Frédéric Mistral
francúzsky lyrický a epický básnik
Narodenie	8. september 1830 Maillane, Francúzsko
Úmrtie	25. marec 1914 (83 rokov) Maillane, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Frédéric Mistral (plné texty diel autora)
Commons	Frédéric Mistral
Biografický portál

Frédéric Mistral (* 8. september 1830, Maillane, Francúzsko – † 25. marec 1914, tamtiež) bol lyrický a epický básnik, filológ z Provensalska, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 1904.

Život

Narodil sa v Maillane na juhu Francúzska ako syn farmára. Študoval na Royal College v Avignone (neskôr premenovaná na Škola Frédérica Mistrala), kde si zamiloval antických básnikov, a potom právo na univerzite v Aix-en-Provence. Už v Avignone začal s tamojším profesorom Josephom Roumanillom študoval starú okcitánsku poéziu a spoločne sa rozhodli obnoviť tento národný jazyk. Roku 1852 vydali Mistral a Roumanille prvý zborník živých provensalských básnikov Li Prouvencalo a pokúsili sa o reformu pravopisu.

Roku 1854 založil Mistral asociáciu provensalských básnikov Felibrige a na ich zjazde vo Font-Ségugne vyzval k jazykovej, literárnej a politickej renesancii francúzskeho juhu. Cieľom asociácie nebolo oživiť starú okcitánčinu, ale vytvoriť nový moderný a živý jazyk. Tieto snahy korunoval Mistral svojim veľkým novoprovensalským slovníkom Trésor dóu Félibrige (1879-1886), obrovským dielom, na ktorom pracoval viac ako dvadsať rokov. V tomto diele kodifikoval bohatstvo okcitánskych dialektov používaných medzi ľudmi a vybudoval tak nesmrteľný pomník znovuzrodeného jazyka. Aj svoje umelecké dielo stvoril Mistral v modernej okcitánčine, konkrétne v jej provensalskej variante.

Roku 1904 mu bola spoločne so španielskym dramatikom Josém Echegaraym y Eizaguirre udelené Nobelova cena za literatúru „… so zreteľom k originálnym, geniálnym a ozajstným umeleckým rysom jeho básnickej tvorby, ktorá verne zrkadlí prírodu a život ľudu jeho rodného kraja a s prihliadnutím k jeho významnej činnosti provensalského filológa“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie). Finančný výnos z Nobelovej ceny použil na založenie etnografického múzea v Arles - dnešný Arlaten Folk Museum.

Dielo

Socha Frédérica Mistrala v Arles

Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Frédéric Mistral

• Li Provençalo - 1852
• Mirèio (1859), túto báseň použil skladateľ Charles Gounod pre svoju operu Mireille.
• Calendau (1867), báseň z dvanástich spevov, ktorá sa svojim hrdinským a miestami až didaktickým rázom stala akýmsi kanónom všetkých provensalských národných snažení.
• Lis isclo dór (1875), zbierka najkrásnejších vlasteneckých a intímnych Mistralových veršov.
• Lou tresor dóu félibrige (1879-1886), novoprovensalský slovník,
• La raço latino (1879),
• Nerto (1884),
• La rèino Jano (1890), tragédia z národnej histórie 14. storočia.
• Lou Pouèmo dóu rose (1897), vrchol Mistralovej epiky.
• Discours et dicho (1906),
• Moun espelido (1906), pamäti,
• Lis Oulivado (1912).

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frédéric Mistral

Externé odkazy

• Biografia