A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Friderica Derra de Moroda | |
| britská tanečnica, choreografka a učiteľka tanca | |
| Narodenie | 2. jún 1897 Bratislava, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. jún 1978 (81 rokov) Salzburg, Rakúsko |

Friderica Derra de Moroda (* 2. jún 1897, Bratislava – † 19. jún 1978, Salzburg, Rakúsko) bola britská tanečnica, choreografka a učiteľka tanca rakúsko-maďarského pôvodu, držiteľka Rádu Britského impéria.
Kariéra
Friderica Derra de Moroda sa narodila v Bratislave ako tretia dcéra spisovateľa z Budapešti s gréckymi koreňmi Simeona Juliusa Derra de Morodu a maďarskej kunsthistoričky z Viedne Olgy von Némethy. Po smrti otca v roku 1902 sa rodina presťahovala do Viedne a neskôr do Mníchova. Po baletných štúdiách debutovala v 14. rokoch 22. februára 1912, ako tanečnica na voľnej nohe v združení Viedenská secesia.
Od roku 1914 žila v Anglicku, kde v Londýne založila svoju prvú tanečnú školu. Od roku 1918 absolvovala štvorročné štúdium u Enrica Cecchettiho a následne v roku 1923 prvýkrát vystúpila v Salzburgu: Jej sólový tanečný večer vo Veľkej sále Mozartea nadchol publikum. V roku 1936 získala anglické občianstvo.
V roku 1941 prevzala vedenie baletu národnosocialistickej kultúrnej organizácie Kraft durch Freude v Berlíne, ktorý pravidelne koncertoval až do roku 1944. [1] [2] [3] De Moroda bola na konci vojny internovaná ako anglická občianka v tábore pri Bodamskom jazere.
Po smrti svojej sestry Minky v decembri roku 1950 de Moroda v Salzburgu zdedila Vilu Schmederer a v roku 1952 v nej založila baletnú školu, ktorú viedla do roku 1967 a ktorú navštevovali predovšetkým členovia baletu divadla Salzburger Landestheater, ale aj neskoršia slávna sólová tanečnica Margot Werner.
Od roku 1960 sa stále viac venovala tanečnej vede a vybudovala si rozsiahlu knižnicu tanečnej literatúry. Pozostalosť Tanečného archívu Derra de Moroda je verejne prístupná v Hudobnovednom inštitúte Salzburskej univerzity.
15. júna 1977 sa stala vôbec prvou ženou, ktorej bol udelený čestný doktorát na Univerzite v Salzburgu.
V roku 1936 znovuobjavila pôvodný rukopis Nuova e curiosa scuola de' balli theatrali [4] od Gregoria Lambranziho. [5] [6]
V roku 1974 jej bol udelený Rád Britského impéria .
Friderica Derra de Moroda zomrela v Salzburgu vo veku 81 rokov.
Referencie
- ↑ Sybille Dahms et Lotte Roth-Wölfle, Derra de Moroda Dance Archives. The Dance Library, a Catalogue, Munich, Robert Wölfle, 1982 (ISBN 3-87913-197-X)
- ↑ Derra de Moroda on DigitalerAtlasTanz
- ↑ Article by De Moroda on DigitalerAtlasTanz
- ↑ Nuova e curiosa scuola de' balli theatrali on Googlebooks
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ Publications by De Moroda on WorldCat
Externé odkazy
- Portrét v Národnej galérii portrétov
- Galéria v Národnej galérii portrétov
- Kto bola Friderica Derra de Moroda? od Stephanie Schroedterovej na WorldCat (nemecky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Friderica Derra de Moroda na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
