A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gorila | |
Samec gorily nížinnej (Gorilla gorilla). | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Gorilla I. Geoffroy, 1852 | |
Rozšírenie goríl:
| |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Gorila (lat. Gorilla) je rod primátov (presnejšie hominoidovcov).
Zaradenie v systéme
Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod gorila sa môže zaradiť:
- do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- do podčeľade hominini (Homininae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- do podčeľade šimpanzorodé (Paninae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade šimpanzovité (Panidae)
- do monotypickej čeľade gorilovité (Gorillidae)
- v minulosti:
- do podčeľade Anthropithecinae z čeľade orangutanovité (Pongidae)
- priamo do čeľade šimpanzovité (Panidae)
- do podčeľade orangutanorodé (Ponginae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- priamo do čeľade orangutanovité (Pongidae)
Ojedinele sa gorila neklasifikuje ako samostatný rod, ale ako súčasť rodu človek (Homo) [4] (pozri aj článok človek (Homo)).
Charakteristka
Je to najväčší druh primátov. Dnes žije v Afrike. Je blízkym príbuzným človeka a tiež najväčším a najsilnejším ľudoopom na svete. Voľne žijúci dospelý samec váži až trikrát toľko ako človek, samice sú však menšie. Tieto veľké ľudoopice zvyčajne chodia po štyroch. Mláďatá sa šplhajú aj po stromoch. Gorily žijú v rodinnom spoločenstve, ktoré tvorí dominantný samec, niekoľko samíc a mláďatá. Tlupa pomaly putuje rozľahlým lesom aj niekoľko kilometrov a popritom požierajú rastlinnú potravu. Mimo ohrozenia sú to mierumilovné tvory, ale v prípade ohrozenia môže samec napadnúť aj leoparda či človeka, ale nikdy bez príčiny! Horské gorily dovolia človeku si aj sadnúť v ich blízkosti, ak sa presvedčia, že im nehrozí nebezpečenstvo.
Posledný spoločný predok človeka a gorily žil pred 6,2 – 8,4 (Chen 2001, Wildman 2003, Bailey 1992)/ 14,4 (Arnason 1996) / 5,8 – 6,2 (Adachi 1995) miliónmi rokov.
Systematika
Typický starý systém (1967 až cca. do konca 90. rokov)[5][6]:
rod Gorila (Gorilla):
- gorila obyčajná[7][8][9] / gorila africká[10] / gorila pralesná[11] / gorila hôrna[12][13]/ gorila[14]/gorila nížinná[15](Gorilla gorilla )
- gorila obyčajná nížinná / gorila nížinná (Gorilla gorilla gorilla )
- gorila obyčajná horská[16]/ gorila horská / gorila vrchovská (Gorilla gorilla beringei)
- gorila obyčajná Grauerova / gorila Grauerova (Gorilla gorilla graueri) – pred rokom 1967 klasifikovaná ako súčasť Gorilla gorilla beringei
Typický nový systém (od cca. 1996/2001)[6][17][18][19]:
rod Gorila (Gorilla):
- gorila západná[17]/gorila nížinná[15] / gorila obyčajná/gorila africká/gorila pralesná[20]/gorila hôrna/gorila [21] (Gorilla gorilla )
- gorila nížinná[17] (Gorilla gorilla gorilla )
- gorila nigérijská[17] (Gorilla gorilla diehli)
- gorila východná[17]/ gorila horská [15]/ gorila vrchovská (Gorilla beringei)
- gorila horská[17]/ gorila vrchovská (Gorilla beringei beringei)
- ? Gorilla beringei bwindi – väčšinou zaraďovaná ako súčasť Gorilla beringei beringei
- gorila Grauerova[17][15] (Gorilla beringei graueri)
Variantom tohto nového systému je systém, v ktorom je gorila Grauerova presunutá pod gorilu západnú, kde jej vedecké meno potom samozrejme znie Gorilla gorilla graueri (okrem toho je Gorilla beringei bwindi zaradená ako súčasť poddruhu Gorilla beringei beringei).[22][23]
Viacerí bádatelia s rozdelením gorily na dva druhy nesúhlasia a držia sa starého systému, čiže uznávajú len jeden druh gorily a spravidla len 3 poddruhy.[24]
K slovenským názvom treba poznamenať, že – ako hore vidno – ten istý (prominentný) autor P. Lupták v roku 2002 (v knihe Zviera) nazval druhy gorily „gorila nížinná“ a „gorila horská“, zatiaľ čo o rok neskôr (v knihe Slovenské mená cicavcov sveta) už tie isté druhy gorily nazval „gorila západná“ a „gorila východná“ a názvy „gorila nížinná“ a „gorila horská“ použil pre niektoré poddruhy týchto druhov.
Iné projekty
Externé odkazy
Referencie
- ↑
- ↑ Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in:
- ↑ GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974
- ↑ Watson 2001 citovaný in:
- ↑ Savci upol.cz
- ↑ a b Groves, Colin (2002). "A history of gorilla taxonomy" . In Andrea B. Taylor & Michele L. Goldsmith. Gorilla Biology: A Multidisciplinary Perspective. Cambridge University Press. pp. 15–34.
- ↑ gorila. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 232.
- ↑ Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 91
- ↑ opice. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 344
- ↑
- ↑ Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov. 8
- ↑ STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 485
- ↑ Afrika. In: Pyramída. s. 44.
- ↑ gorila. In: Pyramída S. 1142
- ↑ a b c d BURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. s. 135 (kapitolu prekladal P. Lupták)
- ↑ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
- ↑ a b c d e f g LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. 1. vyd. Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.
- ↑ Mammal Species of the World 3rd ed. 9
- ↑ Mikko's Phylogeny Archive 10
- ↑ gorila. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 230.
- ↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi
- ↑ Vančata 2010 citovaný v: 11
- ↑ gorila. In: Encyklopedie antropologie 12
- ↑ HARCOURT, Alexander H.; STEWART, Kelly J.. Gorilla Society (Conflict, Compromise, and Cooperation Between the Sexes). s.l. : University of Chicago Press, 2007. 416 s. ISBN 978-0-226-31602-4. S. 66 – 72.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červoňotvaré
Český teplokrvník
Čmeľ
Šimpanz učenlivý
Štíhlicovité
Štebot
Ťava
Abekvóza
Acrobates
Acta Entomologica Musei Nationalis Pragae
Afrosoricida
Agathidium bushi
Akarológia
Alfa jedinec
Babôčka pávooká
Babirusa
Balaenoidea
Bielozúbka bielobruchá
Bielozúbka dlhochvostá
Bielozúbka krpatá
Bizón americký
Blatniak tmavý
Bocian čiernozobý
Bothus lunatus
Chňup
Chameleón Jacksonov
Chavkoš nočný
Chrúst obyčajný
Chriašť laysanský
Chriašteľ bledý
Chvost (stavovce)
Coregonus muksun
Dážďovka hnojná
Distoechurus
Druhoústovce
Dulovnica menšia
Dulovnica väčšia
Dvojitozubce
Elysia chlorotica
Embryo
Entomofauna Carpathica
Fuzáč pižmový
Galeomorphii
Gaviál
Gekončík nočný
Glossina
Gofer Bottov
Gorila
Herpetológia
Hexanchusovité
Hippodraco
Hlodavce
Hrabošík podzemný
Hraboš severský
Hrdziak lesný
Hryzec horský
Hryzec vodný
Ichtyológia
Jeleň milu
Jeseter
Julidochromis
Kôň tarpan stepný
Kajmanka dravá
Karas striebristý
Kloakovce (Monotremata)
Kobylka zelená
Korytnačka písmenková
Kosovský kokrháč
Králik domáci
Krokodíl orinocký
Krtovité
Krt obyčajný
Kuna americká
Kuna lesná
Línia (zootechnika)
Ladniak krátkochvostý
Lafleška
Lajniak obyčajný
Lama
Lamantín karibský
Lasica myšožravá
Lemur vari
Lepidopterológia
Lišaj marinkový
Lišaj pupencový
Lišaj vrbkový
Libellula fulva
Lienka štvorškvrná
Lienka dvojbodková
Lienka sedembodková
Lienkovité
Lietavec sťahovavý
Liger
Liskavka topoľová
Londýnska zoologická záhrada
Lyžičiar ružový
Mačka zlatá
Maki trpasličí
Malé motýle
Maremansko-abruzský pastiersky pes
Marmóza myšovitá
Medviedik čistotný
Mlynárik žeruchový
Modráčik obyčajný
Moho spevavý
Moja
Mravec hôrny
Mulica
Muriki južný
Muriki severný
Mus (rod)
Myšovka horská
Myšovka stepná
Myrmecia
Myrmekológia
Nepárnokopytníky
Netopier alkatoe
Netopier Bechsteinov
Netopier Blythov
Netopier Brandtov
Netopier brvitý
Netopier pobrežný
Netopier riasnatý
Netopier vodný
Nezmar hnedý
Norok americký
Norok európsky
Numbat pásavý
Očkáň prstovkový
Ocelot veľký
Odonatológia
Orol klinochvostý
Osa dravá
Ostriež (rod)
Párnokopytníky
Pásavec štetinový
Pásavka zemiaková
Pásomnička pečeňová
Paovca
Peniarka nížinná
Perlovec malý
Perlovec striebristopásavý
Pižmoň
Piskor horský
Piskor malý
Piskor obyčajný
Plch lesný
Plch sivý
Plch záhradný
Ploštica posteľná
Plutva
Potápnik obrúbený
Potkanokengura červenkastá
Potkanokengura dlhonohá
Potkanokengura pižmová
Pythonoidea
Rakovité
Rak riečny
Raniak hrdzavý
Raniak stromový
Rohačka brazílska
Ryšavka žltohrdlá
Ryšavka krovinná
Ryšavka malooká
Ryšavka tmavopása
Súmračník jahodový
Scolopendra gigantea
Shetlandský pony
Sirény
Slíž severný
Smilodon gracilis
Snehuľčík obyčajný
Somár africký
Spriadač medvedí
Sršeň obyčajný
Srpica obyčajná
Stonôžka obyčajná
Strehúň škvrnitý
Stupeň ohrozenia
Svalovec špirálovitý
Tachyglossus
Tchor svetlý
Tchor tmavý
Tiger džungľový indočínsky
Tiger džungľový turanský
Tigon
Tyčinka (oko)
Ulmaridae
Vačica čiernoramenná
Vačica virgínska
Vakokrt pieskový
Vakomyš červenouchá
Vakomyš frkaná
Vakomyš hrubochvostá
Vakomyš kowari
Vakomyš mulgara
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk