A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gocedelčevska kotlovina (Гоцеделчевска котловина) | |
kotlina | |
pohľad od Rodop k Pirinu naprieč Gocedelčevskou kotlinou
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Región | Blagoevgradská oblasť |
Nadradená jednotka |
Trácko-macedónsky masív |
Susedné jednotky |
Pirin Rodopy Stărgač Razložka kotlovina |
Súradnice | 41°34′48″S 23°46′19″V / 41,580°S 23,772°V |
Najvyšší bod | |
- výška | 600 m n. m. |
Najnižší bod | koryto Mesty |
- výška | 460 m n. m. |
Dĺžka | 21 km |
Šírka | 6 km |
Rozloha | 122 km² (12 200 ha) |
Poloha kotliny v Bulharsku
| |
Wikimedia Commons: Gotse Delchev valley | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gocedelčevska kotlovina (bulh. Гоцеделчевска котловина, doslova Gocedelčevská kotlina) je geomorfologická jednotka v Blagoevgradskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Iné názvy
Do roku 1950[4] niesla kotlina názov Nevrokopska kotlovina (bulh. Неврокопска котловина, doslova Nevrokopská kotlina).[1][2][4] Tak ako súčasný názov, aj tento pôvodný bol odvodený od názvu mesta Goce Delčev (bulh. Гоце Делчев), ktoré sa v minulosti volalo Nevrokop (bulh. Неврокоп).[4]
Charakteristika
Vymedzenie a rozmery
Gocedelčevska kotlovina sa nachádza v povodí rieky Mesta,[1][2] ktorá preteká stredom kotliny.[4][2] Predstavuje približne strednú časť doliny rieky Mesta.[2] Zo severozápadu[2] a západu[1][2] je ohraničená pohorím Pirin,[1][4][3][2] zo severovýchodu[4][2], východu[2][1] a juhovýchodu Západnými Rodopami[1][3][4] (diel Dăbraš[4][2] na severovýchode a východe, tzv. Beslenský hrebeň na juhovýchode), z juhovýchodu[4][2] a juhu[2] pohorím Stărgač.[1][4][3] Na severnej strane sa kotlina zužuje do prielomu Momina klisura.[2]
Na dĺžku má kotlina približne 21 km a je široká 6 km.[1][3][2] Zaberá územie s rozlohou približne 122 km².[1][3][2] Nadmorská výška sa na území kotliny pohybuje v rozmedzí od 460 m n. m. do 600 m n. m.,[4] pričom priemerná nadmorská výška lokality je 530 m n. m..[3][2]
Geológia, klíma, vodstvo a prírodné bohatstvo
Kotlina tvorila v minulosti dno jazera,[3][1] v období pliocénu[3] pokryté z veľkej časti riečnymi nánosmi.[3][1] V kotline sa nachádzajú miesta s badateľnými pôdnymi zosuvmi ako aj alúviá,[1][3] pochádzajúce z obdobia kvartéru.[3]
Podnebie je mierne,[4] prechodne stredomorské.[1][4][3] Priemerná ročná teplota je 11,3°C, pričom v januári je to 0,0°C a v letnom období v júli 21,6°C. Ročný úhrn zrážok predstavuje približne 650 – 720 mm.[3][2] Vetry sú obvykle západné a severozápadné.[2] Gocedelčevska kotlovina je odvodňovaná riekou Mesta a jej prítokmi,[1][2] ktorých je približne pätnásť a medzi najvýznamnejšie patria Mătnica (bulh. Мътница), Nevrokopska reka (bulh. Неврокопска река) a Tufča (bulh. Туфча) (pravé prítoky) a Bistrica (bulh. Бистрица), Kanina (bulh. Канина) a Ribnovska reka (bulh. Рибновска река) (ľavé prítoky).[2]
V kotline sa nachádzajú vyvieračky minerálnych prameňov to pri dedinách Ogňanovo,[1][3][2] Gărmen[3] a Baničan.[2] V oblasti sa vyskytujú náleziská lignitu[1][3][2] (náleziská pri dedinách Baldevo (bulh. Балдево), Ogňanovo (bulh. Огняново) a Gărmen (bulh. Гърмен)[2] a železnej rudy (nálezisko Ľalevo (bulh. Лялево)),[1][3] nie sú však využívané.[1]
Obývané miesta a hospodárstvo
Najväčším obývaným sídlom v kotline je mesto Goce Delčev. Okrem Goce Delčeva sa v oblasti nachádza šestnásť dedín.[1][2]
Oblasť je vo veľkej miere poľnohospodársky obhospodarovaná. Pestuje sa najmä tabak,[4][1][3] ale aj zelenina,[4][1][3] vinič,[1][4] ovocie,[1][3] bavlna[4] a orechy.[1]
Cestnou sieťou je kotlina spojená cez dolinu rieky Mesta s Razlogom, Blagoevgradom a Sofiou, cez horské sedlo Popovi livadi s mestom Sandanski a cez priesmyky v Západných Rodopoch s Plovdivom a Smoľanom.[2]
Galéria
-
pohľad do severnej časti kotliny
-
pohľad do južnej časti kotliny
-
pohľad k najvyššej časti Stredného Pirinu cez Gocedelčevskú kotlinu
-
pohľad na dedinu Gărmen, Gocedelčevskú kotlinu a Južný Pirin v pozadí
-
pohľad na dedinu Ogňanovo a severnú časť kotliny
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 157. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj – TOM 1, A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“. 1995. 608 s. ISBN 9549000613. S. 230. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1980. 564 s. ISBN 9532672611. S. 152. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r DUŠKOV, Dobri. Pirin : geografski rečnik. Sofia : Izdatelstvo "Nauka i izkuzstvo". 1982. 208 s. ISBN 9532622311. S. 57. (po bulharsky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gocedelčevska kotlovina
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk