A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Franz Liszt | |
hudobný skladateľ a klavírny virtuóz | |
fotografia z marca 1886 | |
Základné informácie | |
---|---|
Narodenie | 22. október 1811 Raiding, Rakúske cisárstvo |
Úmrtie | 31. júl 1886 (74 rokov) Bayreuth, Nemecké cisárstvo |
Hudobný smer | romantizmus |
Doplnkové informácie | |
Podpis | |
Odkazy | |
Franz Liszt multimediálny obsah na commons | |
Franz Liszt (lat. Franciscus Liszt, maď. Liszt Ferenc alebo slov. František List; * 22. október 1811, Raiding, dnešné Rakúsko – † 31. júl 1886, Bayreuth, Nemecko) bol významný hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.
V Európe sa Liszt preslávil začiatkom 19. storočia pre svoju obdivuhodnú klavírnu virtuozitu. Bol priateľom, hudobným propagátorom a patrónom mnohých významných skladateľov tej doby, vrátane Fryderyka Chopina, Richarda Wagnera, Hectora Berlioza, Roberta Schumanna alebo Edvarda Griega. Bol to veľmi plodný skladateľ, ktorý po sebe zanechal veľa diel rozmanitej povahy. Jeho skladby ovplyvnili tvorbu jeho súčasníkov a predvídali povahu hudby 20. storočia. Vytvoril prvé symfonické básne, pracoval s myšlienkou tematickej transformácie a obohacoval a zdokonaľoval harmóniu.
Pôvod
Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva Rakúskej monarchie. Podľa slovenského hudobného historika Miroslava Demka (napísal aj knihu Stratený syn Slovenska) bol Liszt pôvodom Slovák.[1] Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. Franz List sa označoval za Uhra, tak ako všetci Slováci v tej dobe, vrátane Jána Baltazára Magina, Štúrovcov a mnohých ďalších významných Slovákov a nie za Maďara [2] (Aj keď v maďarčine a čiastočne aj nemčine je jeden výraz pre oba pojmy), čo dokazuje napr. text plagátu z koncertu jeho syna (1. máj 1823)[3][4]. Podobne podľa životopisu od Linny Ramannovej bol otec Liszta Uhor a matka bola Rakúšanka [5].
V Listovej rodine nehovorili po maďarsky, ani sám František nevedel po maďarsky, Miroslav Demko tvrdí, že jeho materinský jazyk bola slovenčina, vedel po nemecky, ale ešte lepšie vedel po francúzsky. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Žili v dnešnom Burgenlande v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.[6]. Napriek neznalosti maďarčiny sa však Liszt napr. vo svojom liste barónovi Antalovi Auguszovi zo dňa 7. mája 1873 hlásil k Uhrom/Maďarom: "Napriek mojej poľutovaniahodnej neznalosti maďarského jazyka, mi bude snáď dovolené byť Uhrom/Maďarom v srdci aj v mysli od narodenia až po hrob" ("I may surely be allowed, in spite of my lamentable ignorance of the Hungarian language, to remain from my birth to the grave Magyar in heart and mind.) [7].
V rodnom liste sú rodičia uvedení po latinsky nasledovne[chýba zdroj:
23. Oktober 1811 | |
(meno dieťaťa) | Franciscus L. |
(meno rodičov) | List Adamus, ovium Rationista Principis Esterhazy et Lager Maria Anna, Reiding |
(krstní rodičia) | Zambothy Franciscus et Szalay Julianna |
(kňaz) | Mersits Georgius capellanus Lookiensis |
Liszt bol predstaviteľ novoromantizmu. V orchestrálnych dielach sa zameral na programovú hudbu (symfonické básne), rozvinul a zdokonalil techniku klavírnej hry.
Životopis
Malý Franz Liszt, ktorého základy hudby naučil jeho otec, prejavil čoskoro výnimočné hudobné nadanie. Vďaka finančnej podpore uhorskej šľachty mohol študovať hudbu vo Viedni, kde ho učili Carl Czerny a Antonio Salieri a kde sa okrem iného stretol aj s Beethovenom. Väčšinu svojho života strávil na koncertných cestách po celej Európe. Jeho strhujúca virtuozita bola obdivovaná tak návštevníkmi jeho klavírnych recitálov, ako aj ostatnými hudobníkmi a skladateľmi. Počas svojich koncertných ciest v Paríži navštívil Paganiniho koncert, čo ho motivovalo k snahe stať sa najlepším klaviristom svojej doby a často v tom čase cvičil aj desať hodín denne.
