Frazeológia je súhrn všetkých frazém, frazeologických jednotiek v jazyku. Do tohto súhrnu sa niekedy zaraďovali iba nevetné jednotky a vtedy sa hovorilo o frazeológii v užšom zmysle. Keď sa do predmetu frazeológie zahrnuli aj obrazné ustálené vetné jednotky s komunikatívnou funkciou, vydelila sa tzv. frazeológia v širšom zmysle. Podľa príznaku idiomatickosti sa frazeológia v tomto zmysle rozdeľuje na idiomatickú a neidiomatickú (p. idiomatické frazémy aj neidiomatické frazémy). Pozri aj idiomatika.

Frazeológia a preklad

Vzťah frazeológie a prekladu vyplýva zo zložitosti frazém ako špecifických jazykových jednotiek. Práve táto špecifickosť spôsobila, že v minulosti sa na jednej strane zdôrazňovala nemožnosť ich prekladu, nepreložiteľnosť frazeológie, na druhej strane sa zasa zdôrazňovala požiadavka, že ekvivalentom frazémy originálu musí byť v preklade iba frazéma. V súčasnosti sa vzťah frazeológie a prekladu rieši spôsobom, ktorý je medzi týmito dvoma krajnými pólmi. Sú známe ťažkosti pri hľadaní frazeologického ekvivalentu východiskovej frazémy, niekedy ho ani nemožno nájsť (p. bezekvivalentná frazeológia), za prekonanú sa však považuje téza o nepreložiteľnosti frazeológie. Do úvahy sa musia brať popri totožnosti ich pojmovej zložky také vlastnosti frazém ako je obraznosť, expresívnosť a štylistická platnosť, v záujme zachovania ktorých sa niekedy pri preklade frazém môže dať prednosť jednoslovnému ekvivalentu.

Frazeológia v poézii

Frazeológia v poézii je jedno z typických uplatnení frazeológie, ktorého produktívnosť vyplýva zo základných vlastností frazeológie, a to predovšetkým z jej metaforickosti (resp. z dvojplánovosti jej významu), zo záväznej prítomnosti konotácií, z jej rozčlenenosti na viac komponentov, z jej všeobecnej ustálenosti a rozšírenosti (z jej známosti u používateľov jazyka). Frazeológia však nie je obligátnou zložkou básnického vyjadrovania. Uplatňuje sa najmä v poézii takých básnikov, ktorí preferujú expresívne vyjadrovacie prostriedky, alebo ktorí sa vyznačujú analytickým prístupom k celému jazykovému výrazivu.

Frazeológia v próze

Frazeológia v próze sa podobne ako v iných literárnych formách uplatňuje sa frazeológia najmä pre svoju expresívnosť, rozličné hodnotiace konotácie a pre svoju obraznosť. Nie je však všeobecne uplatňovaným prostriedkom: Frazeológiu využívajú najmä prozaici, ktorí aj spomedzi iných jazykových prostriedkov uprednostňujú expresívne výrazivo. Frazeológia sa v próze využíva vo všeobecnosti dvoma spôsobmi:

a) autor sa spolieha na vlastné znaky frazémy, práve na jej expresívnosť, obraznosť a rozličné pragmatické konotácie; pri takomto postupe sa v próze zvyčajne vyskytuje najviac frazém,

b) autor sa opiera o tie isté znaky frazémy, pociťuje istú mieru ich opotrebovanosti, ošúchanosti ("poklesnutosti"), a preto frazémy individuálne obmieňa, aktualizuje. Aktualizácia sa pritom stáva prostriedkom na "hru" s vlastným významom frazémy i s doslovnými významami komponentov, prostriedkom na budovanie dvoch rovín vo výstavbe textu. Krajnými prípadmi takéhoto uplatňovania frazém sú frazeologický obraz (p.) a deštrukcia frazémy (p.).

Frazeológia v publicistike

Frazeológia sa bežne využíva v publicistike, resp. v niektorých jej útvaroch. Frazeológia v publicistike je predovšetkým vlastná publicistická frazeológia, ale aj isté okruhy nápadných jednotiek spomedzi hovorových aj knižných frazém. Frazeológia sa v publicistike používa najmä pre svoje stabilné významové aj hodnotiace zložky (ponúka nielen pomenovania, ale aj hodnotenie). V súvislosti so silnou automatizáciou publicistiky dochádza aj pri bohatšom uplatňovaní frazém k ich ošúchavaniu, k tomu, že frazémy strácajú vlastné kvality a môžu sa meniť na klišé (p.), na prázdnu novinársku frázu.

Kultúrny význam frazeológie

Kultúrny význam frazeológie spočíva v tom, že frazeológia ako fond životných poučiek, prejavov ľudovej a ľudskej múdrosti a životnej skúsenosti, ako dedičstvo tradícií a spoločenské bohatstvo je systémom kultúrnych hodnôt poznávacích etických a morálnych, prostredníctvom ktorých vplýva na formovanie kultúrneho, duchovného vedomia človeka.

Literatúra

• J. Mlacek, l98O.