Geórgios Pachymeres

	Georgios Pachymeres
	spisovateľ, historik, filozof, polyhistor
Osobné informácie
Narodenie	1242
	Nikaia
Úmrtie	1310
	Konštantínopol
Národnosť	grécka
Dielo
Žánre	kronika, filozofický spis
Témy	dejiny Byzantskej ríše, filozofia a jej podkategórie
Odkazy
	Geórgios Pachymeres; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Geórgios Pachymeres (iné prepisy: Geórgios Pachymerés^[1]; Georgios Pachymeres, Georgios Pachymeris; gr. Γεώργιος Παχυμέρης; * 1242, Nikaia – † 1310) bol byzantský učenec, spisovateľ, historik, sudca a filozof. Býva označovaný ako najväčší polyhistor svojej doby.^[2] V rodnej Nikáji sa mu dostalo vzdelania vo filozofickej škole založenej Jánom Vazatzom. Po roku 1261 (obnovenie Byzantskej ríše Nicejským cisárstvom) prišiel do Konštantínopola, kde študoval u Georgia Akropolitu. V Konštantínopole pôsobil aj ako klerik, diakon a ako cirkevný hodnostár (protekdikos), či cisársky sudca (dikaiofylak).^[1] Počas svojho života napísal viacero diel, ktoré síce nevynikajú veľkou originalitou, ale dokazujú šírku a hĺbku jeho znalostí a poskytujú informácie o societe, myslení a dejinách v počiatkoch palaiologovskej doby. Jeho najvýznamnejším dielom bola kronika popisujúca súdobé dejiny.^[2]^[3]

Dielo

kronika

13-dielne historické dielo popisujúce udalosti rokov 1255 – 1308 (do roku 1261 len stručne). Dielo autor písal na základe svojich vlastných skúseností, využíva ale aj početné písomné podklady, ktoré nielen kopíruje, ale aj uvádza. Značnú pozornosť venuje cirkevným udalostiam (napr. spory o úniu so Západom). Jeho vyjadrenia sa javia byť objektívne a nestranné, zároveň však obsahujú aj autorove názory a kritiku. Významne sa venuje byzantsko-osmanským vojnám a úpadku byzantskej moci v Malej Ázii. Kroniku nepísal typickým byzantským štýlom, ale inšpiráciu hľadal v antickej historiografii, najmä v Thoukydidovi. Hýbateľom svetových udalostí uňho podľa antickej tradície alegorická Tyché, verí teda historickému determinizmu. ^[1]^[2]^[3]

Filozofia,^[1] súhrn Aristotelovej filozofie^[2]
komentár k Proklovi^[2]
parafráza na spisy Dionýza Areopagitu^[2]
spis o pôvode Ducha svätého^[2]
spis Syntagma ton tessarón mathématón o matematike, komentár k Diofantovi^[1]
veršovaná autobiografia napísaná v klasických hexametroch, zachovala sa len v zlomkoch^[1]
ďalšie rétorické diela (progymnasmata), či právne diela^[3]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 251, 267, 282 – 283.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Pachymeres, Georgios. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 372.
↑ ^a ^b ^c PACHYMERES, GEORGIOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1550.

Externé odkazy

Georgios Pachymeres na britannica.com

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:BV-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 251, 267, 282 – 283.

[:VAV-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Pachymeres, Georgios. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 372.

[:KZD-3] PACHYMERES, GEORGIOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1550.

[1]

[2]

[3]