Svätý apoštol Filip
Anthonis van Dyck, Apoštol Filip, 1619 - 1621, olej na plátne, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň
Biografické údaje
Narodenie	?
Úmrtie	okolo 80
Uctievanie
Atribúty	kniha, bochník chleba, kríž v tvare T
Patronát	garbiarov, valchovačov, klobučníkov, drobných obchodníkov (kramárov), cukrárov, Luxemburska, Sorrenta
Cirkev	rímskokatolícka cirkev, gréckokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev, anglikánska cirkev
Sviatok	3. máj, 14. november
Odkazy
	Filip (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Svätý Filip (* ?, Betsaida – † okolo 80, Hierapolis) bol jedným z Kristových apoštolov.

Pôsobenie

Podobne ako Ondrej a Peter bol rodákom z galilejského mesta Betsaida. Bol jedným z prvých apoštolov, ktorých Ježiš povolal, aby ho nasledovali.

V Jánovom evanjeliu sa píše, že to bol on, kto zoznámil Ježiša s mužom menom Natanael, stotožňovaným s apoštolom Bartolomejom.

Napriek tomu, že medzi apoštolmi mal pomerne významné postavenie, evanjeliá ho spomínajú pomerne málo. Niekoľkokrát sa spomína v zoznamoch apoštolov.

Bol prítomný pri zázračnom rozmnožení chleba. Na zhromaždení obrovského davu ľudí sa Ježiš spýtal Filipa, kde by mohli zohnať pre nich jedlo. Filip odvetil, že na nasýtenie takého množstva ľudí by nestačili ani osemmesačné zásoby chleba. Keď sa s Ježišom chceli stretnúť Gréci, oslovili najprv Filipa. Filip sa v evanjeliu tiež spomína pri poslednej večeri, kedy požiadal Ježiša, aby im ukázal Otca. Vtedy Ježiš odpovedal: "Kto vidí mňa, vidí Otca" (Jn 14:8 – 11).

Kresťanský spisovateľ Klement Alexandrijský uvádza, že Filip bol ženatý a mal deti; jedna z jeho dcér bola vraj vydatá. Podľa neskoršej cirkevnej tradície Filip po Ježišovom zmŕtvychvstaní kázal a konal zázraky. Veľa cestoval; prešiel Galileu, Grécko, Sýriu a Frýgiu. Na svojich cestách ohlasoval evanjelium.

Smrť

Zomrel v frýgskom meste Hierapolise, kde ho podľa tradície ukrižovali dolu hlavou (po bičovaní a kameňovaní). Tu ho aj pochovali. Jeho pozostatky neskôr preniesli do Ríma a uložili v Bazilike Dvanástich svätých apoštolov. Tu sú spolu s ostatkami ďalšieho z apoštolov, Jakuba Menšieho, uložené dodnes. Niektoré z Filipových relikvií je možné nájsť i v Paríži, Florencii či v Kolíne nad Rýnom.

Úcta

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi má sv. apoštol Filip sviatok 14. novembra. Podľa neho dostalo pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána ľudové pomenovanie Filipovka, keďže sa začína deň po jeho sviatku, teda 15. novembra.

Svätý Filip v umení

Giuseppe Mazzuoli, Svätý Filip, 1715, mramor, Bazilika svätého Jána v Lateráne, Rím

Svätý Filip sa často objavuje ako námet umeleckých diel (obrazov i sôch). Býva zobrazovaný s krížom, na ktorom podľa starokresťanskej tradície trpel, s pecňami chleba ako spomienkou na nasýtenie päťtisícového zástupu alebo s hadom, ktorého vyhnal z Martovho chrámu v Hierapolise. Svoju predstavu o jeho podobe vo svojich dielach stvárnili napr. Franz Anton Maulbertsch, Albrecht Dürer, Anthonis van Dyck, Peter Paul Rubens, El Greco či José de Ribera.

Ako populárnemu svätcovi je mu zasvätených množstvo sakrálnych stavieb, pričom často ide o dvojité zasvätenie so sv. Jakubom – na Slovensku napr. Kostol svätých Filipa a Jakuba v bratislavskej Rači, Kostol svätých Filipa a Jakuba v Kozárovciach, v Liptovskej Teplej a ďalších obciach. V anglickom Birminghame stojí baroková katedrála zasvätená sv. Filipovi. Meno tohto svätca nesie i známe chorvátske prímorské letovisko Sveti Filip i Jakov.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filip (apoštol)

Zdroje

• Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
• I. Rusina, M. Zervan, Životy svätých - ikonografia, Pallas, Bratislava 1994, ISBN 80-7095-019-6
• "Filip, apoštol : 14. november." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 81 – 82. ISBN 80-967341-1-3
• "Dňa 14. novembra : Svätý apoštol Filip." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 561 – 562. ISBN 80-7165-381-0