A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Frank Lloyd Wright | |
americký architekt | |
Dielo | |
---|---|
Významné stavby | Guggenheimovo múzeum v New Yorku, Fallingwater |
Osobné informácie | |
Narodenie | 8. jún 1867 |
Richland Center, Wisconsin, USA | |
Úmrtie | 9. apríl 1959 (91 rokov) |
Phoenix, Arizona, USA | |
Odkazy | |
Frank Lloyd Wright (multimediálne súbory na commons) | |
Frank Lloyd Wright (* 8. jún 1867, Richland Center, Wisconsin, USA – † 9. apríl 1959, Phoenix, Arizona) bol jeden z najvýznamnejších amerických architektov. Medzi Wrightove najznámejšie realizácie patrí Imperial Hotel v Tokiu, Fallingwater v Pensylvánii, ústredie firmy S. C. Johnson vo Wisconsine či Guggenheimovo múzeum v New Yorku.
Životopis
Mnohí z tých ľudí, ktorí nie sú oboznámení so základmi organickej architektúry, chcú bývať v dome, ktorý navrhol Frank Lloyd Wright. Frank L. Wright bol veľkým architektom už počas svojho života. Wrightove začiatky neboli veľmi úspešné. Rodinné teplo, ktoré sa neskôr snažil preniesť do svojich prvých domov prérie, chýbalo práve v jeho vlastnom dome. Zakorenenosť Wrighta nepatrila k vlastnostiam, ktorou by sa vyznačovalo jeho detstvo. Nikto však nepochybuje, že Fröbelova stavebnica, ktorú mu matka dala na hranie, ho silno inšpirovala ako začínajúceho architekta.
Po práci v staviteľskej firme Josepha Silsbeeho, sa Frank Lloyd Wright zapísal ako projektant u Louisa Sullivana, ktorého viac ako návrhy rezidencií preslávili návrhy obchodných budov. Frank Lloyd Wright sa s ním po niekoľkých rokoch rozišiel a ešte dlhé roky sa spolu nerozprávali. Práve Sullivan naučil Wrighta, že hmota budovy by mala vyjadrovať jej základnú funkciu. Sullivan priviedol Wrighta k poznaniu, že architektúra je ako umením, tak aj spoločenskou manifestáciou.
Keď takmer na prelome storočia býval na prosperujúcom predmestí Chicaga v Oak Park, bol v blízkom kontakte s mnohými unitárskymi farármi. Vplyv na Wrighta sa neobmedzoval len na tieto návrhy, ako bol Unitársky chrám Unity Temple v Oak Parku (1906) a neskorší dom unitárskych stretnutí Unitarian Meeting House (1947) v Madisone. Pre Wrighta bola architektúra „kázňou v kameňoch". Skutočne veril, že v prírode je ukryté božie kráľovstvo, a že architektovou úlohou je zachytiť ho, dokonca aj ak by to znamenalo plávať proti prúdu.
Orient taktiež svojim spôsobom ovplyvnil Franka L. Wrighta. Japonské umenie malo v Spojených štátoch svoju premiéru na výstave Centennial 1876. Wright bol nepochybne dobre oboznámený s týmito dielami, ale jeho vlastná náklonnosť k japonským záležitostiam sa naplno prejavila až po jeho návšteve Japonska v roku 1905. Frank L. Wright mal však veľmi rád aj japonskú architektúru a umenie. Willittsov dom (1902) v Highland Parku, nepochybne prezrádza vplyv Japonska. Takisto aj Hotel Imperial (1922) v Tokiu, zdanlivo nezničiteľná budova, ktorá počas dvadsiatych rokov minulého storočia prežila silné zemetrasenie, aby ju o niekoľko rokov neskôr nechali úplne zbúrať.
Wright „vytvoril“ prérijný štýl v prvom rade ako pôvodnú americkú odpoveď na to, čo sám vnímal ako architektonicky vyprahnutú krajinu. Takáto architektúra bola podľa neho strašne nepôvodná. Aj keď obdivoval grécke sochárstvo a minojskú architektúru ostrova Kréta, veril, že charakteristickejšia architektúra helenistického obdobia bola nedostatočne citlivá voči prírodnému prostrediu a dosť ľahostajná k potrebe používania miestnych materiálov. Okrem toho, v architektúre starovekého grécka nemal tvar žiadne prepojenie s funkciou. Existujú dve miestne pamiatky organickej architektúry Franka Lloyda Wrighta. Tou prvou, ktorá sa vracia do rokov Oak Parku, je Robieho dom (1907). Svojou originalitou, spojením s prírodným prostredím a svojou celistvosťou je Robieho dom dokonalým zosobnením prériového štýlu. Druhý dom bol navrhnutý uprostred Veľkej hospodárskej krízy a je na alebo takmer na vrchole zoznamu. Je ním samozrejme Rezidencia Edgara Kaufmanna (1936) v Bear Run, v Pensylvánii. Neobyčajne pevný a rovnako štúdiou opozít - pohyb a stabilita, zmena a nemennosť, sila a prchavosť - tie robia z ľudského života paradox.
Vlastne ako si architektúru Frank Lloyd Wright prispôsobil, znamenala reformu celej spoločnosti. Alebo inak povedané, Wright chcel reformovať spoločnosť prostredníctvom architektúry. Wright určite veril, že by mohol mať prospešný vplyv na pracovné prostredie. Počítalo sa s tým, že jeho právom preslávená budova Johnson Wax (1936) v Rancine zvýši produktivitu zamestnancov, ktorí v nej pracovali. Očividne to malo presne takýto účinok.
Aj napriek tomu, že k mestu prechovával antipatiu, Wright sa snažil využiť to, čo ponúkalo veľkomestské prostredie. Aj keď neobľuboval mestskú civilizáciu, mal rád mestské zábavky a večierky. Jeho najpamätnejšia mestská konštrukcia, Guggenheimovo múzeum (1957), sa nachádza uprostred Manhattanu. Guggenheim originálne mieša pevnosť konštrukcie s vizuálnou plynulosťou. Mesto, ktorým Wright opovrhoval má teraz ako hlavný orientačný bod, dosť paradoxne, jeden z najodvážnejších architektových výtvorov.
Rafinovanejším spôsobom sa táto stránka prejavila v jeho architektúre. Je zaujímavé, že dokončil len jednu vládnu budovu na území Spojených štátov. Táto stavba, Občianske stredisko v Marin County (1959), v Kalifornii, ktorým ukázal svoj odpor voči súdom, ktoré považoval za snobské a tyranské. Krídla budovy, boli venované násilníckym podobám vlády , boli zatienené tými časťami strediska, ktoré zdôrazňovali službu verejnosti.
Často je spájaný s Walterom Gropiusom, Le Corbusierom a Miesom van der Rohe ako jeden z originálnych staviteľov modernej architektúry. Práca Franka Lloyda Wrighta sa objavila vedľa diel architektov na výstave International Style Exhibition v múzeu moderného umenia v roku 1932. Wright a modernisti chceli, architektúru vystihujúcu tento moderný vek. Všetci zdôrazňovali vzájomnú závislosť tvaru a funkcie. Wrightove tvrdil, že organická architektúra vôbec nehraničila s modernou architektúrou. V jeho mysli diela modernistov boli chladné, bezobsažné a neosobné. Okrem toho sa stavali chrbtom k prírode, zatiaľ čo Wright sa všemožne snažil zahrnúť ju do svojich diel.
Hoci bol povahou individualista, učebné prostredie v jeho Taliesin North and West malo len ťažko v úmysle podporovať prirodzenú individualitu. Aj napriek jeho citu ku krajine, Wright postavil len jeden dom alebo gazdovstvo počas svojej produktívnej kariéry. Wright vyhlasoval organickú architektúru za svätú pravdu, a napriek tomu sa jeho návrhy budov pre Bagdad v druhej polovici 50-tych rokov boli očividne neorganické. Bol nepriateľom mrakodrapov, ale krátko pred svojou smrťou začal navrhovať míľu vysokú stavbu pre štát Illinois. Jeho Usonian homes boli určené ľuďom s pomerne nízkymi príjmami, ale najčastejšie boli predané odborníkom s dosť vysokými platmi.
Galéria
Robie House Chicago
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frank Lloyd Wright
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Tiso
1. apríl
1. jún
10. jún
11. február
11. júl
11. jún
11. január
12. august
12. júl
12. september
13. október
13. september
14. apríl
14. august
14. február
14. júl
14. november
15. apríl
15. august
15. február
15. november
16. apríl
16. december
16. február
16. január
16. máj
16. marec
16. november
17. apríl
17. jún
17. október
18. august
18. marec
18. október
18. september
1873
1877
1879
1881
1886
1888
1897
19. storočie
1906
1936
1941
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1964
1996
1997
1998
2. apríl
2. december
2. máj
2. november
20. jún
20. máj
20. storočie
2009
2014
2017
2021
2022
21. apríl
21. august
21. december
21. január
21. máj
21. október
21. storočie
22. február
22. október
23. február
23. marec
23. október
25. apríl
25. august
25. december
25. júl
26. apríl
26. júl
26. marec
26. október
27. marec
28. január
28. marec
29. august
29. december
29. jún
29. január
29. máj
29. november
29. október
3. apríl
3. august
3. december
3. február
3. január
30. apríl
30. marec
30. november
30. september
31. december
31. január
31. máj
31. október
4. júl
4. máj
4. október
40. roky 20. storočia
5. august
5. február
5. jún
5. máj
5. november
5. október
50. roky 20. storočia
60. roky 20. storočia
7. august
7. december
7. január
7. marec
7. október
8. august
8. december
8. február
8. júl
8. marec
9. apríl
9. august
9. marec
9. november
9. september
Aleš Brichta
Andrea de Cesaris
Anna Belousovová
Anna Zemanová
Anton Šťastný
Anton Danko
Arthur Cecil Pigou
Bohuslav Martinů
Bryan Adams
Buddy Holly
Carlos Mauricio Funes
Carlo Ancelotti
Catherine Keenerová
Cecil B. DeMille
Cherie Currie
Chris Hadfield
Clayton Conrad Anderson
Dárius Rusnák
Daniel Pastirčák
Daniil Leonidovič Andrejev
Desaťročie
Doprava
Dušan Fedoročko
Emilio Gino Segrè
Emma Thompson
Emma Thompsonová
Ernest Bokroš
Eugen Bejinariu
Eva Holubová
Evo Morales
Filep Karma
Fiodor Nikolajevič Jurčichin
Florence Griffithová-Joynerová
Frank Lloyd Wright
Gérard Philipe
Havaj (štát USA)
Heinz Günthardt
Helmuth Duckadam
Irene Cara
Israel Kamakawiwoʻole
Ivan Csudai
Ivo Gogál
Ján Jaško
Jürgen Stock
Jakub Smolík
Jana Oľhová
Jaroslav Heyrovský
Jiří Čunek
Jim Kim Yong
Jitka Asterová
John McEnroe
Jozef Masarik
Jozef Sivák (politik)
Jozef Tarčák
Juha Kankkunen
Kóiči Tanaka
Kathy Jordanová
Kelly Lynch
Kevin Spacey
Kultúra (spoločenské vedy)
László Gyurovszky
Laura Chinchillová
Luc Besson
Luna 3
Magic Johnson
Marcia Gay Hardenová
Marián Chudovský
Marián Greksa
Mark Williams (herec)
Maroš Kramár
Martin Babiak
Martin Bursík
Martin Pado
Maurizio Cheli
Michaela Fukačová
Michael Barratt
Michael Bloomfield
Michael Philip Anderson
Mike Bauer
Miklós Fehér (politik)
Milan Hnat
Milan Jančuška
Miroslav Šášky
Owen Chamberlain
Owen Willans Richardson
Patricia Clarksonová
Paul Attanasio
Pavel Grolmus
Pavol Abrhan
Pavol Barabáš
Pavol Hudák (básnik)
Peter Bedlovič
Peter Brňák
Peter Farnbauer
Peter Juza
Peter Nagy
Peter Slanina
Petr Kotvald
Philip Noel-Baker
Raymond Chandler
Rebecca De Mornay
Richard Ewen Borcherds
Robert Smith
Rodolfo Coria
Roman Holec
Roman Vavrík
Rupert Everett
Sade Adu
Salvatore Quasimodo
Sam Raimi
Scott Altman
Severo Ochoa
Simon Cowell
Slovenská republika (1939 – 1945)
Slovensko
Soňa Horňáková
Stephen Harper
Steven Erikson
Storočie
Timothy Creamer
Tobias Moretti
Todd Graff
Tommy Boustedt
Vera Akimovová
Victoria Abril
Vinny Appice
Vladimír Pavelka (slovenský politik)
William Hobson Mills
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk