A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gelnica | |
hradná zrúcanina | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Gelnica |
Mesto | Gelnica |
Historický región | Spiš |
Súradnice | 48°51′02″S 20°55′51″V / 48,85056°S 20,93083°V |
Vznik | 13. storočie |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší výstup | mesto Gelnica |
Poloha na Slovensku
| |
Poloha v Košickom kraji
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gelnica (-normovaný názov[1]; iné názvy: Gelnický hrad, Thurzov hrad) je hradná zrúcanina. Nachádza sa v meste Gelnica.
Dejiny
Začiatky tohoto pôvodne kráľovského hradu sú zatiaľ nejasné. Bol však zrejme vybudovaný na ochranu kráľovských regálnych práv, a to najskôr po mongolskom vpáde. V polovici 15. storočia bol hrad v rukách Jiskrovcov (1447 – 1462). Po ich porážke hrad aj bane daroval kráľ rodine Zápoľskovcom. V čase nepokojov a bojov o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. bol hrad značne poškodený. Po porážke Zápoľského ho kráľ daroval Alexovi Thurzovi (1531), ktorý zničený objekt opravil. Hlavnú pozornosť sústredil okrem renovácie obvodového opevnenia na prestavbu a dostavbu interiéru hradu. Vymretím Thurzovcov po meči prešiel hrad v roku 1636 do rúk šľachtickej rodiny Csákyovcov. V období stavovských povstaní hrad často menil majiteľov a bol svedkom mnohých bojov, ktoré sa mu napokon stali osudnými. V roku 1685 vyhorel a začal chátrať. Proces zániku urýchlila ešte v 19. storočí stavba mestskej radnice, ktorá bola postavená z hradného materiálu, resp. jeho ruín. Svoju úlohu zohralo aj vedomé devastovanie objektu.
Exteriér
Na okraji vrcholovej plošiny s elipsovým pôdorysom a rozmermi 100 × 85 m je murované, 130 cm hrubé, obvodové opevnenie. Na juhovýchodnej strane, takmer oproti vstupu do opevneného areálu, obvodové opevnenie vyúsťuje lievikovito do pravidelného výbežku, ktorý jeho okraj presahuje asi o 10 m. Pravdepodobne tu pôvodne stála viacpodlažná obytná veža (10 × 10 m), ktorá sa postupne prebudovala na výlučne obranný objekt. Vežová stavba mala 130 – 170 cm hrubé múry a štrbinovú strieľňu v pôvodnom druhom podlaží. Nad trámovým stropom tohoto podlažia bol okenný otvor 120 cm × 120 cm s jednoduchým záklenkom a rovnými špaletami. Objekt bol smerom do svahu zosilnený dvojicou operákov na nárožiach. Oproti veži bol vstup do hradu a v areáli predpokladám hospodárske budovy.
Súčasný stav
Najvyššia a najrozsiahlejšia ruina pôvodného hradu je torzo viacpodlažnej vežovej stavby s okenným otvorom, strieľňou a dvoma operákmi. Z pôvodného vstupu oproti veži sa zachovalo torzo obvodového opevnenia, z ktorého vybiehal kolmo do interiéru ďalší múr. Počas výskumu vlastivedných pracovníkov Badíka a Bernátha sa podarilo zachytiť mierne obdĺžnikový priestor, do ktorého sa vstupovalo úzkou chodbou, na opačnej strane bola vetracia šachta. Objavená podzemná architektúra je zrejme výsledkom mladšej stavebnej činnosti a súvisela so zabezpečením vstupu do hradu. Z obvodového opevnenia sa zachovali iba nepatrné zvyšky.
Referencie
- ↑ Názvy hradov a zámkov . Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, . Dostupné online.
Externé odkazy
- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čachtický hrad
Čeklís (hrad)
Čičava (hrad)
Čierny hrad
Šášov (hrad)
Šarišský hrad
Šomoška (hrad)
Žakýlsky hrad
Živánska veža
Bačkov (hrad)
Beckov (hrad)
Biely Kameň
Blatnica (hrad)
Blh (hrad)
Branč (hrad)
Brekov (hrad)
Brestov (hrad)
Breznica (hrad)
Brzotín (hrad)
Bzovík (opevnený kláštor)
Cerovo (hrad)
Devín (hrad)
Divín (hrad)
Dobrá Niva (hrad)
Dobrá Voda (hrad)
Dračí hrádok
Drienok (hrad)
Fiľakovský hrad
Gýmeš
Hajnáčka (hrad)
Hanigovský hrad
Holumnický hrad
Hričov (hrad)
Hrušov (hrad)
Jasenov (hrad)
Kamenica (hrad)
Kapušiansky hrad
Kláštorisko
Košeca (hrad)
Košický hrad
Korlátka
Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (Dechtice)
Kostol svätých Kozmu a Damiána (Sedliacka Dubová)
Lednica (hrad)
Levický hrad
Lietava (hrad)
Likava (hrad)
Lipovský hrad
Liptovský hrádok
Liptovský hrad
Monastier Zostúpenia Svätého Ducha
Muráň (hrad)
Obišovský hrad
Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore
Ostrý Kameň
Pajštún
Parič
Plavecký hrad
Považský hrad
Pustý hrad (Sklené Teplice)
Pustý hrad (Zvolen)
Rákoš (hrad)
Rímsky vojenský tábor v Iži
Rajecký hrad
Revište
Súľov
Súľov (hrad)
Sitno (hrad)
Sklabiňa (hrad)
Slanec (hrad)
Sokoľ (hrad v obci Sokoľ)
Spišský hrad
Starý hrad (hrad)
Sučiansky hrad
Tematín
Tibava (hrad, Podhoroď)
Topoľčiansky hrad
Turniansky hrad
Veľký Kamenec (hrad)
Viniansky hrad
Vršatec
Zbojnícky hrad
Zborov (hrad)
Zelená hora
Zniev (hrad)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk