A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
František Aurel Pulský | |
uhorský historik umenia, archeológ, múzejník, politik | |
Narodenie | 17. september 1814 Prešov, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
---|---|
Úmrtie | 9. september 1897 (82 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) |
Zamestnanie | Riaditeľ Národného múzea Prezident Uhorskej akadémie vied |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | František Aurel Pulský (plné texty diel autora) |
Commons | František Aurel Pulský |
František Aurel Pulský[1] (maď. Pulszky Ferenc Aurél Emánuel, * 17. september 1814, Prešov – † 9. september 1897, Budapešť) bol uhorský archeológ, zberateľ umenia, poslanec uhorského snemu, prezident Uhorskej akadémie vied, riaditeľ Národného múzea.
Životopis
Pochádzal z rodiny Pulských, ktorá patrila medzi strednú šľachtu s prídomkom "Pulszky de Lubócz et Cselfalva". Jeho otec, Karol Emanuel Pulský, bol tabelárnym sudcom Šarišskej župy a v roku 1800 od Františka II. získal prídomok „lubóczi“ (slov. Ľubovec), ktorý používal spolu s prídomkom „cselfalvi“ (slov. Čelovce). Jeho matkou bola Apolónia Fejérváryová.[2]
František Pulský začal študovať v Miškovci, potom v Prešove a vysokoškolský titul získal na Právnickej fakulte Univerzity v Pešti. Ešte v Prešove nadviazal celoživotné priateľstvo s Jozefom Eötvösom, neskorším ministrom náboženstva a verejného školstva. V mladosti ho výrazne ovplyvnil matkin brat, Gabriel Fejérváry, s ktorým niekoľkokrát cestoval po Európe. Po strýkovi zdedil vzácnu zbierku umeleckých artefaktov a starožitností, ktorú však rozpredal na aukciách v Paríži a Liverpoole.[3]
Po návrate z ciest po Európe sa stal prísažným na rokovaní uhorského snemu v Bratislave, kde sa spoznal a spriatelil s hlavnými predstaviteľmi reformnej politiky. V roku 1834 po zložení notárskych skúšok sa stal podnotárom Šarišskej župy a v roku 1837 bol zvolený za župného vyslanca na sneme.
V roku 1844 sa oženil s dcérou viedenského bankára Teréziou Walterovou, s ktorou mal 4 deti: synov Augusta a Karola (ktorí sa stali poslancami uhorského snemu), dcéru Polixéniu a najmladšieho syna Garibaldiho.
Počas uhorskej revolúcie sa aktívne zapojil do činnosti vládnych orgánov. V marci a apríli 1848 bol členom dočasného výboru pre ochranu poriadku, neskôr sa stal štátnym tajomníkom ministerstva financií. Krátku dobu, v septembri a októbri 1848 bol poverený riadením ministerstva pri osobe panovníka. Začiatkom roku 1849 ho Ľudovít Košut vyslal do Londýna, aby zabezpečil podporu zahraničia pre Uhorskú samostatnosť. Po úteku Košuta z Uhorska ho Pulský sprevádzal po cestách v Európe aj USA. V 60tych rokoch sa ich vzájomný vzťah zhoršil, keďže Pulský podporoval procesy zbližovania Rakúska a Uhorska.
Vo voľbách do uhorského snemu v roku 1861 bol zvolený za poslanca v Šarišskej župe, no v tom čase sa ešte nemohol do Uhorska vrátiť späť. Návrat mu bol umožnený v roku 1866 pod podmienkou, že nebude vyvíjať aktivity proti vyjednávaniam za rakúsko-uhorské vyrovnanie. Ako člen Deákovej strany zastupoval na sneme mestá Szentes a Szécsény.
Aktívne sa podieľal na štátnych nákupoch domácich aj zahraničných zbierok výtvarného umenia, z ktorých neskôr vznikli Umeleckopriemyselné múzeum a Národná galéria (ktorej riaditeľom sa stal Pulského syn Karol).
Samotný František Pulský, ktorého v tom čase nazývali aj kultúrnym pápežom dualizmu, bol od roku 1869 25 rokov riaditeľom Národného múzea. Od roku 1872 stal národným generálnym inšpektorom múzeí a knižníc v Uhorsku. Okrem toho bol predsedom Archeologickej spoločnosti, Národnej spoločnosti pre výtvarné umenie a členom mnohých spolkov a združení. Od roku 1895 do svojej smrti bol prezidentom Uhorskej akadémie vied.
Slobodomurárske aktivity
Prvé poznatky o slobodomurárstve získal pravdepodobne od svojho strýka Gabriela Fejérváryho. Počas emigrácie v talianskom Turíne sa stal členom lóže „Dante Alighieri“.
V roku 1868 sa stal veľmajstrom anglicky orientovanej lóže „Einigkeit in Vaterland“ (Jednota v domovine), neskôr bol zvolený za čestného doživotného veľmajstra lóže „Szent István“ (Svätý Štefan). V roku 1870 sa stal prvým veľmajstrom „Magyarországi Jánosrendi Nagy-páholy“ (Uhorskej veľkej lóže jánskeho rýtu) a následne v roku 1886 prvým veľmajstrom „Magyarországi Symbolikus Nagypáholy“ (Symbolickej veľkej lóže Uhorska), ktorá vznikla zlúčením dvoch veľkých lóží – Jánskeho rýtu a Veľkého orientu Uhorska.
Ďalšie informácie
Bol autorom mnohých publikácii o histórii Uhorska, ako aj cestopisných zápiskov, jednej divadelnej hry a románu o uhorských jakobínoch.
Bola po ňom pomenovaná ulica v Košiciach (Pulszky utca, dnes Železničná) a v niekoľkých maďarských mestách sú ulice pomenované po ňom aj dnes.
Združenie maďarských múzeí sa nazýva Pulského spoločnosť[4] a každý rok odovzdáva Cenu Františka Pulského ako ocenenie celoživotného úsilia osobnosti v múzejníctve a reštaurátorstve.
V roku 2014 v talianskej Florencii odhalili pamätnú tabuľu Františkovi Pulskému ako pripomienku jeho pôsobenia v tomto meste.
Referencie
- ↑ PULSKÝ, František Aurel. Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica Slovenská, 1990. Dostupné online. ISBN 80-7090-070-9. S. 554 – 555.
- ↑ Záznam v matrike Evanjelickej cirkvi v Prešove; pokrstený ako Franz Aurel Emanuel Pulszky de Lubócz et Cselfalva . . Dostupné online.
- ↑ SEMRÁD, Peter; KRCHNÁKOVÁ, Lucia. O prenájme opálových baní v Dubníku Gabrielom Fejérvárym v rokoch 1830 – 1845 vo svetle niektorých menej známych skutočností. Montánna história, 2008, roč. 1, čís. 1, s. 47 - 59. Dostupné online. ISSN 13385984.
- ↑ https://pulszky.hu/nevadoinkrol/#Pulszky%2520Ferenc
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Aurel Pulský
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pulszky Ferenc na maďarskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Močári
Štefan Molnár
Štefan Pálfi (bratislavský župan)
Štefan Rakovský (verejný činiteľ)
Štefan Rosival
Štefan Rutkai
Štefan Sečéni
Adolf Dobriansky
Aladár Andráši
Aladár Ziči
Albert Apponyi
Alexander Kneppo
Alexander Török
Andrej Fáy
Antonij Beskid
Anton Forgáč
Anton I. Grasalkovič
Anton Sirmaj
Ant (župan)
Augustín Trefort
Belo Grünwald
Daniel Absolón
Daniel Iráni
Dionýz Medňanský
Eduard Žedéni
Egid Lehotský
Emanuel Andráši
Emil Dežőfi
Ernest Šimoni
Eugen Hammersberg
Ferdinand Ziči
František Aurel Pulský
Gabriel Baroš
Gejza Lükő
Gejza Polónyi
Gejza Rakovský
Gyula Tost
István Bittó
Ivan Šimoni
János Richter
Ján Bartoš
Ján Jesenák
Ján Ludvigh
Ján Markhot
Ján Pacolaj
Július Alapy
Július Andráši (1823)
Július Andráši (1860)
Jozef Just (uhorský politik)
Jozef Ziči
Juraj Aponi
Karol Andráši
Karol Sentiváni
Karol Ziči
Ladislav Tomčáni
Móric Pálfi
Mikuláš Pálfi (1552 – 1600)
Oto Herman
Pavol Sontág
Peter Matúška
Quido Bausnern
Rudolf Pálfi
Special:CentralAutoLogin/start?type=1x1
Tibor Károlyi
Vavrinec Tóth
Vojtech Blanár
Vojtech Lukáči
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk