A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
François Mauriac | |
francúzsky spisovateľ | |
Narodenie | 11. október 1885 Bordeaux, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 1. september 1970 (84 rokov) Paríž, Francúzsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | François Mauriac |
François Mauriac (* 11. október 1885, Bordeaux – † 1. september 1970, Paríž) bol významný francúzsky spisovateľ, dramatik a esejista, predstaviteľ katolicizmu. Požadoval prísnu politickú spravodlivosť, obhajoval kolonizované národy. V roku 1952 získal Nobelovu cenu.
Biografia
François Mauriac sa narodil ako najmladší z piatich detí v zámožnej rodine bankára. Nemal ani dva roky, keď mu zomrel otec a od tej doby sa o deti spolu s matkou starali starí rodičia. Matka bola veľmi zbožná katolíčka, Françoisa preto ako sedemročného poslali do školy Mariánskeho rádu (Collège de Grand-Lebrun) na predmestí Bordeaux. V Bordeaux pokračoval aj v univerzitnom štúdiu, ktoré zakončil v roku 1905.
V roku 1906 prišiel do Paríža, kde sa pripravoval na prijímacie skúšky na „École Nationale des Chartes“, kde ho prijali v roku 1908. Príliš dlho však na škole nevydržal – po niekoľkých mesiacoch z nej odišiel na základe pevného rozhodnutia, že svoj život zasvätí literatúre. Svoje prvé dielo, básnickú zbierku Les mains jointes (Zopäté ruky) vydal hneď v nasledujúcom roku (1909), ďalšiu zbierku básní „Adieu à l'adolescence“ (Zbohom dospievanie) v roku 1911. Potom sa už zameral skôr na prózu.
Jeho románový debut L’Enfant chargé de chaînes (Zviazané dieťa) vyšiel v roku 1913. Mauriac si osvojil typický štýl písania, veľmi poetický a sugestívny. Jeho rané práce patria súčasne do obdobia jeho osobnej mladistvej spirituálnej krízy, kedy trpel pocitom, že kresťanské duchovné zameranie človeka je potlačujúcim faktorom prirodzených ľudských potrieb, preto zobrazujú predovšetkým boj medzi citmi a rozumom, respektíve túžbou a zodpovednosťou vnútri človeka. Táto téma sa stáva ústrednou problematikou Mauriacových diel aj do budúcnosti, ale už v oveľa hlbšom rozmere.
Počas prvej svetovej vojny bol Mauriac povolaný, aby slúžil na Balkáne ako príslušník Červeného kríža. V roku 1922 vydal ďalší román Le baiser au lépreux (Bozk malomocnému), ktorý bol jeho prvým výrazným úspechom.
Ďalšie Mauriacove práce boli síce odmietnuté pravým krídlom katolíckych kritikov, novelu Thérèse Desqueyroux (Tereza Desqueyrouxová) 1927 prijali čitatelia aj ostatná kritika nadšene, označila ju za historicky najlepší francúzsky román. Kniha vychádza zo skutočnej udalosti. Mladá manželka začína postupne nenávidieť svojho manžela, hrubého statkára a nakoniec ju jej nenávisť doženie k jeho vražde. Román zobrazuje nepokoj a nenaplnenie človeka, núteného žiť v provinciálnom prostredí, obmedzenom množstvom predsudkov, vrátane sexuálnych. Dielo vo svojom hlavnom posolstve obsahuje autorovu tradičnú tému hriechu a vykúpenia, respektíve obhajobu človeka, ktorý sa síce jednoznačne previnil, ale jedinečnosť jeho osobnej citovej a morálnej skúsenosti zostáva vonkajšiemu svetu pri jeho posudzovaní skrytá, hoci je hlavným a jediným skutočným jeho obrazom vo vzťahu k etickému kódexu.
V júni 1933 ho prijali do Francúzskej akadémie. V tom čase písal pre parížsky denník „Le Figaro“, kde pravidelne uverejňoval svoje články, v ktorých upozorňoval na hrozbu nastupujúceho fašizmu. Tridsiate roky boli súčasne obdobím, kedy písal aj divadelné drámy, ktoré boli uvádzané s pomerne slušným úspechom v Comédie Française (napr. jeho prvá dráma Asmodée dosiahla v rokoch 1937 – 1938 sto repríz).
V roku 1941 vydal pravdepodobne svoje najvýznamnejšie dielo, román La Pharisienne (Farizejka). V priebehu druhej svetovej vojny aktívne spolupracoval s La Résistance – hnutím, v ktorom pôsobilo mnoho spisovateľov, odmietajúcich okupáciu Francúzska. Mauriac bol veľkým prívržencom hlavného predstaviteľa francúzskej zahraničnej armády generála Charlesa de Gaulla (neskoršieho francúzskeho prezidenta). Po vojne podporoval jeho politické ambície a predovšetkým jeho protikoloniálnu politiku (v roku 1964 o ňom napísal rozsiahlu biografickú esej). V roku 1952 vydal François Mauriac ďalší vynikajúci román Galagai a súčasne získal Nobelova cena za literatúru. O šesť rokov neskôr ho De Gaulle vyznamenal Veľkým krížom čestnej légie.
Od začiatku päťdesiatych rokov písal Mauriac pravidelne každý týždeň novinové stĺpčeky (nazývané Bloc-notes), ktoré si získali veľký ohlas. Koncom päťdesiatych rokov ich začal spracovávať knižne, aby neskôr vyšli v dvoch zväzkoch ako Le Nouveau Bloc-notes (1958 – 1960) a (1961 – 1964). Jeho práca v šesťdesiatych rokoch sa okrem toho obmedzuje už takmer len na písanie spomienok, ktoré zahŕňajú aj filozofické a politické úvahy. François Mauriac zomrel v Paríži 1. septembra 1970, pochovaný bol na cintoríne vo Vémars, kde v posledných rokoch pred smrťou žil.
