Giovanni Battista Tommasi

	Giovanni Battista Tommasi
	princ a veľmajster Maltézskeho rádu
	; Fra' Giovanni Battista Tommasi
73. Veľmajster Maltézskeho rádu
	V úrade; 9. február 1803 – 13. júna 1805
Biografické údaje
Narodenie	6. október 1731; Cortona, Taliansko
Úmrtie	13. jún 1805 (73 rokov); Catania, Sicília, Taliansko
Národnosť	talianska
Vierovyznanie	katolík
Odkazy
	Giovanni Battista Tommasi; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Taliansky portál; Biografický portál

Fra' Giovanni Battista Tommasi (* 6. október 1731, Cortona, Taliansko – † 13. jún 1805, Catania, Taliansko) bol taliansky šľachtic a 73. veľmajster Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu.^[1]

Narodil sa v Neapolskom kráľovstve a do Maltézskeho rádu vstúpil ako 12-ročný, keď ho poslali na Maltu ako páža veľmajstra Manuela Pinto de Fonseca. Po skončení tejto služby bol odvelený k rádovému námorníctvu, kde sa neskôr stal jeho vrchným veliteľom.

V roku 1798, keď Napoleon Bonaparte dobyl Maltu a veľmajster Ferdinand von Hompesch zu Bolheim abdikoval, Tommasi a ostatní rytieri boli nútení opustiť ostrov a rozptýlili sa po Európe. Dôležitá časť rádu sa presunula do Ruska a zvolila cára Pavla I. za veľmajstra, ale pápež túto voľbu neuznal, pretože bol presvedčený, že rád nemôže viesť ženatý ruský pravoslávny muž, ktorý nikdy nepatril do rádu. Po Pavlovej smrti sa jeho syn Alexander I. rozhodol ukončiť túto zvláštnu situáciu a odmietol sa stať veľmajstrom.

Medzitým Briti dobyli Maltu, spojenci súhlasili s obnovením rádu, ale ten bol stále rozptýlený po Európe a Rusku, a preto sa nemohlo uskutočniť valné zhromaždenie. Voľba nového veľmajstra bola teda pre tento prípad presunutá na pápeža Piusa VII., pričom každé priorstvo mu predložilo návrh kandidáta. Jedným z nich bol Giovanni Battista Tommasi, ktorý bol vtedy v exile v Messine.

Po svojom vymenovaní za veľmajstra Tommasi požadoval od Britov evakuáciu ostrova v súlade s článkom 10 zmluvy z Amiens a odovzdanie vládneho paláca v pevnosti vo Vallette. Britský guvernér Alexander Ball odpovedal 2. marca 1803, že niektoré mocnosti stále neuznávajú nezávislosť Malty, a preto je Británia oprávnená naďalej rozmiestňovať jednotky na ostrove a že vládny palác (obsadený britskými štátnymi úradníkmi) nemožno opustiť. Tommasi zvolal 27. júna 1803 valné zhromaždenie rádu v kostole v Messine, kde sa rozhodlo, že veľmajster sa usadí v Catanii na Sicílii, kde bude v kláštore augustiánov aj kancelária rádu a archívy.

Veľmajster Tommasi zomrel 13. júna 1805 vo veku 74 rokov, ešte predtým vymenoval za poručíka rádu Innica Maria Guevara-Suarda. Jeho nomináciu potvrdil aj pápež a svätá rada rádu a zastával ju odvtedy až do svojej smrti 15. apríla 1814. Rád potom riadili ďalší poručíci, až kým pápež v roku 1879 neschválil riadne voľby.^[2]

Referencie

↑ Liberalismo E Fascismo Nel Mezzogiorno D'Italia. International Affairs, 1934-07-01. Dostupné online . ISSN 1468-2346. DOI: 10.2307/2603447.
↑ Lettere di fra' Giovanni Battista Tommasi dalla Sicilia ai fratelli in Toscana (1800-1805). La Villa : , 2018. ISBN 9788831971003.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giovanni Battista Tommasi

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Liberalismo E Fascismo Nel Mezzogiorno D'Italia. International Affairs, 1934-07-01. Dostupné online . ISSN 1468-2346. DOI: 10.2307/2603447.

[2] Lettere di fra' Giovanni Battista Tommasi dalla Sicilia ai fratelli in Toscana (1800-1805). La Villa : , 2018. ISBN 9788831971003.

[1]

[2]