na Nou Campe strelil Eulógio Martinez[14], ďalšie pridali Tejada, Sampedra a Evarista. Prvá zostava Barcelony na Camp Nou: Ramallets, Olivella, Brugué, Segarra, Vergés, Gensana, Basora, Villaverde,Eulógio Martinez|Martínez, Kubala a Tejada. Odlišná jedenástka vybehla na trávnik v druhom polčase: Ramallets, Joan Segarra|Segarra, Brugué, Gràcia, Flotados, Bosch, Hermes, Ribelles, Tejada, Sampedro a Evaristo.

Tréner Helenio Herrera, mladý Luis Suárez (európsky futbalista roku 1960) a dvaja maďarskí hráči odporučení Kubalom, Sándor Kocsis a Zoltán Czibor priviedli tím k národnému double v roku 1959 a La Liga/Fairs Cup double v roku 1960. V roku 1961 sa Barcelona stala prvým klubom, ktorý vyradil Real Madrid v Európskom pohári majstrov a tak ukončil hegemóniu tohto klubu v Európe. No ani to tímu nestačilo na to, aby vyhrali európsku pohárovú súťaž č. 1, keď vo finále prehral s Benficou Lisabon v pomere 2:3.

Šesťdesiate roky boli pre klub menej úspešné, ale spolu s Realom a Atléticom Madrid stále dominovali v La Lige. Nevýrazné výsledky úzko súviseli s dokončenou výstavbou Camp Nou, keďže sa na ňu minulo veľa peňazí, menej už ostávalo na nákup nových hráčov. V tomto období sa však objavili nové futbalové osobnosti, Josep Fusté a Carles Rexach. Klub vyhral Copa del Generalísimo v roku 1963 a Fairs Cup v roku 1966. Podarilo sa mu tiež poraziť Real Madrid 1:0 vo finále Copa del Generalísimo v roku 1968 na štadióne Santiago Bernabéu, domovskom stánku madridského Realu.

V sezóne 1968/1969 došlo k zaujímavej konfrontácii španielskeho veľkoklubu so slovenským Slovanom Bratislava. 21. mája 1969 sa na St. Jacobs štadióne vo švajčiarskom Bazileji stretol Slovan s FC Barcelona vo finále Pohára víťazov pohárov. Výsledok tohto zápasu bol pre vtedajší československý futbal veľmi pozitívny, keďže Slovan zvíťazil v pomere 3:2.[24][25]

V roku 1974 klub zmenil svoj oficiálny názov späť na Futbol Club Barcelona.

Prvá zastávka Johana Cruyffa (1974 – 1978)

V sezóne 1973/74 prišla do Barcelony futbalová legenda – Johan Cruyff. Už v Ajaxe sa stal hráčom svetového kalibru. Po svojom príchode si veľmi rýchlo získal fanúšikov, keď pre európske médiá vyhlásil, že si vybral Barcelonu pred Realom Madrid, preto že by nemohol hrať za klub spájaný s Frankom.[26][27] K jeho popularite prispel aj fakt, že pre svojho syna vybral katalánske meno Jordi. Spolu so svojím krajanom, trénerom Rinusom Michelsom, pomohol klubu vrátiť sa po dlhých štrnástich rokoch na španielsky futbalový trón. V tejto sezóne zároveň nemalou mierou prispel k veľkolepému víťazstvu 5:0 nad Realom Madrid na štadióne San Bernabéu. Hneď v prvej sezóne, ktorú strávil v klube bol vyhlásený za európskeho futbalistu roka.

Éra Josepa Lluísa Núñeza

Roky stability (1978 – 1988)

V roku 1978 bol za prezidenta klubu zvolený Josep Lluís Núñez. Jeho hlavným cieľom bolo pomôcť Barcelone stať sa klubom svetového mena a vniesť do klubu finančnú stabilitu. Okrem toho počas prezidentovania Núñeza klub vyhral dve zo štyroch trofejí Pohára víťazov pohárov. V júni 1982 podpísal s klubom zmluvu Diego Maradona z Boca Juniors za do tej doby rekordnú sumu[28]. V nasledujúcej sezóne pod vedením trénera Césara Luis Menottiho, Barcelona s Maradonom, v nezabudnuteľnom finále Copa del Rey, porazila Real Madrid. Diegov pobyt v Barcelone bol však veľmi krátky, čoskoro opustil klub smerom do SSC Neapol. Na začiatku sezóny 1984/85 bol trénerom Terry Venables a tím pod jeho vedením vyhral titul v La Lige, v zostave s prvotriednym nemeckým záložníkom Berndom Schusterom. V nasledujúcej sezóne sa FC Barcelona po druhýkrát dostala do finále Európskeho pohára majstrov. No prehrala na strely zo značky pokutového kopu v dramatickom finále v Seville so Steauou Bucureşti.

Po majstrovstvách sveta 1986 sa anglický kanonier Gary Lineker spolu s brankárom Andonim Zubizarretom upísali klubu, ale tím v tomto období nedosiahol žiaden úspech. Trénerovi Venablesovi sa nepodarilo priviesť klub k úspechom a preto ho na začiatku sezóny 1987/88 nahradil Luisom Aragonésom. Táto sezóna bola ukončená vzburou hráčov proti prezidentovi Núñezovi, známou ako Motín del Hesperia a víťazstvom 1:0 vo finále Copa del Rey proti Realu Sociedad.

Tím snov: Vzostup a pád (1988 – 1996)

V roku 1988 sa vrátil do klubu Johan Cruyff, ale už ako tréner. Poskladal tzv. tím snov, pomenovaný po basketbalovom tíme USA, ktorý hral na letných olympijských hrách v Barcelone v roku 1992. V tíme boli hráči ako Josep Guardiola, José Mari Bakero, Txiki Beguiristáin, Jon Andoni Goikoetxea, Gheorghe Hagi, Ronald Koeman, Michael Laudrup, Romário a Christo Stoičkov.

Pod Cruyffovým vedením Barcelona vyhrala 4 po sebe idúce tituly v La Lige v období rokov 19911994. Porazila tím UC Sampdoria vo finále Pohára víťazov pohárov v roku 1989 a tiež vo finále Pohára európskych majstrov v roku 1992 na štadióne vo Wembley, gólom holandského internacionála Ronalda Koemana z priameho kopu. Vyhrala tiež Copa del Rey v roku 1990, Európsky superpohár v roku 1992 a trikrát Supercopa de España. S jedenástimi rôznymi trofejami sa Cruyff stal najúspešnejším trénerom v histórii klubu a zároveň bol najdlhšie slúžiacim trénerom.[29]

Vo svojich dvoch posledných sezónach, však Cruyff nevyhral žiadnu trofej. Vo finále Ligy majstrov UEFA v roku 1994 zažil katastrofálnu prehru 4:0 s AC Miláno, čo viedlo k jeho odchodu z klubu.

Smerom k 100. výročiu (1996 – 2000)

Finále Pohára víťazov pohárov v roku 1997, Ronaldo strieľa gól z penalty

Cruyff bol na krátke obdobie nahradený Bobbym Robsonom, ktorý viedol klub v jedinej sezóne 1996/97. Práve Robson vyhlásil: „Katalánsko je krajina a FC Barcelona je jeho armáda“[30]. Podarilo sa mu dotiahnuť prestup Ronalda z jeho predchádzajúceho klubu PSV Eindhoven a získať tri trofeje v jednej sezóne, „treble“, keď vyhral Copa del Rey, Pohár víťazov pohárov a Supercopa de España. Robson sa napriek svojím úspechom zdržal v klube veľmi krátko a to len počas obdobia, kým klub čakal na uvoľnenie Louisa van Gaala z jeho predchádzajúceho pôsobiska.

Podobne ako Maradona aj Ronaldo ostal v klube iba krátko a potom išiel do Interu Miláno. Objavili sa však nové osobnosti, ako Luís Figo, Giovanni Silva De Oliveira, Luis Enrique Martínez a Rivaldo. S nimi v zostave vyhrala FC Barcelona Copa del Rey a titul v La Lige v roku 1998. V roku 1999 oslávil klub 100 rokov svojej existencie víťazstvom v Primera División a Rivaldo sa stal štvrtým hráčom Barcelony, ktorý bol ocenený ako európsky futbalista roka. Napriek tomuto domácemu úspechu, zlyhanie v napodobnení Realu Madrid v zisku titulu v Lige majstrov viedlo k rezignácii van Gaala, ako aj prezidenta Núñeza.

