Jedna stránka z Frizinských zlomkov

Frizinské pamiatky alebo Frizinské zlomky (nem. Freisinger Denkmäler, slov. Brižinski spomeniki, lat. Monumenta Frisingensia) sú tri latinkou písané texty, ktoré v zachovanej podobe jazykovo a časovo spadajú do slovinskej redakcie staroslovienčiny resp. cirkevnej slovančiny^{[pozn 1]}, ale pôvodne boli staroslovienske a písané hlaholikou (túto druhú skutočnosť v Slovinsku spravidla popierajú).^{[pozn 2]} Nie sú to originály, ale prepisy: originály sú pravdepodobne z prvej polovice 9. storočia, prepisy z neskoršieho obdobia (pozri nižšie).^[2]

Frizinské pamiatky sú zaznamenané na prázdnych stranách latinského kódexu v biskupskej knižnici vo Freisingu v Nemecku, od roku 1803 sú v knižnici v Mníchove.^[3]

Text je starosloviensky so slovinskými a nemeckými jazykovými prvkami, z pohľadu Slovinska ide o najstarší text v slovinčine. Zároveň je to najstarší zachovaný (dlhší) slovanský text písaný latinkou vôbec. Starosloviensky pôvod tejto pamiatky dokázal v roku 1942 A. V. Isačenko v práci Jazyk a pôvod Frizinských pamiatok (1943).

Frizinské pamiatky sú tieto 3 texty:

• 1. text: prvá spovedná formula (preložená z nemčiny)
• 2. text: (Metodova) Adhortácia k pokániu (pozri Cyril a Metod#Tvorba)
• 3. text: druhá spovedná formula (preložená z nemčiny)

Texty ako také vznikli vo veľkomoravskom prostredí v 9. stor., odtiaľ sa dostali do slovinského prostredia. Zachovaná podoba (dokument ako taký) vznikla v dvoch krokoch:

• 2. a 3. text: medzi rokmi 972 a 1000, najpravdepodobnejšie okolo roku 980, zapísal ho nemecký pisár.^[2]
• 1. text: asi v 20. rokoch 11. storočia (najneskôr 1039), zapísal ho spamäti slovanský kňaz.

Poznámky

1. ↑ O cirkevnej slovančine namiesto staroslovienčiny spravidla hovoríme od 11. stor. - Frizinské pomiatky vznikli v 10. a 11. stor.
2. ↑ O vzťahu slovinčina - staroslovienčina: „Dosiaľ sa pokladala za slovinskú pamiatku, no najnovšie sa ukazuje, že je veľkomoravského pôvodu a dostala sa do slovinskej oblasti, kde sa používala a slovansky diktovanú ju napokon zapísal nejaký nemecký pisár“.^[1]

Referencie

1. ↑ ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 4 Kultúra, 1. časť. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1979. 992 s. S. 138 - 139.
2. ↑ ^{a b} STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk 1: Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo.Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 91.
3. ↑ 83. FRIZINSKÉ PAMIATKY. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 123 – 124.

Externé odkazy

• Digitálne vydanie s komentárom v slovinčine a čiastočne v angličtine zo slovinského uhla pohľadu
• (odfotený text)
• (komentár nem.)
• (český text, pozri najmä pozn. 2 dole)
• ISAČENKO, Alexander V. Jazyk a pôvod Frizinských pamiatok. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1943. 105 s. (Spisy Slovenskej akadémie vied a umení; zv. 1.)
• MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. 334 s.