A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ferdinand I. | |
Kráľ Rumunov | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Hohenzollernovci-Sigmaringerovci |
Panovanie | 10. októbra 1914 - 20. júla 1927 |
Korunovácia | 15. októbra |
Predchodca | Karol I. Rumunský |
Nástupca | Michal I. Rumunský |
Ostatné tituly | rumunský kráľ |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Ferdinand Viktor Albert Meinrad Hohenzollern-Sigmaringen |
Narodenie | 24. august 1865 Sigmaringen, Nemecko |
Úmrtie | 20. júl 1927 (61 rokov) Sinaia, Rumunsko |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Leopold Hohenzollernský |
Matka | Antónia Portugalská |
Odkazy | |
Ferdinand I. (multimediálne súbory na commons) | |
Ferdinand I., celým menom Ferdinand Viktor Albert Meinrad Hohenzollern-Sigmaringen (* 24. august 1865, Sigmaringen, Nemecko – † 20. júl 1927, Sinaia, Rumunsko), bol rumunský kráľ z dynastie Hohenzollerovcov. Na trón nastúpil 10. októbra 1914 po smrti svojho strýka Karla I.
Životopis
Narodil sa v Sigmaringene v južnom Nemecku princovi Leopoldovi Hohenzollernskému a jeho infantke Antónii Portugalskej (1845–1913), dcére kráľovnej Márie II. a kráľa Ferdinanda II.
Následníkom rumunského trónu sa stal v roku 1881, pretože kráľ Karol I. mal len jedinú dcéru, ktorá zomrela v detskom veku, a tak zostal bez dediča.
10. januára 1893 si v Sigmaringene vzal za manželku Máriu Edinburghskú, dcéru britského princa Alfreda, vojvodu z Edinburghu a veľkovojvodkyne Márie Alexandrovny. Mária bola vnučkou kráľovnej Viktórie a sesternicou ruského cára Mikuláša II.
Ferdinand I. sa stal v roku 1909 v Rakúsku 1 174. rytierom Rádu zlatého rúna a v roku 1924 868. rytierom Podväzkového rádu.
Rumunským kráľom
Rumunský kráľ Karol I. zomrel ešte pred vstupom Rumunska do prvej svetovej vojny 10. októbra 1914 a keďže nemal dediča, pretože jeho jediná dcéra zomrela v 4 rokoch, nastúpil na rumunský trón jeho synovec Ferdinand I. 10. októbra 1914 sa teda Ferdinand Hohenzollern-Sigmaringenský (neskôr len Hohenzollernský) stal rumunským kráľom Ferdinandom I. a bol ním až do svojej smrti 20. júla 1927.
Vláda za prvej svetovej vojny
Aj keď bol Ferdinand člen jednej z vetví rodu Hohenzollernovcov rovnako ako nemecký cisár Viliam II., presadzoval, aby sa jeho krajina zúčastnila vojny skôr na strane Dohody a tak Rumunsko vstúpilo 27. augusta 1916 do vojny na strane Dohody. Vďaka tomuto získal prezývku Loyal, pretože rešpektoval svoju prísahu rumunskému parlamentu z roku 1914:
„Budem vládnuť ako dobrý Rumun.“
Vstup Rumunska do vojny však ruskej protiofenzíve nepomohol. Front sa roztiahol do šírky a zastavil. Vojsko Rumunska preniklo hlboko do Sedmohradska (vtedy v Uhorsku), ale rakúsko-nemecká armáda Rumunov prinútila ustúpiť a ústredné mocnosti obsadili skoro celé Rumunsko. V čase dobytia Bukurešti (21. novembra) zomrel rakúsky cisár František Jozef I. Vysilený Rumuni podpísali 7. mája 1918 mier s Nemeckom, pretože Rumunsko nebolo schopné pokračovať vo vojne (bez podpory Ruska), ale po vyradení Bulharska z boja sa Rumunsko 10. októbra 1918 opäť pripojilo do konfliktu na strane Dohody, deň pred ukončením bojov na západnej fronte a mesiac pred definitívnym koncom vojny.
Po vojne
Po prvej svetovej vojne bolo úsilie Rumunov odmenené predovšetkým tým, že sa k ním pripojili Besarábia, Bukovina a Sedmohradsko s Banátom. Ferdinand sa vtedy stal vládcom zatiaľ najväčšieho rumunského štátu tzv. Veľkého Rumunska. Krátko po vojne viedlo Rumunsko spoločne s Česko-Slovenskom a Juhosláviou krátku vojnu proti Maďarskej republike rád. Rumunské vojska následne obsadili Budapešť a v novembri sa stiahli späť na svoje územie. V už medzivojnovom pokoji bol 15. októbra 1922 vo veľkolepej ceremónii Ferdinand I. korunovaný za rumunského kráľa v historickom kresle v Alba Iulia, v Sedmohradsku.
Zomrel v Sinaia 20. júla 1927, a na trón po ňom nastúpil jeho vnuk Michal I., zastupovaný regentskou radou. Regentská rada mala 3 členov a jedným z nich bol Ferdinandov druhý syn, princ Mikuláš. Kráľ Ferdinand je pochovaný v Curtea de Argeş v Rumunsku.
Rodina
Ferdinand a Mária Edinburghská mali 6 detí:
- Karol II. ∞ Helena Grécka a Dánska
- Alžbeta ∞ grécky kráľ Juraj II.
- Mária ∞ juhoslovanský kráľ Alexander I.
- Mikuláš ∞
- 1/ Johanna Lucie Doletti
- 2/ Therese Figueira de Mello
- Ileana ∞ arcivojvoda Anton Habsburský
- Mircea (* 3. január 1913 – † 2. november 1916)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ferdinand I. (Rumunsko)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albert Claude
Anže Kopitar
Anders Bardal
Andrew Brunette
Anna Lee Fisherová
Anton Gracík
Anton II. Grasalkovič
Arthur Jensen
Barbora Laucká-Vítová
Barret Oliver
Bartłomiej Nataniel Wąsowski
Bartholomäus Pitiscus
Bob Corker
Christian Ruud
Csongor Kassai
Cyril Palaj
Elizabeth Debicki
Ella Fuchsová-Lehotská
Ferdinand I. (Rumunsko)
Ferhát Abbás
Fernand Braudel
Gregory Jarvis
György Gyimesi
Harry Markowitz
Hideo Kodžima
Ivan Kononovič Baľuta
Ján Baláž
Jásir Arafát
Jean-Michel Jarre
Jerzy Korolec
John Cipollina
John Green
Jorge Luis Borges
Jozef Ivanko
Jozef Keresztúry
Juraj Hromkovič
Juraj Tužinský
Karen Uhlenbecková
Marc Aaronson
Marlee Matlinová
Martin Skotnický
Milo Urban
Orson Scott Card
Paulo Coelho
Paul Lendvai
Rupert Grint
Saližan Šakirovič Šaripov
Samo Bohdan Hroboň
Samuel Czambel
Sauli Niinistö
Stanislav Háber
Steve Guttenberg
Viliam I. (Holandsko)
Vincenzo Lancia
Vince McMahon
Vojtech Blanár
Vojtech Drexler
William Hay Macnaghten
William Wilberforce
Yves Allegro
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk