A-10/OA-10 Thunderbolt II
A-10 74. stíhacej letky Vzdušných síl USA počas letu nad Afganistanom, 2011
Typ	bojové lietadlo pre priamu podporu pozemných jednotiek
Výrobca	Fairchild-Republic
Prvý let	10. máj 1972[1]
Zavedený	1977
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	United States Air Force
Výroba	1975 – 1984[2]
Vyrobených	715[3]
Cena za kus	18.8 miliónov USD
Portál letectvo

Fairchild Republic A-10 Thunderbolt II („Hromobitie“ II) je jednomiestne dvojmotorové bojové lietadlo, ktoré bolo vyvinuté americkou spoločnosťou Fairchild Republic v prvej polovici 70-tych rokov 20. storočia. A-10 je vysoko manévrovateľný dolnoplošník, určený na ničenie tankov, obrnených vozidiel a ďalších pozemných cieľov. Jedná sa o prvé lietadlo US Air Force, skonštruované výhradne pre priamu podporu pozemných jednotiek. Oficiálne meno „Thunderbolt“ pochádza z názvu lietadla Republic P-47 Thunderbolt, ktoré bolo počas druhej svetovej vojny mimoriadne úspešné pri podpore pechoty zo vzduchu. A-10 je však vo svete známejší pod prezývkou "Warthog" (Prasa bradavičnaté) alebo jednoducho "Hog" (Prasa).

Modernizačné programy by mali zabezpečiť, že budú lietadlá A-10 súčasťou amerického letectva až do roku 2022. Potom by ich mali nahradiť stealth stíhačky F-35, ktoré budú mať oveľa väčšie šance na prežitie v prostredí s vyspelou protivzdušnou obranou. US Air Force však uvažuje aj o nízkonákladovej alternatíve A-10 v podobe lietadla Scorpion od firmy Textron AirLand alebo AT-6 od spoločnosti Beechcraft.^[4]

Vznik a vývoj

Počas vojny vo Vietname sa ukázalo, ako zraniteľné sú dobové americké lietadlá, poskytujúce pechote blízku palebnú podporu. Američania stratili v tejto vojne stovky zastaraných lietadiel A-1 Skyraider, ale aj moderných vrtuľníkov AH-1 Cobra. Väčšinu strát si pripísalo nie severovietnamské letectvo, ale ich protivzdušná obrana. A častokrát nešlo len o sofistikované systémy, akým bol sovietsky S-75. Smrteľné boli i rakety 9K32 Strela-2, odpaľované z ramena a vysoké nebezpečenstvo predstavovala aj „obyčajná“ streľba z ručných zbraní. Americké letectvo preto požadovalo ťažko vyzbrojené lietadlo, ktoré by mohlo rýchlo reagovať na výzvu o pomoc. Malo mať taktiež schopnosť ničiť tanky, delostrelecké batérie a rôzne typy nepriateľských opevnení. Kľúčovou nebola ani tak rýchlosť lietadla, ako dobrá manévrovateľnosť a schopnosť hliadkovať nad bojiskom čo najdlhšie. K ďalším požiadavkám patrila nízka cena lietadla, jednoduchá údržba a vysoká schopnosť prežitia v nepriateľskej paľbe zo zeme. Lietadlo bolo určené len pre denné operácie v priaznivom počasí.

Všetky tieto požiadavky boli 6. marca 1967 zaslané do 21 firiem, ktoré mali predložiť svoje návrhy na nové lietadlo. Program dostal označenie A-X (Attack-Experimental), čo bola skratka pre projekt "útočno-experimentálneho" lietadla. V nasledujúcich rokoch boli požiadavky ešte upravované, na základe čoho predložilo v roku 1970 svoje návrhy 6 spoločností. Do užšieho výberu sa nakoniec dostali firmy Fairchild-Republic a Northrop, ktoré získali zákazku na stavbu prototypov.

Northrop prišiel s prototypom YA-9A a lietadlo Fairchild-Republic nieslo označenie YA-10A. Letové skúšky prototypov boli zahájené v máji 1972 a oba stroje prešli taktiež dôkladnými testami údržby. Vyhlásením amerického letectva z 10. januára 1973 sa víťazom súťaže nakoniec stal stroj spoločnosti Fairchild-Republic.

Sériová výroba lietadiel A-10 bola zahájená v októbri 1975 a dodávka prvých strojov sa uskutočnila v marci 1976. Produkcia pokračovala až do roku 1984, pričom základná konštrukcia draku zostala po celú dobu nezmenená. Celkovo bolo vyrobených 715 lietadiel, z toho 2 prototypy a jedna upravená verzia s tandemovým usporiadaním sedadiel.^[5]

Od roku 1987 bola podpora a modernizácia lietadiel A-10 zabezpečovaná firmou Northrop Grumman. V marci 2005 bola s firmou Lockheed Martin uzatvorená zmluva na modernizáciu lietadiel Thunderbolt II do úrovne A-10C. Predmetom modernizačného balíka bola hlavne integrácia presných zbraní, ako sú bomby JDAM a hĺbková modernizácia kabíny pilota. V júni 2007 získala spoločnosť Boeing zákazku v hodnote 2 mld. USD, na základe ktorej má do roku 2018 dodať 242 náhradných krídel.

Konštrukcia

Trup tohto bojového stroja je dlhý 16,16 m a je v podstate postavený okolo sedem-hlavňového kanónu GAU-8/A s dĺžkou 6,06 m. Priame krídla s rozpätím 17,42 m poskytujú lietadlu dostatočný vztlak a výbornú obratnosť, hlavne pri letoch v nízkych rýchlostiach a v malých výškach. Predný podvozok musel byť posunutý doprava, aby vzniklo v strede trupu dostatok miesta pre umiestnenie rozmerného kanónu.^[6]

Pohon lietadla zabezpečujú 2 dvojprúdové motory TF34-GE-100 od firmy General Electric, každý s ťahom 40,32 kN. Netradičným umiestnením motorov nad trup lietadla sa konštruktéri snažili znížiť riziko nasatia cudzorodých predmetov, ktoré by mohli motory zničiť. Zároveň sú motory lepšie chránené pred paľbou pozemnej protivzdušnej obrany.^[7] Maximálna rýchlosť A-10 je 706 km/h a jeho bojový rádius je 460 km. S dvomi prídavnými palivovými nádržami dokáže preletieť až 4 150 km. Typická rýchlosť lietadla počas bojových misií je relatívne nízka, maximálne 560 km/h. To z neho robilo v minulosti lepšiu platformu pre útok na pozemné ciele, v porovnaní s rýchlymi stíhacími bombardérmi, ktoré mali často ťažkosti zamerať malé a pomaly sa pohybujúce objekty.^[8]

Kokpit lietadla je jednomiestny a je uložený v titánovej vani s hrúbkou 1,3 - 3,8 cm. Tá zabezpečuje pilotovi ochranu zo spodu a zo strán a mala by odolať zásahom kanónu kalibru 23 mm.^[9] Prekryt kabíny je taktiež nepriestrelný a zároveň je riešený tak, že poskytuje pilotovi dobrý výhľad. Kokpit je vybavený priehľadovým displejom (HUD), ktorý sa nachádza priamo v zornom poli pilota, zobrazuje mu najdôležitejšie informácie a umožňuje mu presne zamieriť na cieľ. Navigačný systém lietadla pozostáva z inerciálnej a družicovej navigácie (GPS). Tie dopĺňa systém sledovania terénu Zeme (TERPROM), ktorý zabezpečuje okrem iného aj to, aby nedošlo k nechcenej kolízii so zemou. Tento systém je integrovaný aj v mnohých iných lietadlách (F-16, Panavia Tornado, Eurofighter Typhoon) a taktiež v strele s plochou dráhou letu Storm Shadow. Pilot A-10 je vybavený okuliarmi nočného videnia.

K základnej výzbroji lietadiel A-10 patrí sedem-hlavňový kanón GAU-8/A Avenger Gatling kalibru 30 mm so zásobou munície 1174 ks. GAU-8/A s kadenciou 4200 výstrelov za minútu bol vyvinutý hlavne proti tankom a v tejto roli bol mimoriadne úspešný počas vojny v Iraku. K ďalšej výzbroji patria bomby a rakety typu vzduch-zem, ktoré môžu byť nesené na 11 závesoch. Osem závesov sa nachádza pod krídlami a 3 ďalšie pod trupom lietadla. Celkovo tak A-10 unesie 7 260 kg výzbroje a iného vybavenia, ktoré môže zahŕňať prídavné palivové nádrže, zameriavacie kontajnery, výmetnice klamných cieľov alebo systém elektronických protiopatrení. A-10 má integrované železné bomby z rodiny Mk 80, zápalné bomby Mk 70 alebo rôzne typy kazetových bômb. Modernizovaná verzia A-10C bola vybavená novými zameriavačmi Sniper XR a Litening, ktoré umožňujú zhadzovať na ciele i riadené bomby typu Paveway alebo JDAM. Mimoriadne nebezpečným pre tanky a obrnené vozidlá je A-10 Thunderbolt II hlavne kvôli celej škále neriadených rakiet a riadených rakiet AGM-65 Maverick. Strely AGM-65 majú dolet 22 km a podľa údajov amerického letectva zaznamenali počas vojny v Perzskom zálive 80–90% úspešnosť zásahu.^[10] Pre vlastnú ochranu je lietadlo vybavené výmetnicami klamných infračervených/rádiolokačných cieľov SUU-42A/A a dvomi raketami krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder.

Operačné nasadenie

Vojna v Perzskom zálive

K prvému nasadeniu strojov A-10 došlo v roku 1991 počas operácie Púštna búrka (Operation Desert Storm). Lietadlá A-10 „Warthog“ nalietali celkovo 8100 misií, vystrelili 90 % rakiet AGM-65 Maverick a zaznamenali 95.7 percentnú úspešnosť pri plnení úloh. Počas svojho pôsobenia zničili 987 tankov, 926 delostreleckých batérií, 501 obrnených transportérov, 72 bunkrov a množstvo iných pozemných cieľov. Naopak, irackej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť štyri americké A-10, ďalšie dve lietadlá po zásahu raketou zem-vzduch havarovali počas pristávania a niekoľko ich bolo vyradených v dôsledku veľkého poškodenia.^[11]

Následne sa lietadlá A-10 zúčastnili všetkých konfliktov, v ktorých sa angažovalo americké letectvo. V roku 1995 sa zapojili do operácií proti Srbom, v roku 2001 proti jednotkám Talibanu v Afganistane, od roku 2003 boli nasadené v Iraku, v roku 2011 sa zúčastnili útokov na pozemné jednotky Kaddáfiho v Líbyi a od septembra 2014 sa podieľajú aj na bojoch proti organizácii Islamský štát. Ich význam a nasadenie však postupne klesá a to aj z dôvodu, že piloti A-10 sú na modernom bojisku vystavení oveľa väčšiemu riziku, ako posádky iných lietadiel. Dokonca aj protivník bez vyspelej protivzdušnej obrany, ktorý používa len raketový komplet odpaľovaný z ramena (napr. Igla, Stinger), je v súčasnosti pre stroje A-10 veľkou hrozbou. Z tohto dôvodu boli lietadlá A-10 „Warthog“ od roku 2001 nasadené len na 20% všetkých misií priamej podpory pozemných síl. Zvyšných 80% útokov vykonali stíhačky F-15E, F-16 a F/A-18 alebo strategické bombardéry, ako sú B-52 a B-1B.^[12][13] Práve tieto lietadlá môžu vďaka moderným zameriavačom a presnej, laserom alebo GPS navádzanej munícii, zabezpečiť blízku palebnú podporu aj v budúcnosti. A navyše sú vystavené oveľa menšiemu riziku, keďže sú schopné letieť rýchlejšie a útočiť z väčších výšok. Americké letectvo preto plánovalo v rokoch 2015 až 2019 postupne vyradiť všetky lietadlá A-10C. Hlavným argumentom bolo, že by sa tak podarilo len za dané obdobie ušetriť 3,7 mld. USD. Usporené prostriedky by sa mohli použiť na financovanie nových stíhačiek F-35A Lightning II, ktoré by mali byť zaradené do výzbroje US Air Force už koncom roka 2016. Vo februári 2016 však Kongres schválil rozpočet na nasledujúce obdobie a predĺžil financovanie lietadiel A-10C až do roku 2022.^[14]

Varianty

• A-10A – jednomiestna verzia pre priamu podporu pozemných síl (CAS – Close Air Suport)
• A-10C – modernizovaná verzia A-10
• OA-10A – jednomiestna verzia, určená pre úlohy predsunutého leteckého navádzača (FAC - Forward Air Controller)
• YA-10B Night/Adverse Weather A-10 – dvojmiestna verzia pre operácie v noci a za zhoršeného počasia. V tomto variante bol vyhotovený len 1 stroj, ktorý vznikol úpravou A-10A.

Používatelia

Spojené štáty

United States Air Force k decembru 2015 disponovali 291 strojmi A-10C.

Špecifikácie

Technické údaje

• Posádka: 1
• Dĺžka: 16,16 m
• Rozpätie: 17,42 m
• Výška: 4,42 m
• Nosná plocha: 47 m²^[15]
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 13 154 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 22 950 kg
• Pohonná jednotka: 2 × prúdový motor General Electric TF34-GE-100, každý s ťahom 40,32 kN ^[16]

Výkony

• Maximálna rýchlosť:
  • Na úrovni morskej hladiny: 706 km/h
• Dolet:
  • Bojový: 460 km
  • Preletový: 4 150 km
• Dostup: 13 700 m
• Počiatočná stúpavosť: 30 m/s
• Plošné zaťaženie: 482 kg/m²
• Pomer ťah/hmotnosť: 0.36

Výzbroj

• 1 kanón GAU-8/A Avenger Gatling kalibru 30 mm so zásobou munície 1 174 ks
• 11 externých závesov (8x pod krídlami a 3x pod trupom) – s nosnosťou do 7 260 kg
  • Strely vzduch-vzduch:
    • 2x AIM-9 Sidewinder
  • Strely vzduch-zem:
    • 8x AGM-65 Maverick
    • 4x kontajner LAU-61/LAU-68 (v každom 19x rakiet CRV7 70 mm)
    • 4x kontajner LAU-5003 (v každom 19x / 7x rakiet Hydra 70 mm)
    • 6x kontajner LAU-10 (v každom 4x rakiet Zuni 127 mm)
  • Bomby:
    • Mk.80
    • Mk.77
    • BLU-1, BLU-27/B Rockeye II, Mk20, BL-755 a CBU-52/58/71/87/89/97
    • Paveway
    • Joint Direct Attack Munitions
  • Iné:
    • SUU-42A/A (výmetnice klamných infračervených a rádiolokačných cieľov)
    • AN/ALQ-131 a AN/ALQ-184 (systém elektronických protiopatrení)
    • Sniper XR a LITENING (zameriavací systém)
    • 2x prídavné palivové nádrže s hmotnosťou 2 728 kg^[15]

Referencie

Pozri aj

• Suchoj Su-25

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fairchild Republic A-10 Thunderbolt II

Portál letectvo