Georgij Grečko
kozmonaut NPO Energija/Akadémie vied
Georgij Grečko v roku 2011
Št. príslušnosť	ZSSR/Rusko
Stav	zosnulý
Narodenie	25.5.193125. máj 1931 Leningrad, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Úmrtie	8. apríl 2017 (85 rokov) Moskva, Rusko
Iné zamestnanie	inžinier
Čas vo vesmíre	134d 20h 32m
Kozmonaut od	27. mája 1968
Misie	Sojuz 17, Saľut 4 Sojuz 26, Saľut 6 EO-1, Sojuz 27, Sojuz T-14, Saľut 7 EP-5, Sojuz T-13
Znaky misií
Kozmonaut do	1. marca 1992
Kozmonautický portál  Biografický portál

Georgij Michajlovič Grečko (rus. Георгий Михайлович Гречко; * 25. máj 1931, Leningrad – † 8. apríl 2017, Moskva) bol sovietsky kozmonaut, ktorý sa zúčastnil viacerých vesmírnych letov a dlhodobých pobytov na staniciach Saľut 4, Saľut 6 a Saľut 7.

Život

Mladosť a výcvik

V čase vojny ho rodičia poslali k babičke do Černigova. Postupne absolvoval rôzne školy cez strednú až k fakulte mechaniky a začal pracovať v konštrukčnej kancelárii Sergeja Pavloviča Koroľova. Ten ho odporučil na výcvik kozmonautov a v roku 1966 sa medzi nich dostal. Hneď na začiatku výcviku sa však zranil a tak sa ďalej venoval hlavne štúdiu. Obhájil diplomovú prácu s témou cesty na Mesiac a po uzdravení a lekárskych testoch sa do výcviku vrátil. Bol určený za náhradníka letu Sojuzu 9 v roku 1970. V roku 1975 už do vesmíru letel.

Lety do vesmíru

Prvý let na Sojuze 17 absolvoval s kozmonautom Gubarevom na stanicu Saľut 4. Štartovali z Bajkonuru. NA orbite strávili mesiac.

O dva roky neskôr letel na Sojuze 26 s Romanenkom na orbitálnu stanicu Saľut 6. Tam sa okrem iných stretli s česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remekom. Grečko sa na Zem vrátil v lodi Sojuz 27 po troch mesiacoch strávených vo vesmíre, čo bol vtedy svetový rekord.

O osem rokov neskôr letel na osem dní so Sojuzom T-14 na stanicu Saľut 7.

• Sojuz 17,(10. január 1975 – 9. február 1975)
• Sojuz 26, Sojuz 27 (10. december 1977 – 16. marec 1978)
• Sojuz T-14 (17. september 1985 – 25. september 1985)

Po letoch

V rámci výcviku sa zúčastnil niekoľkých expedícií do Pamíru a na Sibír, pretože tam získané znalosti boli využité pri snímkovaní zadaných oblastí z vesmíru a ďalším výskumným úlohám. V roku 1978 bol pozvaný aj do Česko-Slovenska, kde o. i. 27. apríla získal Zlatú hviezdu hrdinu ČSSR. Bol dvojníkom pre sovietsko-indickú posádku. V roku 1984 obhájil dizertáciu o optických výskumoch zemskej atmosféry a získal titul doktora fyzikálno-matematických vied. Bol ženatý a mal dve deti. Zomrel vo veku 85 rokov dňa 8. apríla 2017 v Moskve.^[1]

Zdroje

Literatúra

• Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů.  : Práce, 1982.

• Milan Codr. O kosmických dnech a nocích.  : Práce, 1987.

Externé odkazy

• Biografia v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
• Biografia na stránkach Space40 (po česky)

1. ↑ Yulia Vopseva | VK . m.vk.com, . Dostupné online.