Gordon Moore
americký fyzikálny chemik, vynálezca a podnikateľ
Gordon Moore v roku 2004
Narodenie	03.01.19293. január 1929 San Francisco, Kalifornia, USA
Úmrtie	24. marec 2023 (94 rokov) Havaj, USA
Známy vďaka	Moorov zákon
Alma mater	University of California, Berkeley (B.S.) California Institute of Technology (Ph.D.)
Manželka	Betty Moore, rod. Whittaker
Deti	Steven, Kenneth
Odkazy
Commons	Gordon Moore
Fyzikálny portál  Chemický portál  Biografický portál

Gordon Earle Moore (* 3. január 1929, San Francisco – † 24. marec 2023, Havaj)^[1][2] bol americký fyzikálny chemik, vynálezca a podnikateľ, jeden zo zakladateľov Silicon Valley. Spoluzakladal firmu Fairchild Semiconductors a s Robertom Noycom založil firmu Intel. Bol autorom tzv. Moorovho zákona.^[3] Jeho čisté imanie predstavovalo vo februári 2023 približne 7 miliárd dolárov.^[4]

Životopis

Narodil sa v San Franciscu, no vyrastal v malom, dvojtisícovom meste Pescadero. V roku 1950 Vyštudoval chémiu na univerzite v Berkeley, titul Ph.D. v odbore chémie a fyziky získal na California Institute of Technology (Caltech) v roku 1954.^[3]

Na Caltechu stretol Williama Shockleyho, nobelistu a spoluvynálezcu tranzistora. Keď Shockley založil v Palo Alto firmu Shockley Semiconductors, ktorá sa chcela zameriavať na vývoj polovodičov, ponúkol Moorovi, aby sa stal jedným z jej prvých zamestnancov, a to napriek tomu, že odbor polovodičov mu bol doteraz vzdialený. Shockley Semiconductors sa stala prvou firmou v neskôr preslávenom epicentre počítačového priemyslu zvanom Silicon Valley. K prvým zamestnancom firmy patril aj fyzik Robert Noyce, spoluvynálezca mikročipu, teda integrovaného obvodu s viacerými tranzistormi, integrovanými na jednej kremíkovej doštičke.

Noyce a Moore sa čoskoro začali dostávať s autoritatívnym Shockleym do konfliktov, a tak spolu so šiestimi ďalšími zamestnancami odišli a založili vlastnú firmu Fairchild Semiconductor.^[3] Kapitál im poskytol podnikateľ a vynálezca Sherman Fairchild, odtiaľ aj názov novej firmy. Firma začala rýchlo expandovať. Jej prvým výrobkom bol kremíkový plošný tranzistor 2N697, uvedený na trh v roku 1958.^[5] Spoločnosť IBM kúpila sto kusov, za 150 dolárov za kus. Prielom prišiel v roku 1960, keď firma vyvinula obvod so štyrmi tranzistormi na jednej kremíkovej doštičke.

V roku 1965 Moore formuloval preslávený Moorov zákon, a to v článku o integrovaných obvodoch pre časopis Electronics Magazine.^[6] Zákon hovorí, že „počet tranzistorov v jednom integrovanom obvode sa zdvojnásobí každý rok pri zachovaní rovnakej ceny“ (v roku 1975 odhad upravil na dva roky).^[7][3] Moore v článku odhadol, že tento zákon bude riadiť vývoj technológie desať rokov. Avšak platí dodnes.

Moore a Noyce sa v roku 1968 rozhodli z Fairchild Semiconductor odísť a založiť novú firmu. Najprv ju nazvali NM Electronics, neskôr Intel (čo je akronym „integrated electronics“). Ponúkli pritom spoluprácu chemikovi Andymu Groveovi, ktorý sa na rozvoji firmy neskôr tiež veľmi podieľal. Ďalší nespokojenci z Fairchild Semiconductors odišli veľmi skoro a založili v Silicon Valley ďalšiu firmu – Advanced Micro Devices (AMD), dodnes veľkého konkurenta Intelu.

Intel okamžite zaznamenal úspech s výrobou pamäťových čipov SRAM (static random access memory), od roku 1971 potom s mikroprocesorom Intel 4004, prvým mikroprocesorom voľne predávaným na trhu. V roku 1972 Intel začal vyrábať vlastný počítač s týmto mikroprocesorom. IBM sa však trh s osobnými počítačmi v USA podarilo postupne ovládnuť (prvý osobný počítač, IBM PC, uviedli na trh v roku 1981), a tak sa od 80. rokov Intel sústredil na vývoj a predaj mikroprocesorov, predovšetkým pre počítače IBM a Compaq.

Prelomovým bol zrejme predovšetkým procesor Intel 80386, ktorý pracoval na frekvencii 16 – 33 MHz a mal 275 tisíc tranzistorov. Jednak jeho výkon umožnil vytvoriť osobný počítač zaujímavý pre spotrebiteľský trh a jednak Moore zvolil zaujímavú stratégiu, keď sa rozhodol tento procesor nepatentovať a umožnil jeho voľné šírenie.^{[chýba zdroj} Zdanlivo nelogický krok viedol k zisku takmer absolútnej hegemónie – technológia Intelu sa tak rozšírila, že ostatné firmy sa jej museli prispôsobiť a Intel tak získal na svojej vývojovej línii technologický náskok. Intel potom začal vrhať na trh ďalšie prelomové mikroprocesory. Intel 80486 z roku 1989 sa stal prvým čipom s viac ako miliónom tranzistorov. V roku 1993 firma predstavila revolučný procesor Intel Pentium, ktorý zaznamenal obrovský úspech.

Moore bol v rokoch 1968 – 1975 na pozícii výkonného viceprezidenta Intelu, v roku 1975 sa stal prezidentom aj výkonným riaditeľom (CEO). V roku 1987 sa stal predsedom predstavenstva, keď funkciu prezidenta a výkonného riaditeľa prevzal Andy Grove. V roku 1997 bol menovaný doživotným čestným prezidentom. V roku 2001 odišiel do dôchodku.

V roku 1990 bol Moore vyznamenaný ocenením National Medal of Technology,^[3] neskôr Presidential Medal of Freedom.^[1]

Osobný život

S manželkou Betty Moore, rod. Whittaker, mali synov Stevena and Kennetha.^[8][2]

Referencie

Pozri aj

• Moorov zákon

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gordon Moore

Externé odkazy

• Gordon Moore stojí za Intelom, ale aj Moorvým zákonom – článok na Techbox.sk (2019)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gordon Moore na českej Wikipédii.