Obdobie poklesu za Gasparta (2000 – 2003)

Odchod Núñeza a van Gaala nebol nič v porovnaní s odchodom Luísa Figa. Luis Figo sa stal hrdinom klubu a bol Kataláncami považovaný za jedného z nich. Fanúšikovia Barcelony však so zdesením sledovali Figovo rozhodnutie prestúpiť k odvekému rivalovi Realu Madrid. Počas jeho nasledujúcich návštev na štadióne Camp Nou bol Figo vždy veľmi nepriateľsky prijatý. Pri jednej príležitosti bola dokonca smerom k nemu od davu hodená hlava prasaťa. Nasledujúce tri roky zažíval klub pokles, tréneri prichádzali a odchádzali, vrátane opätovnej krátkej zastávky Louisa van Gaala. Prezident Gaspart nedokázal svojimi rozhodnutiami vliať fanúšikom dôveru na lepšie časy, čo viedlo k tomu, že v roku 2003 spolu s trénerom van Gaalom rezignoval.

Éra Joana Laportu

Pod Rijkaardovým vedením (2003 – 2008)

Po sklamaní, ktoré klub zažil za prezidenta Gasparta, sa vrátil späť na výslnie už pod vedením mladého prezidenta Joana Laportu, ako aj mladého trénera Franka Rijkaarda, bývalej hviezdy holandskej reprezentácie a AC Miláno. Na ihrisku sa objavili talentovaní internacionáli, Ronaldinho, Deco, Lionel Messi, Ludovic Giuly, Samuel Eto’o, Rafael Márquez, skombinovaní s vynikajúcimi španielskymi hráčmi ako Carles Puyol, Andrés Iniesta, Xavi a Víctor Valdés.

V sezóne 2004/05 FC Barcelona získala titul v La Lige a jej futbalisti Ronaldinho a Eto'o boli FIFA ocenení, ako 1. a 3. najlepší hráč na svete. Klub tiež vyhral Supercopa de España víťazstvom nad Betisom Sevilla. V UEFA Lige majstrov bol klub vyradený už v osemfinále Chelsea FC.

Ronaldinho

V sezóne 2005/06 sa klubu podarilo dosiahnuť výrazné úspechy. V novembri 2005 na štadióne Santiago Bernabéu FC Barcelona porazila Real Madrid v pomere 3:0, v zápase, v ktorom Ronaldinho podal strhujúci výkon a po jeho druhom góle, treťom barcelonskom v zápase mu fanúšikovia Realu Madrid spontánne zatlieskali. Bolo to druhé víťazstvo Franka Rijkaarda na Bernabéu, čím sa stal prvým trénerom Barcelony, ktorý tu vyhral dvakrát. Barcelona dosiahla titul v La Lige a zároveň vyhrala Supercopa de España po finálovom víťazstve nad mestským rivalom Espanyolom.

V tejto sezóne vyhrala FC Barcelona aj Ligu majstrov, keď vo finále 17. mája 2006 porazila Arsenal FC. Síce naháňala náskok Angličanov 1:0, ale 15 minút pred koncom švédsky náhradník Henrik Larsson, ktorý hral proti Barcelone za Celtic v pohári UEFA v roku 2004, keď Celtic zvíťazil, pomohol tímu k obratu na 2:1. V štrnásťročnej histórii tejto súťaže sa klubu podarilo ju po prvýkrát vyhrať a tak pridať druhý titul v európskom pohári č. 1, keď v roku 1992 vyhrala predchodcu Ligy majstrov UEFA, Európsky pohár majstrov.[31]

Vo finále majstrovstiev sveta klubov v roku 2006 v Tokiu už FC Barcelona nedominovala a prehrala s Internacionalom Porto Alegre a nezavŕšila veľmi úspešnú sezónu ziskom tohto triumfu.

Napriek tomu, že klub bol v sezóne 2006/07, vzhľadom na predchádzajúcu sezónu, považovaný za najväčšieho favorita v domácej lige a začal sezónu veľmi dobre, nakoniec skončil iba na druhom mieste.

V sezóne 2007/08 sa Barcelona opäť snažila získať španielsky ligový titul. Nakoniec sa jej nepodarilo sezónu zakončiť ani druhým miestom v Primera División, keď ju v tabuľke preskočil nielen odveký rival Real Madrid, ale aj Villarreal CF. V Lige majstrov UEFA postupovala Barcelona nad očakávania dobre a vypadla až v semifinále po prehre s neskorším víťazom Manchestrom United (prvý zápas na Camp Nou 0:0, odveta na Old Trafford 0:1). Deň po prehre 1:4 v La Lige s Realom Madrid, prezident klubu Joan Laporta oznámil, že po 30. júni 2008 sa tréner B-tímu Barcelony, bývalý jej hráč Josep Guardiola ujme trénerskej úlohy po Frankovi Rijkardovi. Najlepším strelcom Barcelony v tejto sezóne vo všetkých oficiálnych súťažiach sa stal vo svojej prvej za klub Thierry Henry s 19 gólmi pred Samuelom Eto'om (18 gólov) a Lionelom Messim (16 gólov).[32]

Pod vedením Josepa Guardiolu (2008 – 2012)

Lionel Messi, štvornásobný víťaz Zlatej lopty, v rokoch 2009, 2010, 2011 a 2012 a najlepší gólový strelec FC Barcelony v oficiálnych súťažiach s 240 gólmi na konte.[33]

Jedno z prvých rozhodnutí, ktoré oznámil nový tréner Barcelony Josep Guardiola je, že pre novú sezónu nepočíta s doterajšími kľúčovými hráčmi Samuelom Eto'om, Decom a Ronaldinhom.[34] Počas prípravy klubu na sezónu 2008/09 čiastočne korigoval toto vyhlásenie a umožnil Samuelovi Eto'ovi ostať v tíme.[35] V prvom oficiálnom zápase, ktorý Barcelona odohrala pod vedením Josepa Guardiolu porazila v treťom predkole Ligy majstrov poľský klub Wislu Krakow 4:0. V histórii Barcelony sa žiadnemu trénerovi nepodarilo dosiahnuť lepší výsledok pri oficiálnom debute na Camp Nou.[36] V sezóne 2008/09 vyhrala Barcelona pod Guardiolovým vedím historické "Treble" – španielsku La ligu, španielsky kráľovský pohár Copa del Rey a tiež Ligu majstrov, kde sa vo finále stretla s minuloročným obhajcom titulu Manchestrom United, ktorý porazila po góloch Samuela Eto´a a Lionela Messiho 2:0. V sezóne 2009/2010 priviedol do klubu tri nové posily: Maxwella, Zlatana Ibrahimovića a ukrajinského obrancu Dmitra Čigrinského. Zlatan Ibrahimović sa stal najdrahšou posilou Barcelony v histórií, bol náhradou za Samuela Eto´a.

V sezóne 2009/10 sa Ibrahimovičovi veľmi nedarilo a tak sa špekulovalo o jeho hodnote. V júni 2010 sa v Barcelonskom FC konali prezidnetské voľby. Novým prezidentom Katalánskeho veľkoklubu sa stal Sandro Rosell. Ale ešte pred nástupom Rosella na prezidentský post sa chcel bývalí prezident Joan Laporta poďakovať a odvďačiť fanúšikom. Ešte pred MS vo futbale sa mu podarilo priviesť do Barcelony Davida Villu z Valencie CF za 40 miliónov eur. Villa sa stal ôsmym hráčom Barcelonského FC, ktorý reprezentujú Španielsko na MS 2010 v Južnej Afrike.

Roky po Guardiolovi

Sezóna 2012/13

Nový tréner Tito Vilanova do sezóny nevstúpil dobre, keď sa mu nepodarilo získať španielsky Superpohár, kde Barcelona podľahla najväčšiemu konkurentovi z Realu Madrid. Celkovo sa dá táto sezóna považovať za veľmi rozporuplnú. Messi síce na začiatku nového roku po štvrtýkrát uspel v ankete Zlatá lopta, ale jeho forma pomaly upadala a už sa netešil takým úspechom ako pod Guardiolom. Aj samotná hra už nebola tak efektívna, ale Barca bola stále obávaným klubom a dokráčala až do semifinále Ligy majstrov. Tam po výsledkoch 0:4 na štadióne Allianz Aréna a 0:3 na Camp Nou vypadla s Bayernom Mníchov, ktorý následne celú súťaž vyhral.

V Copa del Rey Barcelona vypadla taktiež v semifinále, kde ju vo vyrovnanom dvojzápase porazil Real Madrid, ktorý vo finále podľahol Atléticu Madrid. Prvú trofej za Tita Vilanovu Barcelona nakoniec získala, keď vyrovnala rekord Realu Madrid (100 bodov) a zvíťazila v tomto ročníku La Ligy. Tento pohár bol nakoniec Titov posledný, pretože kvôli zdravotným problémom zo svojej funkcie odstúpil a nahradil ho Gerardo Martino.

Sezóna 2013/14

Klub na seba v lete upútal pozornosť, keď za minimálnu mzdu poslal do Atlética Madrid svojho útočníka Davida Villu a za obrovskou sumu priviedol mladého a talentovaného Neymara. Práve vďaka gólu tohoto Brazílčana sa im podarilo zvíťaziť v Superpohári nad Atléticom Madrid. Zaujímavé je, že za Atlético sa presadil práve David Villa. Hneď po výhre v Superpohári začala robiť Barcelona svojim fanúšikom radosť, pretože zažila najlepší štart v histórii La Ligy, keď prvú polovicu sezóny prešla iba s jednou prehrou a dvoma remízami.

Aj napriek skvelým výsledkom bola však hra veľmi kritizovaná a ani trápiaci sa Messi s tým nedokázal nič urobiť. Upadnutie jeho formy sa prejavilo, keď Zlatú loptu 2013 vyhral Cristiano Ronaldo a prerušil tak Messiho štvorročnú dominanciu. Druhú polovicu sezóny došlo na slova kritikov a Barcelone sa začalo všetko rútiť. V Lige majstrov síce prešla cez Manchester City FC, ale už vo štvrťfinále po výsledkoch 1:1 a 1:0 vypadla s Atléticom Madrid. V lige ich výsledky taktiež upadali, avšak o titul bojovali až do posledného zápasu, kde sa im však nepodarilo poraziť Atlético a skončili tak na druhom mieste práve po menej slávnom madridskom klube.

Aj v Copa del Rey bojovala Barcelona doslova do posledných minút. Dostali sa totiž až do finále, lenže vyrovnaný zápas pár minút pred koncom rozhodol Gareth Bale a pohár tak získal Real Madrid. Barcelona teda po dlhej dobe zažila sezónu bez trofeje, čo viedlo k okamžitému odvolaniu Gerarda Martina. Miesto neho z Celty Vigo prišiel bývalý hráč Barcelony Luis Enrique.

Éra Luisa Enriqueho

Sezóna 2014/15

Po neúspešnej sezóne bolo jasné, že klub čaká prestavba. Luis Enrique Martínez García sa zbavil najprv Alexisa Sáncheza a potom i Cesca Fabregasa. Klub opustili i Víctor Valdés, José Manuel Pinto a Carles Puyol. Miesto nich klub za rekordnú sumu priviedol Luisa Suáreza, Ivana Rakitiča, Claudia Brava, Marc-Andrého ter Stegena, Thomasa Vermaelena a Jérémyho Mathieua. Barcelona prešla prestavbou a do sezóny vstúpila veľmi dobre.

Hneď v prvých mesiacoch mal úspech Neymar, ktorého prestup sa do tej doby vedeniu príliš nevyplatil. Aj Lionel Messi po dvoch rokoch našiel svoju stratenú formu a všetko sa začalo rozbiehať. Tréner dokonca dával veľa šancí mladým hráčom z B-tímu, čo sa mnohým fanúšikom nepáčilo. Keď však klub ku koncu októbra podľahol vonku Realu Madrid, všetko začalo upadať a fanúšikovia už opäť očakávali sezónu bez trofeje.

Messi, Neymar a Suárez naviac v sezóne spoločne nastrieľali 122 gólov a pokorili tak španielsky rekord.

Sezóna 2015/16

Klub nevstúpil do sezóny vôbec dobre, keď v prípravných priateľských zápasoch prehral najskôr s Manchestrom United, Chelsea, ale potom aj Fiorentinou. Nutné ale poznamenať, že do týchto zápasov nezasiahli hviezdy ako Messi, Neymar, Mascherano, Bravo alebo Alves, ktorí si predĺžili dovolenku vďaka svojej účasti na Copa América 2015. Prvým oficiálnym zápasom sezóny bol Superpohár UEFA 2015, kde Barcelona vyzvala Sevillu a keď už sa zdalo, že Sevilla otočí náskok Barcelony 4:1, v predĺžení rozhodol svojím gólom Pedro a zápas skončil 5:4 pre FC Barcelona. Krátko potom Barcelona nastúpila do dvojzápasu o španielsky Superpohár proti Athletico Bilbao. Prvý zápas sa hral vonku a k prekvapeniu všetkých skončil 4:0 pre Athletico Bilbao. V odvete Barcelona nedokázala náskok súpera stiahnuť, zápas skončil 1:1.

Krátko potom klub opustil Pedro, ktorý zamieril do Chelsea FC, pretože túžil po väčšom priestore. Barcelona cez leto naopak získala Ardu Turana z Atlética Madrid a Aleixa Vidala zo Sevilly. Obaja hráči na svoj štart ale museli počkať až do budúceho prestupového obdobia vďaka zákazu prestupov, ktorý bol Barcelone udelený. Z B-tímu Luis Enrique povolal útočníkov Munira a Sandra, ktorí mu slúžili ako náhradníci a Alena Hallilovica, ktorý bol ale obratom poslaný na hosťovanie do Sportingu Gijón.

Aj v domácej lige Barcelona zažila veľmi pomalý štart. Vyhrali síce prvé štyri zápasy v rade, ale ich výkony boli kritizované. Ako prvá Barcelonu potrestala Celta Vigo, keď Barcelonu porazila výsledkom 4: 1. Krátko nato sa v zápase s Las Palmas zranil Lionel Messi na dva mesiace a Barcelona utrpela ďalšiu porážku, tentoraz od Sevilly (1:2). Počas zranenia Lionela Messiho sa Neymar a Suárez, ale taktiež do tej doby nepríliš známy hráč Sergi Roberto, dostali do obrovskej formy a odštartovali dlhú vlnu skvelých výkonov, ktorú zavŕšili víťazstvom 4: 0 nad Realom Madrid na Santiagu Bernabéu. Dvakrát sa do siete konkurenta trafil Luis Suárez a po jednom góle pridali Andrés Iniesta a Neymar. Barcelona si tak upevnila priebežnú prvú priečku v lige.

V decembri navyše Barcelona už tretíkrát vyhrala Majstrovstvá sveta klubov a stala sa tak najúspešnejším klubom v dejinách tejto súťaže. Luis Suárez na turnaji nastrieľal päť gólov a stal sa najlepším strelcom aj hráčom turnaja. Barcelona tak zakončila rok 2015 s piatimi zo šiestich možných trofejí. Ďalším úspechom bola Zlatá lopta, ktorú v januári 2016 vyhral Lionel Messi a vylepšil tak svoj vlastný rekord v počte vyhratých Zlatých lôpt.

4.januára 2016 sa skončil trest na prestupy. V tento deň bolo zaregistrovaných 77 hráčov všetkých kategórii a zároveň aj Arda Turan a Aleix Vidal dostali povolenie hrať s prvým tímom po letnom prestupe. 10. februára sa hráči FC Barcelona kvalifikovali do v poradí šiesteho finále Copa del Rey v posledných ôsmych rokoch. Barcelona Luisa Enriqueho prekonala klubový rekord v počte zápasoch bez prehry vo všetkých súťažiach, keď prekonali rekord Guardiolovho tímu zo sezóny 2010-11. V zápase s Rayo Vallecano 3.marca (víťazstvo 5-1) Barcelona pokorila rekord Realu Madrid v počte zápasov bez prehry vo všetkých súťažiach od sezóny 1988-1989. Táto séria sa skončila prehrou na domácom štadióne Camp Nou s Realom Madrid 1-2 a počet zápasov sa vyšplhal na 39. 14.mája 2016 Barcelona vďaka výhre nad Granadou (3-0) získala svoj šiesty titul v La Lige z posledných ôsmych sezón.

22.mája 2016 vo finále Copa del Rey FC Barcelona zdolala FC Sevilla 2-0 po predĺžení a získala tak double v tejto sezóne. Neskôr v auguste sa odohral dvojzápas opäť s FC Sevilla o španielsky Superpohár, ktorý napokon v celkom súčte 5-0 vyhral tím FC Barcelona a pripísal si na svoje konto ďalší titul.

Sezóny 2017 – 2020

8. marca 2017 Barcelona zaznamenala najväčší návrat v histórii Ligy majstrov v osemfinálovom 16. kole Ligy majstrov 2016–17, keď porazila Paríž Saint-Germain 6:1,[37] napriek tomu, že prvý duel prehrala vo Francúzsku so skóre 4:0 (celkové skóre 6–5).[38] 29. mája 2017 bol bývalý hráč Ernesto Valverde vymenovaný za nástupcu Luisa Enriqueho, ktorý podpísal dvojročný kontrakt s opciou na ďalší rok.[39]

20. septembra 2017 Barcelona vydala vyhlásenie, v ktorom zaujala stanovisko ku katalánskemu referendu z roku 2017 a uviedla: „FC Barcelona bude pri maximálnom rešpektovaní svojho rozmanitého súboru členov naďalej podporovať vôľu väčšiny obyvateľov Katalánska, a bude to robiť občianskym, mierovým a príkladným spôsobom“.[40] V deň referenda požiadal barcelonský výbor o odloženie zápasu proti UD Las Palmas z dôvodu násilia v Katalánsku, avšak žiadosť La Liga odmietla, a preto bol hraný za zatvorenými bránami.[41] Víťazom La Ligy v sezóne 2017–18 bola 9. mája 2018 Barcelona, ​​ktorá zvíťazila nad Villarrealom 5:1[42] a stanovila tak najdlhšiu sériu bez prehry (43 zápasov) v histórii La Ligy.

27. apríla 2019 získala Barcelona 26. titul v La Lige.[43] Titul v La Liga však zatienilo potupné vypadnutie z Ligy majstrov v semifinále s jej neskorším víťazom Liverpoolom. Barca prehrala druhý zápas 0:4[44] po tom, čo po domácom víťazstve 3:0 mala postup na dosah.[45] 13. januára 2020 bývalý tréner Realu Betis Quique Setién po prehre s Atléticom Madrid v španielskom superpohári nahradil Ernesta Valverdeho a stal sa novým hlavným trénerom Barcelony.[46] Barcelona bola na čele ligy, keď vypuknutie pandémie koronavírusu COVID-19 zastavilo celú súťaž. Posledným odohratým zápasom pred núteným prerušením bolo domáce víťazstvo 1:0 nad Real Sociedad 7. marca 2020.[47] Liga sa obnovila až v polovici júna a po viac ako trojmesačnej prestávke odohrala Barcelona prvý zápas až 13. júna proti Mallorce. Po návrate na ihrisko ale ich výkonnosť poklesla a nakoniec 16. júla prehrala ligový titul s Realom Madrid.[48] Aj napriek tomu, že Katalánci prehrali boj o ligový titul, v Lige majstrov mali stále nádej, pretože zvíťazili nad Neapolom 3:1,[49] čo znamenalo, že nastúpia proti Bayernu Mníchov, ktorý v sezóne zdolal Chelsea. Barca však uhrala jednu z najpotupnejších prehier vo svojej histórii s výsledkom 2:8.[50] Výsledok znamenal, že Barca sa piatykrát za sebou nedostala do finále Ligy majstrov, keď raz postúpila do semifinále a štyrikrát vypadla vo štvrťfinálovej fáze. Dňa 17. augusta klub potvrdil, že Setién bol odvolaný z funkcie trénera,[51] pričom zo svojej funkcie bol odvolaný aj futbalový riaditeľ Eric Abidal.[52] O dva dni neskôr bol Ronald Koeman vymenovaný za nového hlavného trénera Barcelony.[53] Tým sa však zmeny neskončili. 27. októbra oznámil Josep Maria Bartomeu (voči jeho osobe sa verejne ohradil aj Leo Messi)[54] svoju rezignáciu na funkciu prezidenta spolu so zvyškom predstavenstva.[55]

Úspechy FC Barcelona

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam úspechov FC Barcelona
1991/92, 2005/06, 2008/09, 2010/11, 2014/2015
  • Pohár víťazov pohárov: 4
1978/79, 1981/82, 1988/89, 1996/97
  • Európsky superpohár: 5
1992/93, 1997/98, 2008/09, 2010/11, 2014/2015
2009, :2011, 2015
1928/29, 1944/45, 1947/48, 1948/49, 1951/52, 1952/53, 1958/59, 1959/60, 1973/74, 1984/85, 1990/91, 1991/92, 1992/93, 1993/94,1997/98, 1998/99, 2004/05, 2005/06, 2008/09, 2009/10, 2010/11, 2012/2013, 2014/2015, 2015/2016, 2017/18, 2018/19
1909/10, 1911/12, 1912/13, 1919/20, 1921/22, 1924/25, 1925/26, 1927/28, 1941/42, 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57, 1958/59, 1962/63, 1967/68, 1970/71, 1977/78, 1980/81, 1982/83, 1987/88, 1989/90, 1996/97, 1997/98, 2008/09, 2011/2012, 2014/2015, 2015/2016, 2016/17
1983, 1991, 1992, 1994, 1996, 2005, 2006, 2009, 2010, 2011, 2013, 2016

Historické rekordy a štatistiky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam rekordov a štatistík FC Barcelona

Barcelona ako aj jej hráči držia viacero historických rekordov na domácej ako v európskych súťažiach.[56][57] Je jediným tímom, ktorý sa od roku 1955, čiže od samotného začiatku európskych pohárových súťaží, každý rok zúčastnil v niektorej z nich. Počas 78 sezón v La Lige odohrali 2443 zápasov, z ktorých 1338 vyhralo a titul získali celkovo 18-krát.[58]

Hráčom, ktorý odohral najviac zápasov v drese klubu je Migueli, ktorý hrával v rokoch 19731989. Odohral spolu 548 zápasov v La Lige ako aj v európskych súťažiach, tento rekord sa snaží prekonať súčasný vicekapitán a tiež veľká opora klubu a Španielskej reprezentácie Xavi Hernandes, ktorý má na konte 320 odohratých zápasov za A mužstvo a tým sa posunul na druhú pričku v tomto rekorde, pred Carlesa Rexacha, ktorý v klube pôsobil v sezónach 1967 – 1981. Najlepším strelcom klubu je César Rodríguez, ktorý strelil v oficiálnych súťažiach za Barcelonu 235 gólov. Počas jedinej sezóny bol najlepším strelcom Ronaldo, ktorý v sezóne 1996 – 97 strelil 47 gólov. Ronaldov rekord v sezóne 2009 – 2010 vyrovnal Lionel Messi, ktorý taktiež nastrieľal súperom 47 gólov.

Barcelona drží rekord v počte víťazstiev v Španielskom kráľovskom pohári (25), v Pohári víťazov pohárov (4) a vo Fair Cupe (3).

Štadión

Bližšie informácie v hlavnom článku: Camp Nou
Camp Nou, rok 2005

Domovským štadiónom Futbol Club Barcelona je Camp Nou. Bol vybudovaný klubom, slávnostne otvorený dňa 24. septembra 1957 a má kapacitu 99,786 miest, všetkých na sedenie. Rozloha hracej plochy je 105x68 metrov a patri medzi najväčšie v európe. Európskou futbalovou asociáciou (UEFA) je zaradený do kategórie päťhviezdičkových štadiónov, čo umožňuje, aby sa na ňom organizovali zápasy finále Ligy majstrov UEFA, Superpohára UEFA a finále Pohára UEFA. Súčasťou štadióna Camp Nou je aj múzeum FC Barcelona. Rezervné tímy FC Barcelona hrajú svoje zápasy na Miniestadi, ktorý bol otvorený 23. septembra 1982. Miniestadi je tiež zvyčajné miesto pre klubové prezidentské voľby.[59]

Pred Camp Nou klub používal päť rôznych štadiónov.[60] V roku 1899 to bol štadión Velódromo de la Bonanova, v rokoch 1899 a 1900 štadión Casanova, neskôr v období rokov 19011905 klub hrával svoje zápasy na štadióne Horta a od roku 1905 do roku 1909 na štadióne Muntaner, v rokoch 19091922 to bol štadión Carrer Indústria, nazývaný tiež La Escopidora a v rokoch 19221957 štadión Les Corts, ktorý bol pôvodne postavený s kapacitou 25 000 miest a v priebehu rokov rozšírený na 60 000. S týmto štadiónom je spojená etymológia slova culés, čo znamená zadky, ako sú nazývaný fanúšikovia Barcelony. Na štadióne totiž chýbali sedadlá, tak diváci sedeli na betónovom plote a ľudia prechádzajúci okolo štadióna potom videli namiesto ľudí iba zadky, culés.

Symboly klubu

Klubové typické farby sú modrá a granátová (blaugrana). Je otázne, prečo má klub práve túto kombináciu, medzi klubovými historikmi existuje množstvo teórií, nikto z nich nedokázal, že tieto farby boli vybrané z nejakého symbolického dôvodu. Prirodzene najviac týchto teórií sa spája zo založením klubu. Napríklad, niektorí tvrdili, že klub svoje farby prebral od svojho zakladateľa Švajčiara J. Gampera, ktorého prvým klubom bol švajčiarsky L´Excelsior, práve s týmito klubovými farbami. Ďalší sa vyjadrovali, že tieto farby boli farbami švajčiarskeho kantónu odkiaľ pochádzal jej zakladateľ. A niektorí, že to boli farby švajčiarskeho mesta Ticino, kde Gamper dlho žil.

Ďalšou rozšírenou, ale nepotvrdenou teóriou je, že zakladatelia svoj výber klubových farieb odvodili od farieb pera, ktoré bolo napoly modré a napoly granátové a ktoré bolo veľmi populárne v tom čase. Sú tiež ďalšie veľmi prozaické domnienky, ako že matka Comamalovcov (bratov, ktorý hrali za klub) pracovala v textilnej fabrike a pre hráčov pripravila prvú sériu dresov. Rozhodla sa, že pekné budú modro-granátové a také i ušila. Dnes dresy týchto farieb patria medzi najrýchlejšie identifikovateľné v celom futbalovom svete.[13][14]

Znak klubu

Znak klubu má formu štítu (troj-štvrtinového „hrnca“), na dve horizontálne časti, medzi ktorými je nadpis FCB. Na spodnej časi je vlajka klubu (s klubovými farbami), v strede ktorej sa nachádza futbalová lopta, vrchná časť je rozdelená na dve polovice. V ľavej časti je kríž svätého Juraja, v pravej časti Señera – vlajka Katalánska.

Vývoj dresov

1899
1910
1913
1920
1992
1995
1998
1999
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o FC Barcelona

$
Úřad vlády ČR
Úřední jazyk
Úmrtí v roce 2021
Únor 1948
Ústřední vedení odboje domácího
Ústava České republiky
Ústava Československé republiky
Ústava Československé socialistické republiky
Ústavní listina Československé republiky
Ústavní vývoj v Česku
Ústavní zákon o československé federaci
Ústavní zákon o bezpečnosti České republiky
Ústavní zákon o vytvoření vyšších územních samosprávných celků
Úterý
Časové pásmo
Čeština
Čechy
Čeněk Pavlík
Černá věž (Pražský hrad)
Černé moře
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká národní rada (odboj)
Česká socialistická republika
Česká strana národně sociální
Česká Wikipedie
České Budějovice
České království
České Slezsko
Český rozhlas
Česko
Československá hymna
Československá republika (1948–1960)
Československá samostatná obrněná brigáda
Československá socialistická republika
Československé parlamentní volby 1946
Československé perutě v RAF
Československé pozemní jednotky na Západě 1939–1945
Československý národní výbor
Československý odboj (1939–1945)
Československý pěší prapor 11 – Východní
Československý spisovatel
Československý vojenský hřbitov La Targette
Československo
ČRo
Čtvrtá vláda Jozefa Tisa
Říšský protektor
Římská říše
Římské číslice
Římskokatolická církev
Říp
Řecká pravoslavná církev
Řecko
Řeckokatolická církev
Ší'itský islám
Šablona:Infobox - demografie
Šemík
Šestá hodnotící zpráva IPCC
Šestidenní válka
Škoda 120 S
Šlomi
Španělsko
Štěchovický poklad
Štefan Osuský
Švédsko
Švýcarsko
Železná opona
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Židé
Žito (Staré pověsti české)
Župní dům (Košice)
Žytomyrsko-berdyčevská operace
.lb
1. československá armáda na Slovensku
1. československá partyzánská brigáda Jana Žižky
1. československá smíšená letecká divize v SSSR
1. československý armádní sbor
1. říjen
1. březen
1. duben
1. horská divize (Wehrmacht)
1. leden
1. prosinec
1. září
10. duben
10. květen
10. leden
10. srpen
11. únor
11. červenec
11. duben
11. květen
11. prosinec
11. srpen
12. duben
12. květen
12. listopad
12. září
13. únor
13. březen
13. duben
13. srpen
13. století
14. únor
14. březen
14. duben
14. květen
14. srpen
14. století
14. září
1427
1428
1442
1463
1476
1486
1492
1493
1494
1495
1496
1497
1498
1499
15. únor
15. červen
15. červenec
15. říjen
15. březen
15. duben
15. srpen
15. století
15. září
1500
1504
1506
1516
1521
1533
1544
1550
1558
1560
1566
1570
1572
1576
1578
1584
16. březen
16. duben
16. květen
16. leden
16. století
1619
1680
17. březen
17. duben
17. století
1775
1776
1778
1788
1789
18. únor
18. duben
18. století
1802
1827
1835
1836
1839
1848
1849
1852
1853
1861
1866
1868
1869
1871
1874
1875
1878
1879
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1890
1893
1894
1897
1899
19. červen
19. červenec
19. říjen
19. duben
19. leden
19. prosinec
19. srpen
19. století
19. září
1900
1901
1905
1907
1908
1910
1911
1913
1915
1917
1918
1920
1921
1924
1925
1926
1929
1931
1932
1935
1936
1937
1938
1939
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1946 ve filmu
1946 ve fotografii
1946 v hudbě
1946 v letectví
1946 v loďstvech
1947
1948
1949
1950
1952
1952 ve filmu
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1961
1962
1964
1966
1967
1970
1971
1972
1975
1976
1978
1981
1982
1983
1984
1985
1987
1989
1990
1991
1992
1993
1995
1999
2. únor
2. červenec
2. československá paradesantní brigáda v SSSR
2. březen
2. duben
2. srpen
2. tisíciletí
20. únor
20. červenec
20. říjen
20. březen
20. duben
20. květen
20. leden
20. listopad
20. století
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2009 ve filmu
2010
2011
2012
2013
2015
2017
2020
2021
2022
2023
2024
21. únor
21. březen
21. duben
21. květen
21. leden
21. listopad
21. prosinec
21. srpen
21. století
21. září
22. únor
22. červenec
22. březen
22. duben
22. květen
22. listopad
23. únor
23. duben
23. květen
23. listopad
23. srpen
24. únor
24. duben
24. květen
24. leden
24. září
25. duben
25. květen
25. srpen
26. únor
26. říjen
26. březen
26. duben
26. květen
27. únor
27. červenec
27. březen
27. duben
27. leden
28. únor
28. říjen
28. březen
28. duben
28. září
29. duben
29. květen
29. září
3. únor
3. červen
3. duben
3. květen
3. srpen
30. březen
30. duben
30. květen
31. březen
31. květen
310. československá stíhací peruť RAF
311. československá bombardovací peruť RAF
312. československá stíhací peruť RAF
313. československá stíhací peruť RAF
374
4. únor
4. červen
4. březen
4. duben
4. leden
4. srpen
5. březen
5. duben
5. květen
5. srpen
6. únor
6. červen
6. duben
6. květen
6. leden
6. listopad
7. duben
7. květen
7. listopad
7. srpen
8. březen
8. duben
8. květen
8. srpen
9. únor
9. červen
9. červenec
9. březen
9. duben
9. srpen
9. září
AC Sparta Praha
Adolf Hitler
Adolf Hrubý
Afrika
Agde
Akcie
Alavité (sekta)
Albánie
Albatros (nakladatelství)
Aleš Skřivan
Alena Macurová
Alexandrie
Alexandr Kramer
Alexandr VI.
Alois Jirásek
Alois Kolísek
Alois Liška
Amal
Amanda Gormanová
Americký dolar
Amharsko
Angličtina
Anglie
Antilibanon
Antoine Marès
Antonín Procházka (malíř)
Apríl
Arabština
Arabové
Aramejština
Archiv výtvarného umění
Argentina
Arméni
Arménská apoštolská církev
Arménská genocida
Arnošt Bass
Arnošt Goldflam
Astronomická jednotka
Atentát na Heydricha
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
August Sedláček
Autonomie
Autorita (knihovnictví)
Avala-Modrý kruh
Avia
Aztécká říše
Bílá paní
Bělehradská operace
Bělorusko
Břetislav I.
Břetislav Pojar
Březen
Bašír Džamáíl
Baalbek
Baas
Barbora Seemanová
Barokní architektura
Bedřich Bridel
Bedřich Neumann
Bedřich Smetana
Bedřich Steiner
Bejrút
Benešovy dekrety
Benedikt Rejt
Berlínská zeď
Bernal Díaz del Castillo
Berthold Epstein
Bibliografie dějin Českých zemí
Bikáa
Biskup
Bitva o Británii
Bitva o Czajankova kasárna
Bitva o Francii
Bitva o Kyjev (1943)
Bitva o Okinawu
Bitva u Jasla
Bitva u Kresčaku
Bitva u Slivice
Bitva u Sokolova
Bitvy českých dějin
Bivoj
Blízký východ
Blackburn Firecrest
Blaničtí rytíři
Boček z Poděbrad
Boeing B-29 Superfortress
Bohuslav Laštovička
Boje o Liptovský Mikuláš
Boj o Český rozhlas (1945)
Boj v kostele svatých Cyrila a Metoděje
Bombový útok na hotel Krále Davida
Bratři Čapkové
Bratrstvo (Jirásek)
Brielle
Brigádní generál
Britové
Britský mandát Palestina
Bruncvík
Buckinghamshire
Budapešť
Budyně nad Ohří
Bulharština
Burza
Byblos
Carl Gustaf Emil Mannerheim
Cech
Cedr
Cedr libanonský
Cestovní ruch
Charles de Gaulle
Cheb
Clément Marot
Clement Attlee
Commons:Featured pictures/cs
Conquista
Covid-19
Cromwell (tank)
Crusader (tank)
Dánsko
Dívčí válka (pověst)
Dějiny Česka
Dějiny Československa
Dějiny Československa#Porevoluční vývoj
Dějiny Slovenska
Dětský fond Organizace spojených národů
Děvín (národní přírodní rezervace)
Dřevěné uhlí
Džamal Paša
Daliborův nález
Daliborka
Dalibor (opera)
Dalibor z Kozojed
Dalimilova kronika
Damašek
Daniela Kolářová
David Ben Gurion
De iure
Diecéze míšeňská
Diskuse k šabloně:Infobox - demografie
Divize (vojenství)
Divizní generál
Dobývání Aztécké říše
Doktor Miroslav Tyrš (partyzánská jednotka)
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Domažlice
Dominik Leibl
Drúzové
Drahomír Koudelka
Družstvo v prvním sledu
Druhá Československá republika
Druhá exilová vláda Jana Šrámka
Druhá libanonská válka
Druhá republika
Druhá světová válka
Druhá světová válka na Blízkém východě
Druhá světová válka v Africe
Druhá vláda Augustina Vološina
Druhá vláda Jana Syrového
Druhá vláda Jozefa Tisa
Druhá vláda Rudolfa Berana
Dušan Tříska
Dušan Tomášek
Duben
Dunkerk
Dusty Hill
Eduard Kohout
Eduard Maur
Eduard Neumann (lékař)
Eduard Outrata
Edvard Beneš
Edward Frederick Lindley Wood
Egypt
Eisenhowerova doktrína
Elektrická energie
Ellen Jilemnická
Emanuel Moravec
Emily Greene Balch
Emil Hácha
Encyklopedie
Epika
Erwin Rommel
Etiopie
Eutanazie
Evangelická církev
Eva Hašková
Eva Romanová
Exilová vláda
Extrémní chudoba
Féničané
Fénicie
Fülane Hatun
F. L. Věk
F. L. Věk (seriál)
Faerské ostrovy
Farmy Šibáa
Fat Man
Faustův dům
FC Barcelona
Federalizace Československa
Filip Švarc
Filip I. Sličný
Film
Filmová hudba
Filosofská historie
Filosofská historie (film)
Forces françaises libres
Francie
Francouzština
Francouzská cizinecká legie
Francouzský mandát Sýrie a Libanonu
Frankofonie
František Bartoš (etnograf)
František Formánek (sochař)
František Mašata
František Panchártek
František Peltán
František Rambousek
František Vážný
Fredric March
Fultonský projev
Gézové
Görlitz
Gedera
Gemeinsame Normdatei
Geodata
Gien
Globální oteplování
Gmail
Golem
Gotická architektura
Gregoriánský kalendář
Gustav I. Vasa
Hájkova kronika
Halleyova kometa
Hana Zagorová
Havířov
Hedvika Vilgusová
Herbert George Wells
Herbert Patzelt
Hermann Hesse
Hermann Joseph Muller
Hernán Cortés
Hilo
Hizballáh
Hlavní město
Hlavní strana
Hnutí budoucnosti
Hnutí nezúčastněných zemí
Hnutí za samosprávnou demokracii – Společnost pro Moravu a Slezsko
Horní Lužice
Horymír (vladyka)
Hraný film
Hranice chudoby
Hrubý domácí produkt
Hugo
Hugo Bezděk
Hugo Doskočil
Hugo František Salm
Humber (obrněný automobil)
Husitský král (román)
Husitství
Hustota zalidnění
I. československá brigáda Jana Žižky z Trocnova (Jugoslávie)
I. ilegální ÚV KSČ
Ignác Arnož
Index lidského rozvoje
Indie
Indočínská válka
Internace
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Irgun
Isabela Portugalská (1496)
Islám
ISO 3166-1
ISO 3166-2:LB
Itálie
Italština
Ivana Janů
Ivan Štampach
Ivan Vyskočil (1946)
Izrael
Izraelské obranné síly
Ján Gronský
Jásir Arafat
Jaan Kaplinski
Jakabov palác
James Batcheller Sumner
Jana I. Kastilská
Jan Šrámek
Jan Žižka (film, 1956)
Jan Žižka z Trocnova
Jan Živný
Jan Aragonský a Kastilský
Jan Bechyna
Jan Berwid-Buquoy
Jan Cais
Jan František Beckovský
Jan Hus (film)
Jan I. Olbracht
Jan II. Kastilský
Jan Kodeš
Jan Kolář (stavitel)
Jan Kozina (partyzánská jednotka)
Jan Kratochvíl (generál)
Jan Kuklík (právník)
Jan Lauschmann
Jan Lucemburský
Jan Masaryk
Jan Nedvěd
Jan Roháč (divadelní hra)
Jan Smejkal
Jan starší Hodějovský z Hodějova
Japonština
Japonsko
Jaromír Svoboda
Jaroslava Bajerová
Jaroslava Obermaierová
Jaroslava Severová
Jaroslav Štika
Jaroslav Beneš (fotograf)
Jaroslav Krejčí
Jaroslav Nešetřil
Jaroslav Veis
Jazyk (lingvistika)
Ječmínek
Jean-Paul Sartre
Jedličkův ústav
Jehuda ben Becalel
Jericho
Jermak (partyzánská jednotka)
Jeruzalém
Jeruzalémské království
Jiří Šlitr
Jiří Bělohlávek
Jiří Brdečka
Jiří Chalupa
Jiří Kabeš
Jiří Kabele
Jiří Mucha (soudce)
Jiří Poláček
Jiří Pujman
Jiří Smutný
Jiří Stromšík
Jiří Suchý
Jiří Trnka
Jiří z Kunštátu a Poděbrad (opera)
Jiřina Šedinová
Jihozápadní Asie
Jindřichův Hradec
Jindřich IV.
Jindřich Kamenický
Jindřich VII. Tudor
Jitka ze Schweinfurtu
João de Barros
John Howard Northrop
John Mott
Jordánsko
Josef Alexandr Dundr
Josef Frais
Josef František Wittoch
Josef ha-Kohen
Josef Kalfus
Josef Klenka
Josef Mathauser
Josef Mottl
Josef Pecinovský
Josef Plachý
Josef Richard Vilímek (1835)
Josef Richard Vilímek (1860)
Josef Svátek
Josef Topol
Josef Zieleniec
Josif Vissarionovič Stalin
Josip Broz Tito
Jozef Kochan
Juan Perón
Judská poušť
Jugoslávie
Juho Kusti Paasikivi
Junkers Ju 88
Juraj Jánošík
Křesťan
Křesťanství
Kahanova komise
Kana (Libanon)
Kapitulace u Világoše
Karel Höger
Karel Klapálek
Karel VIII. Francouzský
Karlovy Vary
Karpatská Ukrajina
Karpatsko-dukelská operace
Kat
Katáib
Kateřina Burianová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1946
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolická církev
Kazi
Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století
Keňa
Klement Gottwald
Kliment Čermák
Kněžna Libuše (film)
Košice
Košický vládní program
Kofi Annan
Kolébka (opera)
Komunismus
Komunistická strana Československa
Komunistický režim v Československu
Konfese
Konflikt v Tigraji 2020
Korsuň-ševčenkovská operace
Korupce
Kosmova kronika
Kostel svatého Petra a Pavla (Görlitz)
Kréta
Kramerius (digitální knihovna)
Krok (vojvoda)
Kroměříž
Kryscina Cimanouská
Kurnat as-Saudá
Kurt Biedenkopf
Květen
Květnové povstání českého lidu
Ladislav Borovanský
Ladislav Sitenský
Lalibela
Legie Čechů a Slováků
Leopold Chalupa
Les Božích cedrů
Letecká záchranná služba
Letní čas
Letní olympijské hry 2020
Levanta
Libanon
Libanonská hymna
Libanonská libra
Libanonská občanská válka
Libanonská vlajka
Libanon (pohoří)
Libri
Libuše (kněžna)
Lidové noviny
Liga arabských států
Lillian Hellmanová
Listina základních práv a svobod
Literární druh
Litoměřice
Litvínov
Loira
Londýn
Lužická Nisa
Lubomír Holeček
Lubomír Zajíček
Lucerna (divadelní hra)
Lucerna (film, 1938)
Lucerna (film, 1967)
Lucerna (opera)
Lucká válka
Ludvík XII.
Lukáš Evžen Martinec
Lu Č’ (malíř)
Městské okresy v Německu
Mšené-lázně
M3 Half-track
M3 Scout Car
M5 Stuart
Maďarština
Maďarská revoluce 1848–1849
Maďarské království
Maďarsko
Magdalena Jetelová
Mandátní území
Mariánské Lázně
Marie Terezie
Marie Tudorovna (1496 - 1533)
Marihuana
Markéta Habsburská (1480–1530)
Marna
Maronitská katolická církev
Martin Kratochvíl
Maryla
Maryla (Ambros)
Masakr v Sabře a Šatíle
Maximilián I. Habsburský
Mezinárodní automobilová federace
Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary
Mezinárodní měnový fond
Mezivládní panel pro změnu klimatu
Mezi proudy
Michal Prokop
Michal Vitanovský
Mikoláš Aleš
Milan Buben
Milan Hodža
Milan Kundera
Milavče
Miroslava Besserová
Miroslav Jindra
Miroslav Machotka
Misionář
Mk VIII Challenger
Mnetěš
Mnichovská dohoda
Množné číslo
Moře
Mongolština
Morava
Moskva
Mossad
Most (město)
Motto
Muháfaza
Muslim
Myrna Loy
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní fronta Čechů a Slováků
Národní hnutí pracující mládeže
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní park Tsavo
Národní shromáždění (Libanon)
Národní souručenství
Národní výbor (1848)
Národně socialistická německá dělnická strana
Němčina
Němci
Německá demokratická republika
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Německo-polská státní hranice
Naše řeč
Nacistické Německo
Nadžíb Míkátí
Nadace Wikimedia
Nagasaki
Nejlepší léta našeho života
Nejvyšší purkrabí
Neklan
New Orleans
New York
Nizozemská revoluce
Nizozemsko
Nobelova cena za chemii
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literaturu
Nobelova cena za mír
Norimberský proces
Normalizace
Norsko
Novorossijsk
Občanská válka v Sýrii
Oběhová soustava
Obec sokolská v odboji
Obléhání Dunkerque (1944–1945)
Obléhání Tobrúku
Obléhání Tobruku
Obrana národa
Obyvatelstvo
Odborové hnutí
Oldřich (kníže)
Oldřich Dočekal
Oldřich Dudek
Oldřich Machač
Oldřich Svojanovský
Oligarcha
Oliva
Olomouc
Olympijské hry
Opatovický klášter
OpenStreetMap
Opera
Operace Anthropoid
Operace Carbon
Operace Exporter
Operace Lítání
Operace Spelter
Operace Tetřev
Operace Wolfram
Opium
Opyš (Pražská plošina)
Organizace islámské spolupráce
Organizace pro osvobození Palestiny
Organizace spojených národů
Osmanská říše
Ostravská operace
Osvobození Československa
Osvobození západních a jihozápadních Čech americkou armádou
Otec (divadelní hra, Jirásek)
Ottovo nakladatelství
O Křesomyslu a Horymírovi
Př. n. l.
Předlitavsko
Předměstí
Přemysl Oráč
Přimda (hrad)
Paříž
Pagekon obří
Palestina
Palestinci
Palestinská autonomie
Památková rezervace
Památková rezervace (Česko)
Památková rezervace (Slovensko)
Památková zóna
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panoráma
Papež
Parita kupní síly
Parlament
Parlamentní republika
Partyzánská brigáda Mistr Jan Hus
Partyzánský pluk Ludvíka Svobody
Paul Hindemith
Pavel Šremer
Pavel Brümer
Pavel Bratinka
Pavel Frýbort
Pavel Lohonka
Percy Williams Bridgman
Perský záliv
Petiční výbor Věrni zůstaneme
Petr Bukovský
Petr Hannig
Petr Mašek (spisovatel)
Petr Moos
Petr Směja
Petr Vronský
Piccadilly
Pilot
Pivní puč
Ploutvonožci
Plukovník
Poddanství
Podkarpatská Rus
Podkarpatská Rus#Samostatná Karpatská Ukrajina
Pokroková socialistická strana
Polština
Poledník
Policie
Politické ústředí
Polsko
Pomeranč
Pomlčková válka
Poprava stětím
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Literatura
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Posádka
Poušť
Pověst
Právo útrpné
Pražské ghetto
Pražské jaro
Pražské jaro (festival)
Pražské povstání
Pražský hrad
Praga S5T#S5T-3
Praha
Praotec Čech
Pravda vítězí
Pravdomil Svoboda
Prevét
Prezident Finska
Prima Cool
Prokop Maxa
Protektorát Čechy a Morava
Proti všem
Proti všem (film)
Prozatímní ústava
Prozatímní česko-slovenská vláda
Prozatímní jednotky OSN v Libanonu
Prozatímní Národní shromáždění republiky Československé
Prozatímní státní zřízení
Pruské Slezsko
První československý samostatný stíhací letecký pluk
První arabsko-izraelská válka
První exilová vláda Jana Šrámka
První italská válka
První libanonská válka
První republika
První světová válka
První vídeňská arbitráž
První vláda Augustina Vološina
První vláda Jozefa Tisa
První vláda Rudolfa Berana
První vláda Zdeňka Fierlingera
Psohlavci
Psohlavci (opera)
Q1157931
Q1157931#identifiers
Q1157931#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q11918639
Q3491167
Q3491167#identifiers
Q3491167#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rášidský chalífát
Réva vinná
Růžena Děcká
Růžena Nasková
Růžový palouček
Rada bezpečnosti OSN
Rada tří
Radek Tomášek
Radka Fidlerová
Rafík Harírí
Rajče jedlé
Rakousko-Uhersko
Ratihabice
Recital 64
Referendum
Reinhard Heydrich
René Přibil
Renesanční architektura
Republika
Republiky v Československu
Revoluční odborové hnutí
Rezoluce Rady bezpečnosti OSN č. 425
Richard Bienert
Richard Hindls
Robert Kvaček
Robotní patent (1775)
Rok
Rokycany
Ropná skvrna
Royal Air Force
Rozloha
Rozvojová země
Ruština
Rudá armáda
Rudolf Hrušínský mladší
Rudolf Stadion
Rudolf Viest
Rumunština
Rusko
Rytíř
Sýrie
Sakrální stavba
Sametová revoluce
Santo Domingo
SARS-CoV-2
Sasko
Sergěj Ingr
Sergej Adamovič Kovaljov
Seznam československých parašutistů v boji proti nacismu
Seznam římských králů
Seznam exilových vlád Československa
Seznam forem vlády
Seznam měn
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Libanonu
Seznam představitelů Protektorátu Čechy a Morava
Seznam premiérů Česka
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Seznam vlád Československa
Seznam vlád Protektorátu Čechy a Morava
Sherman Firefly
Sibylina proroctví
Sidón
Silvestr
Sjednocená arabská republika
Skřipec
Skotsko
Slezská kuchyně
Slovenština
Slovenská republika (1939–1945)
Slovenská socialistická republika
Slovenská země (1938–1939)
Slovenské povstalecké letectvo
Slovenský štát
Slovensko
Smrt fašismu (partyzánská jednotka)
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Soubor:2006Lebanese exports.PNG
Soubor:Ales golem.jpg
Soubor:Barouk Mountain.JPG
Soubor:Beirut-Rue Minet al Hosn-Assn R Hariri.jpg
Soubor:BeirutParliament.jpg
Soubor:Berlinermauer.jpg
Soubor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Martin Kratochvíl.jpg
Soubor:Bsharridistrictmountains.jpg
Soubor:Cerny-Jirasek.jpg
Soubor:Coat of arms of Lebanon.svg
Soubor:Dalibor-ve-vezi.jpg
Soubor:DanielaKolarova.jpg
Soubor:Edvard Beneš.jpg
Soubor:England Region - London.svg
Soubor:Eva Romanová and Pavel Roman 1965 (cropped) - Romanova.jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Flag of the Czech Republic.svg
Soubor:French Mandate for Syria and the Lebanon map en.svg
Soubor:Goldflam 2010.jpg
Soubor:Green Line, Beirut 1982.jpg
Soubor:Hana Zagorová - Show Jana Krause (30. 5. 2014).png
Soubor:Havířov, kostel svaté Anny - památník v areálu kostela (2).JPG
Soubor:HonzaNedved.JPG
Soubor:Horymýr - O. Cihelka.jpg
Soubor:Jan Šrámek.jpg
Soubor:Jan Kodeš.JPG
Soubor:Jan Vilímek - Alois Jirásek.jpg
Soubor:Jaroslav Krejčí.jpg
Soubor:Josef Mathauser - Kníže Krok s dcerami (Kazi, Teta, Libuse).jpg
Soubor:Josef Mathauser - Praotec Čech na hoře Říp.jpg
Soubor:La Panne Belgie 1945.jpg
Soubor:Lebanon-demography.png
Soubor:Lebanon (orthographic projection).svg
Soubor:Lebanon districts.png
Soubor:Lebanon Topography.png
Soubor:Lesser coat of arms of Czechoslovakia.svg
Soubor:Locations bombed Aug13 no fact box.jpg
Soubor:Map of Lebanon.png
Soubor:Medium coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg
Soubor:Michal Prokop.jpg
Soubor:Middle coat of arms of Czechoslovakia.svg
Soubor:MikolasAles Bivoj.PNG
Soubor:Milan Kundera redux.jpg
Soubor:Nagasakibomb.jpg
Soubor:Oldřich Dudek 2013.JPG
Soubor:Petr Hannig 2015.JPG
Soubor:Rudolf Hrušinský mladší (2).JPG
Soubor:Siege of Tripoli Painting (1289).jpg
Soubor:Stare povesti ceske 1932.jpg
Soubor:Thilafushi1.jpg
Soubor:Věnceslav Černý - Ctirad a Šárka.jpg
Soubor:VHarapes.JPG
Soubor:Vladimír Merta (2017).jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Speciální:Co odkazuje na/Památková rezervace
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-00-01213-8
Speciální:Zdroje knih/80-206-0247-X
Speciální:Zdroje knih/80-246-1027-2
Speciální:Zdroje knih/80-246-1210-0
Speciální:Zdroje knih/80-85821-67-2
Speciální:Zdroje knih/80-85899-24-8
Speciální:Zdroje knih/80-86182-69-X
Speciální:Zdroje knih/978-80-243-3664-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-7277-415-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-7277-502-6
Speciální:Zdroje knih/978-80-7308-254-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-7360-796-8
Speciální:Zdroje knih/978-80-7502-475-6
Speciální:Zdroje knih/978-9639241084
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Společnost národů
Srážka vlaků u Milavčí
Státní hymna
Státní rada Československá
Státní znaky Československa
Státní znak Libanonu
Střední Evropa
Střední východ
Středoevropská univerzita
Středozemní moře
Střetnutí u Coulommiers
Střetnutí u La Ferté sous Jouarre
Stanislav Motl
Staré letopisy české
Staré pověsti české
Staré pověsti české/O Daliborovi z Kozojed
Staroměstský orloj
Sudetoněmecká strana
Sudety
Sulejman I.
Sunnitský islám
Světskost
Svatá říše římská
Svatý kopeček (přírodní rezervace)
Svatopluk I.
Svobodná Francie
Sykesova–Picotova dohoda
Syrská pravoslavná církev
Syrská sociálně nacionální strana
Týr (město)
Třetí Československá republika
Třetí Francouzská republika
Třetí vláda Augustina Vološina
Třetí vláda Jozefa Tisa
Třinecké železárny
Tři konšelé
Tři králové (protinacistický odboj)
Taífská dohoda
Tabák
Temno (film)
Temno (román)
Tenochtitlán
Terry Cooper
Teta (mytologie)
Thilafushi
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tobruk
Tokijský proces
Tokio
Tomáš Linka
Tony Esposito (lední hokejista)
Topografie
Tramvaj
Tramvajová dráha
Tripolis (Libanon)
Tripolské hrabství
Tunis
Turecko
Ukrajina
Ukrajinská sovětská socialistická republika
UNESCO
Unitární stát
Universal carrier
Univerzita Palackého v Olomouci
UNRWA
Uprchlický tábor
Václav Bláha (výtvarník)
Václav IV.
Václav Riedlbauch
Václav Trojan
Václav Vydra (1876)
Výbuch v bejrútském přístavu 2020
Východní fronta (druhá světová válka)
Východní Germáni
Věnceslav Černý
Vakcína proti covidu-19
Valné shromáždění OSN
Velké okresní město
Velký Libanon
Vichistická Francie
Vichy
Virtual International Authority File
Vital Šyšov
Vláda Štefana Tisa
Vláda Aloise Eliáše
Vláda Andreje Bródyho
Vláda Júlia Révaye
Vláda Jaroslava Krejčího
Vláda Jozefa Siváka
Vláda Karola Sidora
Vláda národní jednoty (Libye)
Vláda Richarda Bienerta
Vláda Vojtecha Tuky
Vladimíra Čerepková
Vladimír Just
Vladimír Kůrka
Vladimír Merta
Vladimír Petlák
Vladimír Veit
Vladislav Jagellonský
Vlasta Štáflová
Vlastenský slovník historický/Dalibor
Vlastimil Šik
Vlastimil Harapes
Vojenský hřbitov Adinkerke
Vojenský historický ústav Praha
Vojnarka (divadelní hra)
Vojnarka (film, 1936)
Vojnarka (opera)
Volba prezidenta Československé republiky#Volba prezidenta 19. června 1946
Volné vlastenecké hnutí
Volyňští Češi
Vratislav I. z Pernštejna
Vyšehrad
Vysoká pec
Vznik Československa
Vzpoura kutnohorských havířů (1496)
Walter Bertsch
Walter Kaufmann (skladatel)
Wendell Meredith Stanley
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Název článku
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Rozcestníky
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Uvádění zdrojů
Wikipedie:Věrohodné zdroje
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Harvey
William Wyler
Winston Churchill
WorldCat
Zákon o nezávislosti Indie
Zákon o obnovení univerzity v Olomouci
Zákon o zřízení samostatného státu československého
Zánik Československa
Západní fronta (druhá světová válka)
Západní Slované
Západokarpatská operace
Zahajovací koncert Pražského jara
Zahlé
Zakarpatská oblast
Zdeněk Štěpánek
Zdeněk Koudelka
Zdeněk Nejedlý
Zdeněk Volný
Zeměpisné souřadnice
Země Koruny svatoštěpánské
Země Moravskoslezská
Zemské desky
Zemský okres Zhořelec
Zemský soud
Zgorzelec
Zikmund Habsburský
Zpravodajská brigáda




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk