Grafity^{[1][2][3][4][5][6]} (iné názvy: grafiti^[5], staršie: graffity^[4], staršie: graffiti^[3]; po taliansky a po anglicky graffiti) je v užšom zmysle iný názov pre graffiti art (iný názov: sprejové umenie^[7]), teda pouličné výtvarné umenie od 70. rokov 20. stor., ktoré spočíva v sprejových kresbách či nápisoch na múroch a veľkých betónových plochách v mestách, na vagónoch a pod., resp. samotné takto vzniknuté obrazy či nápisy^[5][8]. V širšom zmysle termín grafity znamená (často s vandalizmom hraničiace) obrazy, značky, nápisy atď. na verejne prístupných plochách vytvorené akoukoľvek technikou (t. j. nielen sprejovaním, ale aj napr. škrabaním či rytím), pre ktoré je príznačná expresívna snaha o zanechanie nejakého odkazu a pod., a ktoré sú známe už od staroveku^[2].

Osoba tvoriaca grafity sa volá grafitista^[9] (iné názvy: staršie: graffitista^[10]; v oblasti graffiti art aj: sprejer^[11], sprejár^[11], writer^[12], staršie: graffiti^[13]).

Graffiti art

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Grafity v užšom zmysle (pozri vyššie) sú subkultúrna forma výtvarného prejavu pochádzajúca zhruba zo 70. rokov 20. stor. z USA, ktorá je anarchistickou manifestáciou sociálnej slobody. O popularitu grafity sa zaslúžil najmä americký výtvarník K. Haring, ktorého tvorbu začali oceňovať aj renomované múzeá. V 90. rokoch sa rozšírili aj v Európe (Berlínsky múr, v Taliansku okraj tisíclírových bankoviek).

Definícia grafitov

Podstata grafitov spočíva v tom, že grafitista (writer, sprejer) sa snaží prezentovať svoje pseudomeno – tag pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým sa odlíšiť od ostatných grafitistov. Vo väčšine prípadov grafitisti píšu alebo maľujú svoje mená alebo mená svojich crew. Za grafity môžeme považovať aj rôzne nápisy alebo reklamné logá a slogany – ak sú namaľované sprejmi alebo podobnou technikou. Za grafity však nemôžeme považovať všetko, čo je namaľované sprejom. Túto skutočnosť bežní ľudia ťažko rozlišujú. Grafity je individuálny umelecký smer, tak ako ľudia, ktorí sa mu venujú, preto je zodpovedný každý sám za seba a vonkoncom sa nemôže celá scéna posudzovať podľa činov jedného jedinca

Dejiny grafitov

Počiatky vzniku tohto moderného výtvarného umenia siahajú do mesta New York 60. rokov 20. storočia. Všetko začalo tým, že mladí ľudia začali písať fixkami svoje mená alebo prezývky na všetko okolo seba.

Najznámejší grafitista tých čias Taki 183, s ktorým New York Times urobili interview, spôsobili, že medzi mladými ľuďmi v celom meste a vo všetkých štvrtiach nastal boom grafitov. Hlavným médiom v New Yorku bol obrovský dopravný systém metra. Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou svojského sebavyjadrenia, ten, kto mal najviac podpisov na najrozličnejších miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných grafitistov.

Koncom 70.rokov boli tagy také rozšírené, že kto sa chcel zviditeľniť, musel vymyslieť niečo nové. Farba v spreji bola ten pravý nástroj, ktorým sa dalo v krátkom čase vytvoriť farebnú kombináciu svojho mena, a tým sa odlíšiť od ostatných. Následok bol prechod z jednoduchých podpisov na komplikovanejšie maľby. Rozhodujúce bolo opäť množstvo a hlavne štýl.

Začiatok 80. rokov bol grafitom naklonený. Média sa začali viac zaujímať o tento nový umelecký smer, samozrejme aj zo strany vandalov, ale podstatné bolo, že grafitisti si dokázali otvoriť cestu aj do galérií.

Časom sa grafity stále vyvíjali. Newyorskí grafitisti maľovali stále viac a viac komplikovanejšie, prepracovanejšie a farebnejšie diela. Stále vymýšľali nové štýly a techniky maľovania so sprejom, aby sa odlíšili od ostatných grafitistov v meste a získali si ich uznanie.

