A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Giovanni Pierluigi da Palestrina | |
taliansky hudobný skladateľ a organista | |
![]() | |
Narodenie | okolo 1525 Palestrina |
---|---|
Úmrtie | 2. február 1594 Rím |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Giovanni Pierluigi da Palestrina (* okolo februára 1525, Palestrina – 2. február 1594, Rím) bol taliansky hudobný skladateľ a organista.
Po ukončení štúdia (1544) pôsobil ako organista v Palestrine. Pravdepodobne roku 1546 začal pôsobiť v Ríme, kde v niekoľkých chrámoch robil organistu až do roku 1550. Roku 1550, kedy sa pápežom stal Július III., bol vymenovaný za maestro di cappella Cappella Gulia v Ríme, kde sa začal venovať skladateľskej činnosti. Od roku 1555 pôsobil v bazilike svätého Jána v Lateráne a od roku 1561 v bazilike Santa Maria Maggiore.
Roku 1577 ho pápež Gregor XIII. poveril reformovať Gregoriánsky chorál podľa pravidiel Tridentského koncilu.
Tak ako väčšina stredovekých skladateľov aj on získal hudobné vzdelanie v chlapčenskom cirkevnom zbore. Už ako dvanásťročný spieval v treťom najvýznamnejšom rímskom kostole — v chráme Santa Maria Maggiore. Pracoval ako hudobník v službách pápeža, preto väčšinu jeho diela tvoria chrámové skladby. Pre nás už stratili pôvodný účel a počúvame ich rovnako ako vtedajšie svetské skladby, zaznievajú na koncertoch vo svetských sálach. Obdivujeme v nich nádherné súznenie viachlasu, krásu talianskej melodiky a hĺbku citov, ktoré vyjadrujú. Keď sa do Palestrinových skladieb započúva odborník, obdivuje aj majstrovstvo vedenia jednotlivých hlasov, ich kontrapunktickú techniku a výstavbu.
Dielo
Vo svojom diele spojil hudobné myšlienky, ktoré boli populárne v Ríme s tzv. holandskou hudobnou školou, a tým vlastne vytvoril štýl, ktorý sa nazýva po ňom palestrinovský štýl, alebo a capella (teda spev bez sprievodu hudobných nástrojov). Jeho skladby sú charakteristické pokojom a vyváženosťou. To z nich aj vďaka prispôsobeniu rytmu latinčine urobilo vzor katolíckej chrámovej hudby na dlhú dobu.
Rozsah jeho diela je obrovský, zložil 158 omší, 250 motet, 68 ofertórií, 74 hymnov a 140 madrigalov.
Palestrina skomponoval okolo 950 skladieb, predovšetkým omše a motetá, štvor-, päť-, osem- i dvanásťhlasé. Najznámejšia jeho skladba je Missa papae Marcelli, omša venovaná pápežovi Marcellovi, a cyklus motet Pieseň piesní.
Najznámejšie diela
- Missa papae Marcelli, omša; z tejto omše vychádza aj opera Palestrina od Hansa Pfitznera
- Missa viri Galilaei
- Stabat Mater
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giovanni Pierluigi da Palestrina
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk