Flyacká komédia

Flyacká komédia (starogr. φλύαξ, pl: φλύακες – flyakes ^[3]) bol druh komédie na území tzv. Veľkého Grécka (lat. Magna Graecia), nazvaná podľa hercov flyakov, parodujúca aj známe tragédie (odtiaľ je aj jej ďalší gr. názov Ἱλαροτραγῳδία – hilarotragódia = veselá tragédia).^[4]^[5]

Flyacká komédia sa praktizovala v helenistickom období (jej korene však siahajú ďalej do minulosti^[2]) v dórskych kolóniách na území Veľkého Grécka (hlavne u sicílskych a juhoitalských Dórov^[6]). Slovo flyax bolo miestnym výrazom pre hercov, ktorí v týchto komédiách hrali.^[7]

O tomto dramatickom žánri sa vie málo a antické písomné zdroje, ktoré ho spomínajú, uvádzajú niekedy i protichodné informácie.^[8] Pollux uvádza, že to bol typ rustikálnej frašky. Hésychios slovo flyax odvodzuje od slova φλυαρείν (flyarein – hovoriť nezmysly). Flyacká komédia mohla pozostávať z paródie na nejakú známu tragickú tému alebo sa mohla pomocou frašky zaoberať skutkami bohov a hrdinov alebo epizódami z každodenného života. Takéto predstavenie sa zrejme mohlo odohrať aj na takmer improvizačnej úrovni. Neskôr, začiatkom 3. storočia pred Kr. sa zdá, že dramatický básnik Rhinthón, zrejme pôvodom zo Syrakúz,^[4] ktorý pôsobil v Tarente (v Tarase), dal tomuto typu komédie literárnu podobu.^[2] Medzi ďalších dramatických skladateľov týchto flyackých komédií patrili Skiras z Tarentu a Sópatros z Pafosu.^[7]

Juhoitalské „flyacké“ vázy vyrábané počas 4. stor. pred Kr. zobrazujú miestne javiskové predstavenia flyackých komédií, v podaní hercov v komických hrubých vypchávkach a maskách.^[7] Pohľad na scény, ktoré sú na nich vyobrazené, sa v posledných rokoch výrazne zmenil. Pôvodne ich označili len ako výjavy z miestnych fraškovitých komédií zobrazujúce bohov či hrdinov alebo iba ako oplzlé, skromné komediálne scény z každodenného života, dnes podľa mnohých znalcov niektoré z nich preukázateľne zobrazujú aj importované hry z Atén z obdobia od konca 5. stor. pred Kr. až do roku 330 pred Kr. Tento argument bol posilnený aj objavom würzburského červenofigúrového kratéra, na ktorom je identifikovaná scéna predstavujúca Aristofanovu hru Thesmoforiazúsai (Ženy slávia Thesmoforie).^[9]

Referencie

↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 278.
↑ ^a ^b ^c Marion True, Kenneth Hamma. A Passion for Antiquities. Malibu : Getty Publications, 1994. ISBN 978-08-9236-223-3. S. 124.
↑ Alan H. Sommerstein. Tragedy, Comedy, and the Polis. Bari : Levante editori, 1993. ISBN 978-88-7949-026-9. S. 528.
↑ ^a ^b Encyclopaedia Beliana. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2016. ISBN 978-80-9703-502-0. S. 14.
↑ Craig Jendza. Paracomedy: Appropriations of Comedy in Greek Tragedy. Oxford : Oxford University Press, 2020. ISBN 978-01-9009-095-1. S. 254.
↑ Přiruční slovník naučný. Praha : Československé akademie věd, 1966. 21-004-66. S. 939.
↑ ^a ^b ^c Kathryn Gutzwiller. A Guide to Hellenistic Literature. Oxford : John Wiley & Sons, 2008. ISBN 978-04-7076-608-8. S. 123.
↑ Katherine McDonald. Italy Before Rome. London : Routledge, 2021. ISBN 978-04-2962-806-1. S. 97.
↑ Kathryn Bosher. Theater Outside Athens: Drama in Greek Sicily and South Italy. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-05-2176-178-9. S. 273.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Flyacká komédia

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:278-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 278.

[:124-2] Marion True, Kenneth Hamma. A Passion for Antiquities. Malibu : Getty Publications, 1994. ISBN 978-08-9236-223-3. S. 124.

[:528-3] Alan H. Sommerstein. Tragedy, Comedy, and the Polis. Bari : Levante editori, 1993. ISBN 978-88-7949-026-9. S. 528.

[:14-4] Encyclopaedia Beliana. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2016. ISBN 978-80-9703-502-0. S. 14.

[:254-5] Craig Jendza. Paracomedy: Appropriations of Comedy in Greek Tragedy. Oxford : Oxford University Press, 2020. ISBN 978-01-9009-095-1. S. 254.

[:939-6] Přiruční slovník naučný. Praha : Československé akademie věd, 1966. 21-004-66. S. 939.

[:123-7] Kathryn Gutzwiller. A Guide to Hellenistic Literature. Oxford : John Wiley & Sons, 2008. ISBN 978-04-7076-608-8. S. 123.

[:97-8] Katherine McDonald. Italy Before Rome. London : Routledge, 2021. ISBN 978-04-2962-806-1. S. 97.

[:273-9] Kathryn Bosher. Theater Outside Athens: Drama in Greek Sicily and South Italy. Cambridge : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-05-2176-178-9. S. 273.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]