V roku 1848 zanechal Franz Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo Weimare, kde sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tom čase dával Liszt aj lekcie hry na klavíri a písal články o Berliozovi a Wagnerovi. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.
V roku 1861 odišiel Liszt na odpočinok do Ríma, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom Piusom IX. milenárnu oslavu príchodu Svätého Cyrila a Svätého Metoda na Veľkú Moravu. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika Meda Pucića. Od roku 1869 delil svoj čas medzi Rímom a Weimarom a od roku 1876 až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v Budapešti.
V auguste 2012 bolo bývalé Predstaničné námestie v bratislavskom Starom Meste premenované na Námestie Franza Liszta.[8]
Médiá
|
Dielo
Medzi najvýznamnejšie diela patrí:
- Les Preludes
- Mazeppa
- Tasso, Lamento e trionfo
- Orfeus
- Faustovská symfónia
- Dantovská symfónia (1856)
- Klavírny koncert č. 1 Es dur
- Klavírny koncert č. 2 A dur
- Uhorská fantázia
- 12 Transcendentálnych etúd pre klavír
- Tarantella
- Totentanz (Tanec mŕtvych)
- Prelúdium a fúga na B-A-C-H
- Variácie na Weinen, Klagen, Sorgen, Zagen
- Klavírna sonáta h mol
Referencie
- ↑ Demko, Miroslaw: Franz Liszt, compositeur slovaque, Lausanne 2003.
- ↑ Tajné dejiny Slovenov a Uhorska - kniha. Autor Oskár Cvengrosch
- ↑ Nádor Tamás: Liszt Ferenc. Zeneműkiadó, 1977.
- ↑ Walker: Liszt, Carolyne and The Vatican, Pendregon Pres, Tuyvesant, M. Y., 1991
- ↑ Lina Ramann: Franz Liszt als Künstler und Mensch (Lipsko, 1880., 1887., 1894.)
- ↑ Miroslav Demko - Stratený syn Slovenska
- ↑ WALKER, Alan. Franz Liszt The Virtuoso Years 1811-1847. : Cornell University Press. Dostupné online. ISBN 0801494214. S. 463.
- ↑ Z Predstaničného bude od augusta Námestie Franza Liszta . Bratislava: Bratislavské noviny, 27.6.2012, . Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Franz Liszt
Externé odkazy
- The Liszt Society (po anglicky)
- Fikcia: Franz Liszt ako Slovák
- Franz Liszt - čo rozprávajú pramene
- Franz Liszt- životopis, diela
- Tajné dejiny Slovenov a Uhorska - Kniha. Autor Oskár Cvengrosch - Uhri boli Slovania
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. december
1. jún
1. november
10. december
10. máj
11. august
13. december
13. jún
13. september
14. apríl
14. jún
16. apríl
16. august
16. október
17. august
17. január
18. august
18. november
18. storočie
1807
1810
1811
1820
1823
1825
1828
1829
1834
1836
1843
1844
1845
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. storočie
1929
1935
1942
1944
1951
1953
1956
1959
1962
1965
1966
1968
1973
1975
1977
1979
2. október
20. august
20. storočie
21. november
24. september
25. december
25. november
26. október
26. september
28. október
31. december
31. júl
4. január
7. november
70. roky 19. storočia
8. máj
80. roky 19. storočia
9. február
9. máj
9. september
90. roky 19. storočia
Aaron Nimzowitsch
Alexandr Michajlovič Butlerov
Alexandr Nikolajevič Ostrovskij
Archibald Hill
Atlanta
Austin Osman Spare
Bernská dohoda o ochrane literárnych a umeleckých diel
Charles Francis Adams
Chester A. Arthur
Coca-Cola
David Ben Gurion
Desaťročie
Edgar Bauer
Edward Tolman
Ernst Thälmann
Etna
Fedor Fridrich Ruppeldt
Franz Liszt
Franz Rosenzweig
Hermann Broch
Irina Nevická
Johann Hönig
John Pemberton
Jozef Čársky
Karl Barth
Kultúra (spoločenské vedy)
Lydia Koidula
Márún Abbúd
Mikuláš Pružinský
New York (mesto)
Paul Tillich
Piotr Nikitič Tkačov
Rámakrišna
Rex Stout
Ričard Karlovič Maak
Roberto María Ortiz
Robert Julius Trumpler
Robert Robinson
Slovensko
Socha Slobody
Storočie
Victor McLaglen
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk