A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
František, vojvoda bavorský | |
šľachtic, pretendent bavorského trónu | |
Narodenie | 14. júl 1933 (89 rokov) Bavorsko, Mníchov |
---|---|
Alma mater | Ludwig-Maximilians-Universität München a Universität Zürich |
Odkazy | |
Webstránka | haus-bayern.com |
Commons | František, vojvoda bavorský |
Jeho Kráľovská Výsosť František Bonaventura Adalbert Maria, vojvoda bavorský (narodený 14. júla 1933 v Mníchove ako Franz Bonaventura Maria Adalbert, Prinz von Bayern),[1] s plným šľachtickým titulom Jeho kráľovská Výsosť, vojvoda bavorský.[2] František je Hlavou rodu Wittelsbachovcov, bývalej vládnucej rodiny v bavorskom kráľovstve. Jeho meno bolo pri narodení bolo Prinz von Bayern. V roku 1997 po smrti svojho otca sa jeho priezvisko zmenilo na zmenil sviatok na Herzog von Bayern (vojvoda bavorský).[3] František je pravnukom posledného bavorského kráľa Ľudovíta III., ktorý bol zosadený v roku 1918. Je tiež potomkom anglického kráľa Karola I. a tým pádom je medzi jakobitmi pokladaný za dediča rodu Stuartovcov a právoplatným vládcom Anglicka, Škótska a Írska, hoci on sám sa tohto práva nedomáha. Jakobiti boli priaznivci britského stuartovského panovníka Jakuba II., ktorému chceli po zosadení znovu pomôcť na tróny krajín Anglicka, Škótska a Írska. Neskôr pomáhali aj jeho synovi princovi Jakubovi Františkovi Stuartovi a vnukovi Karlovi Eduardovi Stuartovi. Slovo jakobita je odvodené z latinského Jacobus – Jakub.[3]
Život
František sa narodil v Mníchove ako najstarší syn vojvodu Albrechta (*1905 – †1996) a jeho prvej ženy, grófky Márie Draškovičovej z Trakoštjanu, ktorá pochádzala z chorvátskej šľachtickej rodiny. Keďže Wittelsbachovci boli odporcovia nacistického režimu v Nemecku, v roku 1939 vzal Františkov otec svoju rodinu do Maďarska. Štyri roky žili v Budapešti a potom sa koncom roka 1943 presťahovali na hrad Sárvár. V marci 1944 okupovalo nacistické Nemecko Maďarsko a 6. októbra 1944 bola celá rodina vrátane Františka uväznená. Boli poslaní do niekoľkých nacistických koncentračných táborov vrátane Oranienburgu a Dachau. Na konci apríla 1945 boli oslobodení americkou armádou. Po vojne získal František vysokoškolské vzdelanie v Benediktínskom opátstve v Ettalu. Potom študoval biznis manažment na univerzite v Mníchove a v Zürichu. František si v sebe rozvinul vášeň zbierať súčasné moderné umenie. Obrazy a grafiky z jeho súkromnej zbierky má natrvalo vypožičané mníchovská Pinakotéka a takto sú sprístupnené verejnosti. Svoju rozsiahlu súkromnú knižnicu venovanú umeniu 20. a 21. storočia venoval v roku 2009 mníchovskému Centrálnemu inštitútu pre dejiny umenia (Zentralinstitut für Kunstgeschichte). Vojvoda František je členom Medzinárodnej rady Múzea moderného umenia v New Yorku. Podľa nemeckého práva nie je v súčasnosti možné v Nemecku oficiálne používať kráľovské tituly, avšak môžu byť používané ako súčasť priezviska. František žije v apartmáne v Nymphenburskom paláci v Mníchove, bývalej letnej rezidencii bavorských kráľov. Vojvoda František je členom senátu mníchovskej univerzity a čestným členom Bavorskej akadémie vedy a humanitných štúdií. Zastáva veľa čestných funkcií v občianskych i náboženských organizáciách v Bavorsku.[3] Vojvoda František sa nikdy neoženil. Po jeho smrti sa jeho funkcie Hlavy rodu Wittelsbachovcov presunú na jeho brata, princa Maxa, bavorského vojvodu.
Titul
Vojvodov plný titul znie: „Jeho Kráľovská Výsosť František, vojvoda bavorský, franský a švábsky, gróf rýnsky.“ Podľa tradície František však neprevzal vyšší titul kráľa.[3]
Patronát
- Slovensko: Medzinárodný projekt obnovy sochy sv. Jána Nepomuckého v Divine. Projekt začal v roku 2016 generálnou obnovou pamiatky, ktorá bola zrealizovaná pod záštitou Veľvyslanectva Nemeckej Spolkovej republiky na Slovensku.[4] Sochu na novom podstavci, tentoraz vychádzajúceho z analógie tvorby neskorého baroka, v piatok 2. júna 2017 odhalil Joachim Bleicker, veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku spolu so starostom Diviny Emilom Molkom a autorom projektu.[5] Následne ju požehnal Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup.[6][7] Projekt sa vďaka patrónom a donorom stal medzinárodným. K príležitosti požehnania a odhalenia sochy vznikla aj odborná publikácia Príbeh svätojánsky, Socha svätého Jána Nepomuckého v Divine.[8]
Ocenenia
Dynastické rady a vyznamenania
- Wittelsbachovci: Rad sv. Huberta (Orden des Heiligen Hubertus), veľmajster[9]
- Wittelsbachovci: Domáci kráľovský bavorský rytiersky rad sv. Juraja (Königlich Bayerischer Haus-Ritter-Orden vom Heiligen Georg), veľmajster[10]
- Wittelsbachovci: Vojenský rad Maxa Jozefa (Militär-Max-Joseph-Orden), veľmajster[10]
- Wittelsbachovci: Záslužný rad bavorskej koruny (Verdienstorden der Bayerischen Krone), veľmajster[10]
- Wittelsbachovci: Dámsky rad Terézie (Theresienorden), veľmajster[10]
- Wittelsbachovci: Dámsky rad Alžbety (Elisabethorden), veľmajster[10]
Štátne vyznamenania
- Nemecko: Záslužný rad Spolkovej republiky Nemecko, veľkokríž[11]
- Vatikán: Rád Božieho hrobu, veľkokríž s kolanou[12]
- Maltézsky rád: Baili, veľkokríž 1. triedy[11]
- Maltézsky rád: Maltézsky záslužný rad Pro Merito Melitensi, veľkokríž
- Rumunsko: Národný rad za zásluhy, veľkokríž (2014)[13]
Ostatné dynastické rady
- Habsburgovci: Rád Zlatého rúna (1960)[14][9]
Referencie
- ↑ THEROFF, Paul. Bavaria . www.angelfire.com, . Dostupné online.
- ↑ Bürgerservice-Portal | Portal ServiceAKDB . www.buergerserviceportal.de, . Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ a b c d SOBOLA, Marek (ed.). Príbeh svätojánsky, Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine / The Story of St. John, Statue of St. John of Nepomuk in Divina / ដំណើររឿងរបស់ St. John, រូបចម្លាក់ St. John Nepomuk នៅក្រុង Divina / Die Johannisgeschichte, Die Staute des hl. Johannes Nepomuk in Divina / Историята на св. Ян, Статуята на св. Ян Непомуцки в Дивина. prvé. vyd. Žilina : Servare et Manere, o. z. a Kysucké múzeum v Čadci, 2017. ISBN 978-80-972614-3-6. S. 80.
- ↑ V Divine zachránili sochu s neobyčajným príbehom | Žilinský večerník . www.zilinskyvecernik.sk, . Dostupné online.
- ↑ Večerník súčasťou národnej kultúrnej pamiatky | Žilinský večerník . www.zilinskyvecernik.sk, . Dostupné online.
- ↑ V malej dedine v srdci Európy postavili most komunikácie a priateľstva – Žilinská diecéza – Rímskokatolícka cirkeva . www.dcza.sk, . Dostupné online.
- ↑ WWW.TKKBS.SK. Biskup Galis požehnal obnovenú sochu sv. Jána Nepomuckého v Divine . www.tkkbs.sk, . Dostupné online.
- ↑ Príbeh svätojánsky. Socha sv. Jána Nepomuckého v Divine . eshop.kysuckemuzeum.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b The Descendants of Queen Mary IV and III . www.jacobite.ca, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e LOBKOWICZ, František. Encyklopedie řádů a vyznamenání. Druhé. vyd. Praha : LIBRI, 1999. ISBN 80-901579-9-8. S. 46.
- ↑ a b www.bundespraesident.de: Der Bundespräsident / Terminkalender / Ordensverleihung an Franz Herzog von Bayern online. www.bundespraesident.de, cit. 2018-01-05. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Fotografia vojvodu bavorského v plášti Rádu božieho hrobu online. Cit. 2018-01-05. Dostupné online.
- ↑ Verleihung des Verdienstordens von Rumänien an Herzog Franz von Bayern | BOTSCHAFT VON RUMÄNIEN in der Bundesrepublik Deutschland online. berlin.mae.ro, cit. 2018-01-05. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Knights of the Golden Fleece online. www.antiquesatoz.com, cit. 2018-01-05. Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)
Žofia Bavorská (1376 – 1428)
Žofia Bavorská (1805 – 1872)
Žofia Falcká
Žofia Saská (1845 – 1867)
Alžbeta Šarlota Falcká
Alžbeta Bavorská (Sissi)
Albrecht V. (Bavorsko)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk