Filozofický štrukturalizmus je súbor prúdov súčasnej filozofie a francúzskej filozofie špeciálne, v ktorých pri reflexii miesta človeka vo svete intervenuje ako ústredná kategória pojem štruktúry, pôvodne vygenerovaný v špeciálnych vedách štrukturalistickej orientácie, napríklad v saussurovskej lingvistike.

Filozofický štrukturalizmus sa utvára najprv vo Francúzsku od konca 50. rokov 20. storočia, pričom mnohé názory preberá z lingvistického štrukturalizmu, najmä od Ferdinanda de Saussura; ide predovšetkým o Saussurov názor, že jazyk nie je substancia, ale forma a význam znaku je efektom diferenciálnej artikulácie. So štrukturalizmom úzko paralelne alebo nadväzne súvisí analýza diskurzu (Foucault) a dekonštruktivizmus (Derrida).

Vznik

Filozofický štrukturalizmus vyšiel z úvah o podvedomých štruktúrach jazykovej kompetencie a odtiaľ prenesene o štruktúrach myslenia. Bol odmietavou reakciou na prehnané akcentovanie subjektu a existencie v existencializme: Sartre bol pre mnohých štrukturalistov najobľúbenejším cieľom útokov.

Predstavitelia

• Jacques Derrida
• Michel Paul Foucault
• Jacques Marie Emile Lacan
• Claude Lévi-Strauss

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.