Falcon Heavy

Falcon Heavy Block 5 s misiou STP-2 na štartovacom komplexe 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku, 24. jún 2019
Základné údaje
Funkcia	ťažká nosná raketa
Výrobca	SpaceX
Krajina pôvodu	USA
Výška	70,0 m
Priemer	3,66 m
Hmotnosť	1,420,788 kg
Počet stupňov	2+
	Nosnosť
Náklad na LEO	63 800 kg
Náklad na GTO	26 700 kg
Náklad na prechodovú dráhu k Marsu	16 800 kg
Náklad na Hohmannovu prechodovú dráhu k Plutu	3 500 kg
História letov
Stav	v službe
Štartovacia rampa	Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Počet štartov	3
Úspešné štarty	3
Zlyhania	0
Čiastočné zlyhanie	0
Prvý štart	6. február 2018
Prvý stupeň
Motory	27× Merlin 1D (na centrálnom stupni + dvoch bočných)
Ťah	22 819 kN na hl. mora 24 681 kN vo vákuu
Špecifický impulz	282 sekúnd na hl. mora 311 sekúnd vo vákuu
Doba funkcie	162 sekúnd
Palivo	podchladený LOX/chladený RP-1
Druhý stupeň
Motory	1× Merlin 1D Vacuum
Ťah	934 kN
Špecifický impulz	348 sekúnd
Doba funkcie	397 sekúnd
Palivo	LOX/RP-1
Kozmonautický portál

Falcon Heavy je nosná raketa vyvinutá a vyrábaná americkou súkromnou spoločnosťou SpaceX. Ide o derivát predchádzajúceho nosného zariadenia tejto spoločnosti, rakety Falcon 9. V čase svojho prvého štartu – let Falcon Heavy Demonstration Mission, dňa 6. februára 2018 – to bola raketa s najväčšou nosnosťou na nízku obežnú dráhu Zeme (od posledného štartu rakiet Saturn V, resp. Energija), so schopnosťou dopraviť až 64 ton na nízku obežnú dráhu Zeme, až 16 ton na translunárnu dráhu a až 14 ton na prechodovú dráhu k Marsu. Pri záchrane prvých stupňov je nosnosť nižšia.

Raketa pozostáva z jadra tvoreného štandardnou raketou Falcon 9 a z dvoch pomocných motorov, ktoré sú modifikovanými prvými stupňami tej istej rakety.^[1] Prvý stupeň i pomocné motory sú plne navrhnuté k autonómnemu vertikálnemu pristátiu po splnenej misii – obidva pomocné motory pristávajú na zemi, zatiaľ čo prvý stupeň na oceánskej plošine. Ide o technológiu v súčasnosti používanú aj raketami Falcon 9.

Koncept

V podstate ide o tri prvé stupne Falconu 9 zmontované k sebe, tým disponuje 27 motormi Merlin vo verzii 1D. Po štarte idú oba bočné stupne na plný výkon a centrálny stupeň naopak na čo najnižší výkon. Po niekoľkých minútach sa bočné stupne odpoja a centrálny stupeň spolu s horným stupňom pokračuje ďalej, tentoraz už na plný výkon. Všetky tri hlavné stupne sa pri takmer každom lete pokúšajú pristáť späť na Zem. Bočné stupne vždy na pevnine a centrálny na autonómnej pristávacej plošine (ASDS), pretože letí o dosť ďalej a dosiahne oveľa vyššiu rýchlosť.^[2]

Falcon Heavy mal pôvodne využívať tzv. crossfeed, čo je spôsob distribúcie paliva naprieč raketovými stupňami počas letu. Výsledkom je o dosť vyššia efektivita a nosnosť. Ide ale o technicky náročné riešenie, ktoré doteraz nikto v praxi nevyvinul. SpaceX od tohto zámeru nakoniec upustilo s tým, že keď to bude v budúcnosti potrebné, vráti sa k tomu.

Referencie

Pozri aj

• SpaceX
• Falcon 1
• Falcon 9
• Zoznam letov Falconu 9 a Falconu Heavy

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Falcon Heavy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Falcon Heavy na českej Wikipédii.

Kozmonautický portál