Godfried Danneels
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný arcibiskup Mechelen-bruselský
Apparuit humanitas Dei nostri
Štát pôsobenia	Belgicko
Funkcie a tituly
Arcibiskup Mechelen-bruselský a prímas Belgicka
1979 – 2010
Leo Jozef Suenens André-Mutien Léonard
Biskup antverpský
1977 – 1979
Biografické údaje
Narodenie	04.06.19334. jún 1933 Kanegem, Belgicko
Úmrtie	14. marec 2019 (85 rokov) Mechelen, Belgicko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	17. august 1957 (24 rokov) Bruggy Emiel-Jozef De Smedt biskup bruggský
Biskup
Menovanie	4. november 1977 (44 rokov) Pavol VI.
Konsekrácia	18. december 1977 (44 rokov) Anvers
Svätiteľ	Leo Jozef Suenens prímas Belgicka
Spolusvätitelia	Emiel-Jozef De Smedt biskup bruggský Jules Victor Daem emeritný biskup antwerpský Jean Huard biskup tournaiský Guillaume Marie van Zuylen biskup lutyšský
Kardinál
Menovanie	2. február 1983 (49 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	katdinál-kňaz
Titulárny kostol	Sant'Anastasia al Palatino
Odkazy
Godfried Danneels na catholic-hierarchy.org angl. Godfried Danneels
Vatikánsky portál  Biografický portál

Godfried Danneels (* 4. jún 1933, Kanegem, Belgicko – † 14. marec 2019, Mechelen^[1]) bol belgický kardinál, emeritný arcibiskup Mechelen-Brusel a emeritný prímas Belgicka.

Narodil sa vo flámskej obci Kanegem. Študoval na Katolíckej univerzite v Leuvene a na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Počas štúdií bol v roku 1957 vysvätený za kňaza v rodnej obci. Neskôr sa venoval akademickej a pedagogickej činnosti. Ako odborník na liturgiku zavádzal vo svojej krajine liturgické reformy súvisiace so závermi Druhého vatikánskeho koncilu.

V roku 1977 ho pápež Pavol VI. vymenoval za antverpského biskupa. Vysviacku prijal 18. decembra 1977 z rúk belgického prímasa Suenensa. Takmer presne o dva roky vystriedal kardinála Suenensa a stal sa metropolitným arcibiskupom Mechelen-Brusel a prímasom Belgicka. Zároveň sa stal veľkým kancelárom Katolíckej univerzity v Leuvene a belgickým vojenským biskupom.^[2] Po svojom nástupe do úradu belgického prímasa sa postupne stal rešpektovanou autoritou v belgickej spoločnosti aj v cirkvi. V súlade s tradíciou tzv. kardinálskych diecéz (diecézy, ktorých biskupi sa tradične menujú za kardinálov), medzi ktoré patrí aj Mechelen-Brusel, ho pápež Ján Pavol II. 2. februára 1983 vymenoval za kardinála s titulárnym chrámom Sant'Anastasia al Palatino. Kardinál Danneels bol blízky belgickej kráľovskej rodine, vykonával pre jej členov krstné, sobášne a pohrebné obrady. Zúčastnil sa ako kardinál-volič konkláve v rokoch 2005 aj 2013. V konkláve v roku 2005 bol spomínaný ako papabile.^[3]

Kánonický vek, v ktorom je povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu z úradu, dosiahol v roku 2008. Pápež Benedikt XVI. ju prijal až v roku 2010.^[4]

Kardinál Danneels bol považovaný za centristického a niekedy až liberálne zmýšľajúceho kardinála. V druhej polovici pontifikátu Jána Pavla II. sa názorovo vzdialil od Vatikánu najmä kvôli svojim názorom na synodalitu a kolegialitu v cirkvi v protiklade s centralistickou orientáciou Vatikánu.^[5]

Bol zástancom ekumenizmu a podporovateľ Komunity z Taizé. Podporoval právnu definíciu zväzkov osôb rovnakého pohlavia.^[6] Otvorene vystupoval proti zavedeniu možnosti eutanázie v Belgicku.

Belgická cirkev pod jeho vedením sa tiež nevyhla škandálom súvisiacim so sexuálnym zneužívaním mladistvých. Kardinál Danneels sa niekoľkokrát na rôznych úrovniach bránil pred obvineniami z nečinnosti alebo zo zamlčovania takýchto skutočností. Najznámejší je prípad biskupa z Brugg Rogera Vangheluwe, ktorý sexuálne zneužíval svojich maloletých synovcov. Kardinál sa o tejto skutočnosti dozvedel v roku 2010 niekoľko dní pred vypuknutím aféry a nekonal vo veci iniciatívne, čo veľmi poškodilo jeho reputáciu.^[7]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Godfried Danneels

• Biografia na catholic-hierarchy.org
• Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu Archivované 2000-09-02 na Wayback Machine