Charakteristika tvorby
Dielo Françoisa Mauriaca je významné predovšetkým tým, že autor patrí medzi tradičných románopiscov, pre ktorých viditeľný svet neprestal existovať, ktorého hrdinovia sú ľudia s dušami v duchu kresťanského pohľadu, spisovateľ, osobujúci si základné právo na komentár, teda na vyjadrenie svojich názorov. Jeho apológia človeka je vlastne schopnosťou videnia zárodočného jadra ľudskej podstaty, ktorá – akokoľvek obrastená pokrivenými vetvami predsudkov, zvykov, primárneho egoizmu a archetypov – nesie všetku ťažobu citového a morálneho rozporu života.
Anglický spisovateľ Graham Greene, ktorého Mauriac obdivoval (obdiv bol vzájomný, rovnako ako boli príbuzné aj ich ústredné témy) a považoval ho za najväčšieho moderného románopisca, o ňom napísal: Udalosti v románoch F. Mauriaca jeho hrdinov obyčajne nemenia (čo je skutočnosť, ktorú romantické nepravdy nepoznajú), ale odhaľujú ich vnútro postupne s nesmiernou jemnosťou. Jeho morálne a náboženské cítenie sa od bežného diametrálne odlišuje – nenarazíte u neho na falošný predpoklad či na konvenčnú postavu. So sympatiami ukazuje spirituálnu podstatu človeka, skrytú pod vrstvou deštruktívneho sebectva a falošnej ľútosti. Pokrytec predsa nemôže žiť večne, bez toho, aby na neho nemali vplyv názory, ktoré vyznáva. V Mauriacovom diele má miesto irónia, nie satira. Keby bol Pascal písal romány, bol by použil práve túto metódu a tento tón. Mauriacove dielo obsahuje takmer 60 titulov (románov, divadelných hier, esejí, filozoficky ladených biografií, polemík a politických úvah pamätí, takisto súbory novinových článkov a knihy spomienok).
Dielo
Romány
- 1912 – L'enfant chargé de chaînes
- 1914 – La robe prétexte
- 1922 – Le baiser aux lépreux
- 1923 – Genitrix
- 1924 – Le désert de l'amour
- 1927 – Thérèse Desqueyroux
- 1930 – Ce qui était perdu
- 1932 – Le nœud de vipères
- 1933 – Le mystère Frontenac
- 1935 – La fin de la nuit
- 1939 – Les chemins de la mer
- 1941 – La pharisienne
- 1951 – Le sagouin
- 1952 – Galigaï
- 1954 – L'agneau
- 1969 – Un adolescent d'autrefois
Divadelné hry
- 1938 – Asmodée
- 1945 – Les mals aimés
- 1948 – Passage du malin
- 1950 – Le pain vivant
- 1951 – Le feu sur la terre
Eseje
- 1929 – Dieu et mammon (Boh a mamona)
- 1931 – Souffrance et bonheur du chrétien (Utrpení a šťastie kresťana)
- 1933 – Les romanciers et ses personnages (Romantici a ich osobnosti)
- 1939 – Les maisons fugitives (Utekajúce domy)
- 1943 – Le cahier noir (Čierny zošit)
- 1954 – Paroles catholiques (Katolícke slová)
- 1958 – Les fils de l'homme (Synovia človeka)
- 1962 – Ce que je crois (To, čo verím)
Poézia
Biografie, polemiky, politické úvahy, súbory článkov a knihy spomienok
- 1928 – La Vie de Jean Racine (Život Jeana Racina)
- 1930 – Voltaire et centre Pascal (Voltaire a Pascal)
- 1931 – Blaise Pascal et sa soeur Jacqueline (Blaise Pascal a jeho sestra Jacqueline)
- 1936 – La Vie de Jésus (Život Ježišov)
- 1947 – Du côte de chez Proust
- 1958 – Bloc-notes (1952-1957)
- 1959 – Mémoires intérieurs,
- 1967 – Mémoires politiques
- Le Nouveau Bloc-notes (1958-1960)
- De Gaulle, 1964, kniha o živote a politických cieľoch generála Charlese de Gaulla
- Le Nouveau Bloc-notes (1961-1964)
Práce o autorovi
O Françoisovi Mauriacovi vyšlo okolo dvadsať podrobných biografií či štúdií. Vybrané:
- 1958 – Michael F. Moloney: François Mauriac
- 1969 – Graham Greene: François Mauriac (súčasť zbierky Collected Essays)
- 1980 – Jean Lacouture: François Mauriac
- 1999 – Encyclopedia of World Literature in the 20th Century, vol. 3, vyd. Steven R. Serafin
Európska spoločnosť François Mauriac
Hlásiac sa k odkazu spirituality spisovateľovho diela vznikla spoločnosť „Association Européenne François Mauriac“, ktorej cieľom je podpora autorov a vydávanie diel súčasnej európskej literatúry, predovšetkým duchovného zamerania.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Mauriac
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o François Mauriac
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Mauriac
Externé zdroje
- Encyclopedia of World Literature in the 20th Century, vol. 3
- http://www.alalettre.com/mauriac-links.htm
- http://www.proverbes-citations.com/mauriac.htm
Predchodca Eugène Brieux |
Kreslo 22 Francúzska akadémia 1933-1970 |
Nástupca Julien Green |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1971
1972
1973
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
František Kadeřávek
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk