A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok sa zaoberá výslovnosťou, teda fonetikou a fonológiou nemčiny.
Nemecké hlásky a zodpovedajúce písmená
Existujú tieto nemecké hlásky a im zodpovedajúce písmená (vysvetlivky pozri dole):
a) Spoluhlásky (nem. Konsonanten alebo Mitlaute):
hláska | komentár | písmeno (-ná) (výber) | |
---|---|---|---|
slovenský prepis | prepis podľa IPA | ||
často () | b, bb | ||
z, tz, zz, c, t, ds, dds | |||
tsch, tch, cci, ci, c, ch, dsch, ddsch | |||
často () | d, dd | ||
často () | dsch, ddsch, j, g, gi, gg, ggi | ||
f, ff, v, ph, pph, w | |||
často () | g, gg, gu, gh | ||
h | slovenské h je znelé (t.j. ɦ), kým nemecké je neznelé (t.j. h-) | h | |
x | x | tzv. Ach-Laut - vyslovuje sa zhruba ako slovenské x (t.j. velárne ch); podľa niektorých názorov sa v istých polohách vyslovuje ako χ (χ, t.j. čapíkové ch) | ch, cch, j |
ç | ç | tzv. Ich-Laut - konček jazyka sa oprie o spodné rezáky a chrbát jazyka sa zdvihne k prednému podnebiu; v slovenčine neexistuje | ch, g |
j | j | prípadne (j) (ʝ); niekedy j- (j̥) | j, y, ll |
k | k | väčšinou kʰ (kʰ) | k, ck, kk, c, cc, cch, ch, q, g, gg (a prvá časť x) |
l | l | obyčajne "mäkšie" než slovenské l | l, ll |
l̥ | l̩ | l | |
m | m | m, mm | |
m̥ | m̩ | m | |
n | n | v niektorých polohách prípadne ȵ (ȵ) | n, nn |
n̥ | n̩ | n | |
ŋ | ŋ | ng, n | |
p | p | väčšinou pʰ (pʰ) | p, pp, b, bb |
p͡f | p͡f | pery sa nastavia na výslovnosť p, ale súčasne sa vysloví aj f; na rozdiel od slovenčiny ide o jednu hlásku | pf |
ʁ | ʁ | t.j. trené čapíkové r (t.j. "francúzske" r); niekedy ʁ- (ʁ̥). Poznámka: V závislosti od regiónu (príp. sčasti polohy v slove) sa môže vyslovovať aj ako 1. r (t.j. slovenské r), t.j. presnejšie buď jednokmitové alveolárne r (t.j. ɾ) alebo kmitavé (viackmitové) alveolárne r (t.j. r), 2. ʀ (ʀ), t.j. kmitavé čapíkové r, 3. niekoľkými ďalšími spôsobmi | r, rr, rh, rrh |
s | s | s, ss, ß, z, c (a druhá časť x) | |
š | ʃ | sch, s, sc, sci, sh, ch | |
t | t | väčšinou tʰ (tʰ) | t, th, dt, tt, tth, d, dd |
w | v | prípadne v (ʋ); niekedy w- (v̥) | w, wh, v |
z | z | často z- (z̥) | s, z |
ž | ʒ | často ž- (ʒ̊) | g, j |
ʔ | ʔ | tzv. ráz (na rozdiel od slovenčiny nie je fakultatívny, ale povinný) | (nepíše sa) |
b) samohlásky (nem. Vokale alebo Selbslaute), vrátane dvojhlások (nem. Doppellaute, Zwielaute alebo Diphthonge):
hláska | komentár | písmeno (-ná) (výber) | |
---|---|---|---|
slovenský prepis | prepis podľa IPA | ||
a | ä | vyslovuje sa rovnako ako v slovenské a; Poznámka: Podľa niektorých autorov v spisovnej nemčine namiesto a/á existujú v skutočnosti (v závislosti od postavenia v slove) dve rôzne hlásky: a/á (ä/äː) a ɑ/ɑ́ (ɑ/ɑ:). ɑ/ɑ́ znamená zadné a, pričom niekedy sa označuje aj ako zatvorené a alebo ako temné a. | a |
á | äː | vyslovuje sa rovnako ako slovenské á; pozri poznámku uvedenú k a | a, aa, ah, ae |
ɐ | ɐ | tzv. samohláskové r | er, r |
ɐ̆ | ɐ̯ | tzv. samohláskové r | r |
ẹ | e | slovenské e je hláska je medzi ẹ a ę | e, ey |
ẹ́ | eː | slovenské é je hláska medzi ẹ́ a ę́ | e, ee, eeh, eh, ea, er |
ę | ɛ | e, ä | |
ę́ | ɛː | ä, ae, äh | |
ị | i | vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské i | i, ie, y, ey |
ị́ | iː | vyslovuje sa približne rovnako ako slovenské í | i, ih, ie, ieh, ea, ee |
ĭ | i̯ | i | |
į | ɪ | i, ie | |
ọ | o | o | |
ọ́ | oː | slovenské ó je hláska medzi ọ́ a ǫ́, ale skôr ǫ́ | o, oo, oh, eau, oa |
ọ̆ | o̯ | o(i/y) | |
ǫ | ɔ | slovenské o je hláska medzi ọ a ǫ, ale skôr ǫ | o |
ụ | u | slovenské u je hláska medzi ụ a ų, ale skôr ụ | u |
ụ́ | uː | slovenské ú je hláska medzi ụ́ a ų́, ale skôr ụ́ | u, uh, ew |
ụ̆ | u̯ | u | |
ų | ʊ | u | |
ụ̈ | y | ü, y, u | |
ụ̈́ | yː | ü, üh, y, u | |
ụ̈̆ | y̯ | y, u | |
ų̈ | ʏ | ü, y, u | |
ọ̈ | ø | ö, eu | |
ọ̈́ | øː | ö, öh, oe, eu | |
ǫ̈ | œ | ö | |
ə | ə | tzv. šva alebo redukované e (v slovenčine sa nevyhnutne a automaticky vyskytuje vždy, keď vyslovíme niektorú spoluhlásku samostatne, napr. b bə) | e |
ə̆ | ə̯ | e (v ie, ue, üe) | |
◌̃ | ◌̃ | toto sú tzv. nosové samohlásky (a to dlhé a krátke); len vo francúzskych slovách; napr. ã je nosové a. | an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um |
aį̆ | äɪ̯ | presnejšie: aẹ̆ (äe̯); toto je dvojhláska | ei, eih, ey, ai, ay, y, i |
aų̆ | äʊ̯ | presnejšie približne: aọ̆ (äo̯); toto je dvojhláska | au, auh |
ǫį̆ alebo ǫų̈̆ | ɔɪ̯ alebo ɔʏ̯ | podľa niektorých názorov presnejšie: ǫọ̈̆ (ɔø̯); toto je dvojhláska | äu, eu |
ųį̆ | ʊɪ̯ | toto je dvojhláska | ui |
Vysvetlivky:
- znamená hláska, čiže výslovnosť (zvuková podoba jazyka); napr. b znamená hláska b (čiže vyslovený zvuk b):
- prepis čiernou farbou znamená tradičný slovenský prepis,
- prepis zelenou farbou je prepis podľa IPA
- k slovenskej transkripcii:
- ◌̥ /◌̊ (čiže krúžok) znamená slabičnosť (v IPA mimochodom znamená neznelosť); napr. l̥ znamená slabičné l
- - znamená neznelosť resp. zníženú znelosť (ide o značku pracovne použitú v tomto článku, v slovenskej transkripcii ustálená značka neexistuje); napr. b- znamená neznelé b (resp. b so zníženou znelosťou), t.j. b sa vysloví menej znelo než slovenské b
- h znamená aspirovanosť; napr. th znamená aspirované t
- ◌̣ (čiže bodka pod samohláskou) znamená zatvorenosť; napr. ẹ je zatvorené e
- ◌̨ (čiže nožička/ogonek pod samohláskou) znamená (podľa Kráľ 1988) otvorenosť (neznamená teda nosovosť ako v poľštine); napr. ę je otvorené e.
- ◌̆ (čiže oblúčik) znamená neslabičnosť (v IPA mimochodom znamená veľmi krátku výslovnosť); napr. ụ̆ je neslabičné ụ
- k transkripcii podľa IPA: pozri v článku Medzinárodná fonetická abeceda
Poznámky:
- V pravom stĺpci je uvedený iba (pomerne rozsiahly) výber písmen, ktoré danej hláske zodpovedajú. Viac-menej úplný prehľad písmen a im zodpovedajúcich hlások je uvedený v kapitole nižšie.
- V cudzích slovách prevzatých z angličtiny existuje aj:
- anglické w (w; táto hláska nie je zhodná s tým, čo sa v slovenskom prepise označuje ako w) - napr. Whiskey, Wembley (v oboch prípadoch sa mimochodom alternatívne vyslovuje w, čiže slovenské v)
- ǫ́ (ɔː) - napr. Call, Audit, indoor
- ǫ̈́ (œː) - napr. Research
- ǫų̆ (ɔʊ̯) - napr. Slowfox, Showdown, Overhead, Toast; ide v podstate o dvojhlásku
Nemecké písmená a zodpovedajúce hláskyupraviť | upraviť zdroj
Nemecká abeceda je spísaná v článku Nemecká abeceda.
Existujú tieto nemecké písmená (a skupiny písmen) a im zodpovedajúce hlásky, čiže im zodpovedajúca výslovnosť (vysvetlivky pozri dole):
- a - 1. a (Mann), 2. á (Samen), 3. v anglických slovách ę (Camping) alebo ę́ (Software) alebo ęĭ(príp. ẹ́) (Baby) alebo ə (Apartment) alebo ǫ (Quaterback) alebo ǫ́ (Call)
- ä - 1. ę (Gäste), 2. ę́ (Bär)
- aa - á (Waage)
- ae - 1. á (Raesfeld), 2. v niektorých cudzích slovách a vlastných menách rovnako ako písmeno ä (1 a 2) (Laternae, Baer), 3. inak normálne ako a+e (Michael)
- ai - 1. aį̆ (Mai), 2. vo francúzskych slovách ę (Defaitist) alebo ę́ (Baisse) alebo ẹ́ (Quai) alebo a(príp. aį̆)(Bataillon, Emaille), 3. v anglických slovách ę́ (Trainer, Airbus) alebo ẹ́ (Trainer) alebo ęĭ (Trainer), 4. inak normálne ako a+i (Mosaik)
- au - 1. aų̆ (Auto), 2. vo francúzskych slovách ọ́ (Sauce) alebo ọ (Chauvinist) alebo ǫ (chauffieren), 3. v anglických slovách rovnako ako aw, 4. inak normálne ako a+u (Galauniform)
- auh - aų̆ (rauh)
- äu - 1. ǫį̆ (Häuser), 2. inak normálne ako ä+u (Trochäus)
- aw (v angl. slovách) - ǫ́ (príp. ọ́) (Squaw, Trawler)
- ay - 1. aį̆ (Bayern), 2. v anglických slovách ęĭ(príp. ẹ́)(Okay) alebo ẹ (Essay)
- b (rovnako: bb) - 1. b (Baum, Hobby), 2. p (gelb, ebbwärts) (p sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch)
- c - výskyt len v cudzích slovách, v závislosti od ich pôvodu je výslovnosť c (Cäsar), k (Café), č (Cinquecento) alebo s (Cent)
- ç - s (Façon) (vyskytuje sa len v cudzích slovách)
- cc (výskyt len v cudzích slovách) - 1. k (Broccoli), 2. kc (Vaccination), 3. č (Capuccino), 4. ks (Access, Accessoire)
- cch (výskyt len v cudzích slovách) - 1. k (Gnocchi), 2. x (Saccharin)
- cci (v talianskych slovách) - č (Boccia)
- ch - 1. ç (ich), 2. x (hoch), 3. k (Fuchs, Chronik, Chemnitz) (k sa vyslovuje v domácich slovách pred kmeňovým s, v mnohých gréckych slovách a v istých iných prípadoch), 4. v anglických, francúzskych a španielskych slovách je v závislosti od ich pôvodu výslovnosť š (Chassis) alebo č (chartern)
- ci (v talianskych slovách) - č (Ciacona)
- ck - k
- d - 1. d (Daumen), 2. t (Bad, Mädchen) (t sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fond)
- dd - d
- ds (rovnako: dds) - c (du redst, Modds)
- dsch (rovnako: ddsch) - 1. dž (Dschungel), 2. č (Lodsch, Ha(d)dsch)
- dt - t (verwandt)
- e - 1. ẹ (jedoch), 2. ẹ́ (Weg) (eh porov. h sa v nemeckých slovách vyslovuje vždy len takto, napr. Reh), 3. ę (Pech), 4. ę́ (Dessert), 5. ə (hassen, Koffer, unsere, Alte) (ə sa vyslovuje na konci mnohých domácich slov, napr. v koncovkách -en, -er, a v istých iných prípadoch), 6. nevyslovuje sa v rámci skupiny ie (podrobnosti pozri nižšie) a na konci anglických a niektorých francúzskych slov (Cape, Madame)
- é (vo franc. slovách) - ẹ (Crétin) alebo ẹ́ (Café)
- è (rovnako: ê) (vo franc. slovách) - ę (Après-Ski, Crêpe) alebo ę́ (Crème de la Crème, sans gêne)
- ea (v anglických slovách) - ị́ (Team) alebo ęĭ(príp. ẹ́) (Steak) alebo ę (Readymade) alebo ǫ̈́ (Research)
- eau - ọ (Beauté) alebo ọ́ (Plateau) (výskyt len vo francúzskych slovách)
- ee - 1. ẹ́ (Idee), 2. v anglických slovách ị́ (Jeep) alebo zriedkavo ị (Toffee), 3. vo francúzskych slovách rovnako ako skupina ée (Dragee, Püree), 3. inak normálne ako e+e (reell)
- ée - ẹ (Kanapee) alebo ẹ́ (Dragée)(výskyt len vo francúzskych slovách)
- ei - 1. aį̆ (Ei), 2. inak normálne ako e+i (beirren)
- eih - aį̆ (Reihe)
- er (na konci fracúzskych slov) - ẹ́ (Diner)
- et (na konci francúzskych slov) - ẹ́ alebo niekedy aj ę (Cachet)
- eu - 1. ǫį̆ (heute), 2. vo francúzskych slovách ọ̈ (pasteurisieren) alebo niekedy ọ̈́ (Milieu), 3. inak normálne ako e+u (Linoleum, beurteilen)
- ew (v angl. slovách) - ụ́ (Crew) alebo jụ́ (Newcomer)
- ey - 1. aį̆ (Meyer), 2. v anglických slovách ị (Hockey) alebo ẹ (Hockey, Jockey) alebo ęĭ (Wembley)
- f (rovnako: ff) - f (auf, Waffe)
- g - 1. g (Gas), 2. k (Weg, Magda) (k sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. ç (König) (ç sa vyslovuje na úplnom konci slova v -ig), 4. vo francúzskych slovách v istých postaveniach ž (Garage), 5. v anglických a talianskych slovách v istých postaveniach dž (Gentry)
- gg - 1. g (Schmuggler), 2. k (egg!, loggbar) (k sa vyslovuje na konci slova a v istých iných prípadoch), 3. v talianskych slovách pred i dž (Loggien)
- gh - 1. pred samohláskou g (Joghurt), 2. v anglických slovách f (tough) alebo sa nevyslovuje (light)
- gi (rovnako: ggi) (v talianskych slovách) - dž (Ragione, Arpeggio) alebo dži (Giro)
- gli (pred samohláskou v talianskych slovách) - lj (Intaglio)
- gn (vo franc. alebo španielskych slovách) - nj (Kognac)
- gu (pred e alebo i vo franc. alebo španielskych slovách) - g (Guillotine)
- h - 1. h- (Haus, aha, Vehikel) (h- sa vyslovuje jednak na začiatku slova, jednak medzi samohláskami vo väčšine cudzích slov a jednak v citoslovciach), 2. nevyslovuje sa (du leihst du laį̆st, Honneurs) (nevyslovuje sa v mnohých francúzskych slovách a na konci nemeckých dvojhlások porov. eih a auh), 3. v ostatných prípadoch sa nevyslovuje, ale súčasne predlžuje predchádzajúcu samohlásku inú než dvojhlásku (Ohr ọ́ɐ̆)
- i - 1. ị (Zitrone), 2. ị́ (er gibt)(ih porov. h sa vyslovuje vždy len takto, napr. ihm), 3. į (Biss), 4. ĭ (Nation, Spanien, defizient), 5. v anglických slovách aį̆ (Outsider)
- ie - 1. ị (vielleicht), 2. ị́ (die)(ieh porov. h sa vyslovuje vždy len takto, napr. ziehen), 3. į (Viertel), 4. v švajč. vlastných menách iə̆ (Brienz), 5. pozri ier, 6. inak normálne ako i+e (Klient, Spanien, defizient)
- ier (na konci francúzskych slov) - 1. ị́ɐ̆ (Offizier), 2. ĭẹ́ (Bankier)
- ill (vo francúzskych slovách) - lj (Kanaille) alebo j (Tailleur)
- j - 1. j (jagen), 2. vo francúzskych slovách ž (Jupon), v anglických slovách dž (Job), v španielskych slovách x (Don Quijote)
- k (rovnako:kk) - k (kaufen, Stukkatur)
- kq - k (Akquise)
- l - 1. l (blau), 2. najmä v koncovke el často: l̥ (Löffel, Kreml)
- ll - 1. l (alle), 2. vo francúzskych slovách j (Vermillon) alebo lj (niekedy alternatívne l alebo sa na konci slova nevyslovuje) (brillant, Vanille, Emaille), 3. v španielskych slovách lj (Kamarilla)
- m - 1. m (Mann), 2. v koncovke em často: m̥ (großem)
- mm - m (Damm)
- n - 1. n (nicht), 2. v koncovke en často: n̥ (haben), niekedy alternatívne m̥ (haben) a ŋ̥ (röntgen), 3. ŋ (Anker, Sphinx, Tangens) (ŋ sa vyslovuje pred vysloveným k a v cudzích slovách aj pred g a x), 4. v niektorých francúzskych slovách sa nevyslovuje a označuje nosovú výslovnosť predchádzajúcej samohlásky (Cousin, Accent)
- ñ - nj (Doña) (vyskytuje sa len v cudzích slovách)
- ng - 1. ŋ, 2. v niektorých cudzích slovách ŋg (Tangens) porov. n
- nn - n
- o - 1. ọ (Poem), 2. ọ́ (Herzog), 3. ǫ (Post), 4. v anglických slovách ọ́ alebo alternatívne ǫų̆ (Overhead)
- ö - 1. ọ̈ (Diözese), 2. ọ̈́ (Behörde)(öh porov. h sa vyslovuje vždy len takto, napr. Höhe), 3. ǫ̈ (löschen)
- oa (v angl. slovách) - ọ́ (prípadne ǫų̆) (Toast)
- oe - 1. rovnako ako písmeno ö (1 až 3) (Goetheanum, Goethe, Foerster), 2. v niektorých vlastných menách ọ́ (Soest, Boeing), 3. inak normálne ako o+e (Aloe)
- öe (v koncovkách rrhö(e) a pöe) - ọ̈́ (prípadne ọ̈́ə) (Diarrhöe)
- oeu - ọ̈́ (Coeur) (výskyt len vo franc. slovách)
- oi - 1. ǫį̆ (Konvoi), 2. ọ́ (Voigt), 3. vo franc. slovách ọ̆á (Boudoir) alebo ọ̆a (Toilette), 4. inak normálne ako o+i (Heroin)
- on - 1. ǫ̃ (Annonce), 2. ǫŋ alebo ọ́n (Beton), 3. inak normálne ako o+n (Onkel)
- oo - 1. ọ́ (Boot), 2. v angl. slovách ụ́ (Boom) alebo ų (Booklet) alebo ǫ́ɐ̆ (indoor), 3. inak normálne ako o+o (Zoologie)
- ou - 1. vo franc. slovách ụ́ (Route) alebo ụ (Camouflage) alebo ų (Journalist), 3. v angl. slovách aų̆ (Couch)
- ow (v angl. slovách) - 1.aų̆ (prípadne ọ) (Clown), 2. ọ́ (Bowle, Slowfox)
- oy - 1. v angl. slovách ǫį̆ (Boykott), 2. vo franc. slovách ọ̆aj (loyal) alebo ọj (oktroyieren), 3. inak normálne ako o+y (Toyota)
- p - 1. p (Oper), 2. na konci franc. slov sa nevyslovuje (Coup)
- pf - p͡f (Kampf)
- ph - f (Apokryph)
- pp - p (Depp)
- pph - p͡f alebo f (Sappho)
- qu - 1. kw (Quantum), 2. vo franc. a špan. slovách k (Quai, Don Quijote)
- r - 1. ʁ (resp. varianty, napr. r - pozri tabuľku vyššie) (rühren) , 2. najmä na konci slova: ɐ (Bauer, Kentaur), 3. najmä na konci slova: ɐ̆ (Bier, Verlust, führt), 4. nevyslovuje sa vo franc. koncovke -er (Diner), sčasti aj -ier (Croupier)
- rh - ʁ (resp. varianty, napr. r - pozri tabuľku vyššie) (Rhein)
- rr (rovnako: rrh) - ʁ (resp. varianty, napr. r - pozri tabuľku vyššie) (Arrest, Katarrh)
- s - 1. z (sauber), 2. s (aus, Slowake), 3. na začiatku slova pred p a t: š (Speck, Stein), 4. nevyslovuje sa na konci francúzskych slov (Fauxpas)
- sc - 1. v talianskych slovách š (crescendo), 2. v latinských slovách sc (Scientia)
- sch - 1. š (Schule), 2. v talianskych slovách sk (Scherzo), 3. v niektorých gréckych (prípadne latinských) slovách sç (Eschatologie)
- sci (v talianskych slovách) - š (sciolto)
- sh (v anglických slovách) - š (Finish)
- ß - s (Maß)
- ss - s (lassen)
- t - 1. t (Traum), 2. c (Aktie), 3. v anglických slovách v skupine tio š (Promotion), v koncovke -ture č (Feature), 4. nevyslovuje sa na konci franc. slov (Depot)
- tch (v anglických slovách) - č (Match)
- th - 1. t (Thron), 2. v anglických slovách podľa anglickej výslovnosti, t.j. buď θ (Commonwealth) alebo ð (Farthing)
- ts - c (Rätsel)
- tsch - č (Tschechoslowakei)
- tt (rovnako: tth) - t (Kitt, Matthias)
- tz - c (Katze)
- u - 1. ụ (Ruine), 2. ụ́ (Gruß), 3. ų (Hund), 4. ụ̆ (Linguistik), 5. w (Quelle), 6. vo franc. slovách ụ̈ (Kommuniqué) alebo ụ̈́ (Coiffure) alebo ų̈ (prípadne ų) (Budget, surreal) alebo ụ̈̆ (Nuance) alebo w (Etui), 7. v anglických slovách a (Truck) alebo ǫ̈ (Pumps)
- ü - 1. ụ̈ (Büro), 2. ụ̈́ (für) (üh porov. h sa vyslovuje vždy len takto, napr. Mühe), 3. ų̈ (füllen)
- ue (vo vlastných menách) - 1. rovnako ako písmeno ü (1 až 3) (Mueller, Duesterberg), 2. ụ́ (Buer), 3. ụə̆ (Buess)
- üe (v švajčiarskych slovách) - ụ̈ə̆ (Müesli)
- ui - 1. ųį̆ (pfui), 2. v niektorých vlastných menách ụ̈́ (Duisburg)
- v - 1. f (Vater), 2. w (nervös)
- w - 1. w (was), 2. f (Löwchen), 3. v anglických slovách anglické w (Wembley) alebo ų̆ (Showdown obe ow) alebo sa nevyslovuje (Bowle), 4. nevyslovuje sa v nemeckých vlastných menách na -ow (Pankow)
- wh - 1. w (Whisky), často alternatívne anglické w (Whisky), 2. v niektorých angl. slovách h-(Who is who)
- ww - w (Struwwelpeter)
- x - 1. ks (Hexe), 2. nevyslovuje sa na konci franc. slov (Grand Prix)
- y - 1. ụ̈ (Dynastie), 2. ụ̈́ (Psyche), 3. ų̈ (Hymne), 4. ụ̈̆ (Zyanose), 5. rovnako ako písmeno i (1 až 3) (groggy, Schwyz, Kyffhäuser), 7. v anglických slovách aį̆ (Flyer), 8. v niektorých cudzích slovách j (Canyon)
- z - 1. c (Zentrum), 2. v cudzích slovách s (Bronze, Quiz) alebo z (Gaze, Zoom), 3. nevyslovuje sa na konci franc. slov (gardez!)
- zz - 1. v talianskych slovách c (Skizze), 2. v anglických slovách s (Grizzly) alebo z (Jacuzzi)
Vysvetlivky:
- - V hranatej zátvorke je uvedená výslovnosť pomocou slovenského prepisu (pozri vyššie). V okrúhlej zátvorke bezprostredne za touto výslovnosťou sú uvedené príklady.
- - Číslovanie (1, 2...) označuje rôzne výslovnosti (jedno číslo označuje buď jeden typ výslovnosti pre určité postavenia v slove, alebo označuje všetky možné výslovnosti pre slová prevzaté z jedného cudzieho jazyka či niekoľkých cudzích jazykov)
Poznámky:
- -Ako samostatné položky tu nie sú uvedené skupiny písmen, v ktorých sa h nečíta a navyše predlžuje predchádzajúcu samohlásku a/alebo v ktorých sa h proste len nečíta (napr. ah = á alebo a)
- -Nie sú tu osobitne uvedené prípady, keď sa hlásky b, d, dž, g, j, ʁ, w, z, ž vyslovujú neznelo resp. so zníženou znelosťou (t.j.b-, d-, dž-, g-, j-, ʁ-, w-, z-, ž-).
- -Nie sú tu osobitne uvedené prípady, keď sa hláska p, t, k vyslovujú aspirovane (t.j. pʰ, tʰ, kʰ)
- -S výnimkou skupiny "on" tu nie sú uvedené prípady nosových samohlások. Nosové samohlásky sa vyskytujú vo francúzskych slovách a píšu sa rovnako ako vo francúzštine, čiže takto: an, am, ain, aim, aen, aon, en, em, ein, eun, ean, in, în, im, on, om, un, um. Vyslovujú sa niekedy rovnako a niekedy podobne ako vo francúzštine, čiže v prípade potreby je vhodné pozrieť si nejaký výklad o francúzskej výslovnosti samohlások.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
- KLEINER, Stefan; KNÖBL, Ralf; Dudenredaktion (Bibliographisches Institut); Institut für Deutsche Sprache. Duden, das Aussprachewörterbuch. 6.. vyd. s.l. : Dudenverlag, 2015. 928 s. ISBN 978-3-411-04067-4.
- Duden (Band 6) - Aussprachewörterbuch. 3.. vyd. s.l. : Dudenverlag, 1990. 794 s. ISBN 978-3-411-20916-3.
- JUNG, W. Grammatik der deutschen Sprache. 5. Aufl. Leipzig: VEB Bibl. Inst. Leipzig, 1973, S. 461-474
- MARKO, E. Príručná gramatika nemčiny. Bratislava:SPN, 1991, S. 7-24
- BAER, Dieter. Der Grosse Duden (Wörterbuch und Leitfaden der deutschen Rechtschreibung : mit einem Anhang, Vorschriften für den Schriftsatz, Korrekturvorschriften, Hinweise für das Maschinenschreiben). 6.. vyd. s.l. : Bibliogr. Inst., 1990 (1987). 768 s. ISBN 978-3-323-00030-8.
- PALLOVÁ, Marta. Die Einführung in die Phonetik und Phonologie. s.l. : Univ. Palackého, Pedagogická Fak., 2008. Dostupné online. ISBN 978-80-244-2019-6.
- ASSOCIATION, International Phonetic; PRESS, Cambridge University. Handbook of the International Phonetic Association (A Guide to the Use of the International Phonetic Alphabet). s.l. : Cambridge University Press, 1999. 204 s. ISBN 978-0-521-63751-0. (najmä kapitola German, S. 86-89)
- KRÁĽ, A. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: SPN, 1988
- KRÁĽ, A. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Matica slovenská, 2009
- PAVLÍK, R. Slovenské hlásky a medzinárodná fonetická abeceda. In: Jazykovedný časopis, 55, 2004, č. 2, str. 87 – 109.1
- HENDRICH, Josef; RADINA, Otomar; TLÁSKAL, Jaromír. Francouzská mluvnice. s.l. : Státní pedagogické nakladatelství, 1991. 700 s. ISBN 978-80-04-26212-9.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Alemančina
Dsch
Fonetika a fonológia nemčiny
Goetheho inštitút
Jihlavský jazykový ostrov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk