Frazeologické paronymá sú formálne podobné, ale významovo odlišné frazémy, ktoré stoja voči sebe vo vzťahu formálnej a sémantickej ekvipolentnosti alebo vo vzťahu formalnej privatívnej opozície a sémantickej ekvipolentnosti, resp. sémantickej disjunkcie, alebo vo vzťahu formálnej ekvipolentnosti a sémantickej disjunkcie. Popri existencii pravých paroným sa hovorí aj o tzv. kváziparonymách a f. p. treba taktiež odlišovať od frazeologických kontaminátov. Príklady f. p.: ísť ako baran – ísť ako baránok; ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok; angl.: in time – in good time – in no time; rus.: zadať žaru – poddať žaru; smotreť v zuby – smotreť v rot. Pri f. p. môže ísť formálne o zámenu v slovotvorných prvkoch, pozri baran/baránok, v lexikálnom komponente: stratiť slovo – stratiť pár slov; mať deravú pamäť – mať krátku pamäť; v syntaktickej štruktúre: mať pod klobúkom – mať dačo pod klobúkom; sem patria aj prípady tzv. aditívnych, resp. redukčných f. p.: ísť na odpočinok – ísť na večný odpočinok, to je pod úroveň – to je pod moju úroveň. Niektoré f. p. majú blízko k synonymii a preto sa označujú ako synonymizované frazeologické paronymá, napr.: mať široké/voľné pole pôsobnosti; mať ostrý (britký, štipľavý)/dobre podrezaný jazyk; strkať prsty/nos do niečoho atď. Protipólom sú tzv. homonymizované frazeologické paronymá, ktoré popri formálnej príbuznosti sú voči sebe vo vzťahu sémantickej disjunkcie. Významový rozdiel je tu daný geneticky, vyplýva z odlišnej frazeologickej motivácie a do kategórie paroným ich oprávňuje zaradiť len ich viac-menej náhodná formálna príbuznosť, analogický štruktúrny model, porov.: mať dušu na dlani – mať dušu na jazyku; držať na uzde – držať na povrázku ap. Od f. p. treba odlišovať rôzne paradigmatické transformácie (p.), ktoré vyjadrujú rôzny spôsob slovesného deja a kauzálno-dôsledkové vzťahy medzi aktantmi slovesných frazém, napr.: mať niečo na krku – mať niečo z krku; vziať si niečo do hlavy – pustiť niečo z hlavy; byť v kaši – dostať sa do kaše – dostať sa z kaše – dostať niekoho z kaše.

Literatúra

• P. Ďurčo, 1989, 1990.