Filmový pás je fotocitlivá páska používaná v kinematografii na vytváranie filmovej dokumentácie s rôznymi funkciami v rôznych fázach, od výroby až po distribúciu. Filmový pás je dlhý pásik celulózy alebo polyetyléntereftalátu (polyester, odolnejší a tenší), pokrytý jednou alebo viacerými vrstvami svetlocitlivej emulzie, v ktorej sú mikrokryštály halogenidov striebra rozptýlené v priehľadnom roztoku. Čiernobiely film obsahuje jednu vrstvu emulzie, zatiaľ čo farebný film obsahuje tri. Pokiaľ ide o šírku pásu, od roku 1909 bol normálny formát filmu 35 mm (s dvojitým radom perforácií na oboch stranách a štyrmi pármi otvorov na rámček, s rozstupom 4,75 mm). V 35 mm filme je zvukovou stopou optický pás (ktorý už dávno nahradil magnetický) a je umiestnený pozdĺž pravého okraja vedľa perforácie. Spolu s 35 mm formátom našli uplatnenie v kinematografii aj väčšie formáty, napríklad 56 či 70 mm.^[1]

Flexibilná fólia bola vynálezom reverenda Hannibala Goodwina, biskupského kňaza z Newarku v štáte New Jersey, ktorý sa datuje okolo roku 1885, patent naň podal v roku 1887 a bol uznaný až 13. septembra 1888. Bol to však George Eastman, priekopník fotografie a zakladateľ spoločnosti Kodak, ktorý vytváral čiernobiely film na báze celuloidu ako podporu pre fotosenzitívne halogenidy striebra, čím sa ilegálne zmocnil Goodwinovho nápadu. Film bol prvýkrát použitý vo fotoaparátoch Kodak a potom ako film pre Edisonov kinetoskop. Medzitým v Európe francúzsky vynálezca Léon Bouly 12. februára 1892 vynašiel a patentoval „Cinematographe Léon Bouly“ (rovnomenný kinematograf). Patent, ktorý v roku 1895 získali bratia Lumièrovci, ktorí vyrobili svoj vlastný film a potom v priebehu rokov využili názov „Cinematographe“. S komerčnou explóziou kinematografie v tých rokoch sa zrodili ďalšie formáty a ďalšie možnosti, ako napríklad farebný film.^[2][3]

S cieľom vniesť poriadok na chaotický trh, kde kolovali „pirátske“ filmy a falošné fotoaparáty, bol v roku 1909 zvolaný Kongres filmových vydavateľov v Paríži, kde sa definitívne stanovilo, že najpoužívanejší 35 mm film bude mať štyri perforácie na políčko. Podľa návrhu Thomasa Edisona (ktorý ho použil ako prvý), namiesto dvoch kruhových perforácií, ktoré prijali bratia Lumièrovci.

• 
  Fólia typu Edison s obdĺžnikovými otvormi.
• 
  Fólia typu Lumière s okrúhlymi otvormi.
• 
  Príklad 35 mm filmového pásu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filmový pás

• Tratamiento del celuloide en una película
• Deutsches

Filmový portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pellicola cinematografica na talianskej Wikipédii.