Na celosvetovom boome grafitov, ale aj celej hip-hopovej subkultúry, sa podpísali filmy ako Style Wars, Wild Style a Beat Street nakrútené začiatkom 80. rokov v New Yorku. Tie ukázali širokej verejnosti, čo je grafity, Breakdance, Rap a DJ-ing. Vďaka týmto filmom sa grafity a hip-hop začali ešte rýchlejšie rozširovať po celom svete, po páde socializmu aj na Slovensku.

Grafity ako umelecký smer sa od jednoduchých fixkových podpisov pretransformovalo na dynamické kreatívne umenie, z ktorého v priebehu 90. rokov vznikla odnož grafitov – Street Art. Street Art má viacero podôb, napr. obstriekavanie šablón, lepenie nálepiek, plagátov a mozaík, maľovanie lôg a rôznych znakov...

Dejiny grafitov v Bratislave

Grafity sa do Bratislavy, do hlavného mesta Slovenska, dostali pomerne neskoro – začiatkom roku 1995 zo susedného Česka, ktorá sa stala na dlhší čas vzorom (čo sa štýlov týka). Po meste sa začali objavovať prvé tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lanfranconi. Jeden z prvých pieces namaľoval Slimer už v roku 1993, ale za ozajstného kinga bratislavských grafitov je považovaný Scôtt. Mimo Bratislavy sú za prvých kingov a priekopníkov grafitov, aktívnych v roku 1995, považovaný: Nomad, Niob, Soul.^{[chýba zdroj}

Za niekoľko rokov urobili grafity v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, veľký krok vpred. Najlepší grafitisti majú už svoje vlastné osobité štýly, ktoré sa snažia ďalej rozvíjať. Grafity je jeden z elementov hiphopovej subkultúry, ale v čase boomu (1996) sa v hlavnom meste grafity a hip-hop nespájali, nakoľko tu ani jeden z jeho elementov nebol výraznejšie rozvinutý. Neskôr sa už grafity začali viac spájať s hip-hopom, a tak sa samozrejme aj väčšina ľudí pridávala k tomuto štýlu. Nie je však pravidlom, aby bol grafitista zároveň aj fanúšikom hip-hopovej hudby.

Za vrchol bratislavskej vlakovej scény je považovaný rok 2000, v ktorom jazdilo najviac pomaľovaných vagónov, čo malo za následok, že sa v depách museli často premaľovávať už pomaľované vagóny.

Rok 2004 bol poznačený značnou medializáciou grafitov. Niektoré média a zástupcovia výkonnej moci sa snažili prezentovať tento umelecký smer v negatívnom svetle, a tým zdôvodňovať nutnosť zákona, ktorý graffiti zaraďuje medzi trestné činy s možnosťou väzby. Postihy za grafity nie sú vo svete ale ničím novým, zákony proti vandalizmu, ale aj špecializované policajné antigrafiti jednotky tzv. Vandal Squads, fungujú už celé roky. Slovenskí grafitisti podobnú skutočnosť v domácich podmienkach predpovedali už dávno.

Grafity je v prvom rade o ľuďoch, ktorí sú individualitami, teda aj celý tento smer je absolútne individuálnou záležitosťou. Podobne ako v reálnom živote i tu každý zodpovedá v prvom rade sám za seba, tým pádom si musí tiež každý sám rozmyslieť, kde sú pomyselné hranice a kam až je možné s graffiti zájsť. Pomaly, po rokoch, začína aj na Slovensku kultúrna a umelecká obec rešpektovať grafity ako renomovaný výtvarný prejav. Rovnako, tento vývoj sa dal ľahko predpovedať. Dnes, po čase a nutnom vývoji, už tvorbe domácich grafitistov nechýba kvalita a originalita potrebná pre prezentáciu v galériách.

Po rokoch sa slovenské grafity značne vyvinulo. Tento novodobý umelecký smer pritiahol množstvo mladých ľudí, a tým rozvinul svoje krídla do najrôznejších smerov. Títo umelci si dokázali za krátky čas svojej existencie získať uznanie vo svete, čoho dôkazom sú čoraz pravidelnejšie návštevy grafitistov zo zahraničia. Naopak, mnohí slovenskí grafitisti cestujú po svete.

Kritika

Hoci sú grafity vo svojej vrcholovej podobe nesporne umeleckým prejavom, vo všeobecnosti sú väčšinou v spoločnosti vnímané ako negatívny jav. Z pohľadu majiteľov plôch, na ktorých sa umiestňujú grafity bez ich povolenia, ide o vandalizmus, ktorý ich stojí nemalé finančné prostriedky, pri ich odstraňovaní. Niektoré samosprávy sa preto snažia určiť plochy, na ktorých sa môžu grafitisti beztrestne realizovať. Z hľadiska grafitov, ako druhu adrenalínovej zábavy, sa však takto stráca isté čaro.

Slovník grafitov

Slovník grafity obsahuje množstvo slangových výrazov (pozri slang), ktoré môžu mať v rôznych mestách špecifické podoby, v podstate však označujú to isté.

• Bombing – tiež chróm – veľké viacfarebné/ strieborné ilegálne vytvorené dielo v ulici
• Burner – dokonale prepracovaný, obrovský alebo inak výnimočný piece
• Buff – umyté graffiti, na vlakoch zväčša na oknách.
• Can – sprej, dóza s farbou
• Crew – skupina spoločne maľujúcich graffiti umelcov
• Cross – premaľovanie, potagovanie iného graffiti, pri prejdení čerstvých vecí má obvykle za následok spory medzi crews. časté je najmä u toyov, ktorí si tak komplikujú svoj možný vývoj a spoluprácu so staršími writers
• End To End – alebo aj E2E – graffiti pod oknami od začiatku vagónu až po jeho koniec
• Face – namaľovaná tvár/ hlava, často sa robí spolu s piecom
• Fat Cap – dýza, nadstavec na sprej, ktorý ma hrubú stopu (hrubá čiara)
• Character – namaľovaná postavička, často sa robí spolu s piecom
• King – kráľ, uznávaný writer
• Legal place- tiež Zóna – legálne miesto na maľbu graffiti
• Old School – stará škola, writeri, ktorí sa venujú graffiti už dlhé roky
• Outline – vonkajší obťah graffiti písma, zvýrazní sa tým tvar/ štýl písma
• Overkill – upchatie spreja
• Panel – graffiti na vagóne
• Piece – graffiti maľba na ľubovoľnom povrchu, zväčša legálna.
• Rooftop – graffiti na streche budovy
• Rownayl – zapchatie dýzy
• Silencer – magnet, vďaka ktorému sa eliminuje zvuk guličky v spreji
• Soft cap – tiež outline cap – dýza na sprej, ktorá ma strednú stopu
• Style – autentický štýl writera, ktorým píše alebo maľuje svoje meno
• Street – ulica, maľovanie na ulici
• Sketch – skeč, graffiti náčrt, skica
• Spot – miesto, kde sa dajú maľovať graffiti, zväčša na vlaky
• Toy – začiatočník v graffiti, človek bez štýlu
• Skinny Cap – dýza na sprej, ktorá ma tenkú stopu
• Tag – podpis writera, meno writera
• Train – vlak
• TKA – TOY KILLER ACTION
• Throw Up – rýchlo prevedené graffiti, obvykle bez vyfarbenia, môžu však byť aj viacfarebné a prepracovanejšie, zväčša ho tvorí len niekolko ťahov.
• Yard – miesto, kde sú odstavené vagóny metra alebo vlakov, prípadne iných dopravných prostriedkov
• Wildstyle – "divoký", ťažko čitateľný piece
• Whole Car – graffiti maľba cez celý vagón, vrátane okien
• Whole Train – graffiti maľba cez celý vlak, minimálne 3 vagóny
• Writer – grafitista

Referencie

1. ↑ grafit². In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 182.
2. ↑ ^{a b} grafity. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 264.
3. ↑ ^{a b} grafit. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. 1134 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
4. ↑ ^{a b} grafit. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 444.
5. ↑ ^{a b c} grafiti. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
6. ↑ HRUBANIČOVÁ, I. Graffiti - grafity. In: Kultúra slova 6, 1996
7. ↑ grafity. In: GERŽOVÁ, Jana; HRUBANIČOVÁ, Ingrid. Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia : Gramatická a sémantická charakteristika. 1. vyd. Bratislava : Kruh súčasného umenia Profil, 1998. 123 s. ISBN 80-88675-55-3. S. 46 – 48.
8. ↑ graffiti art. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 259.
9. ↑ grafitista. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 5. dopl. a uprav. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN 978-80-8128-261-4. S. 182.
10. ↑
11. ↑ ^{a b} sprejer. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4.
12. ↑ writer. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4.
13. ↑ grafitista. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4.

Literatúra

• SMOLÍK, Jozef. Subkultury mládeže. Uvedení do problematiky. Praha : Grada, 2010. ISBN 978-80-247-2907-7.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Grafity

Externé odkazy

• www.artattack.sk – história graffiti na Slovensku
• www.artattack.sk – Zoznam slovenských Facebook stránok o graffiti a street arte.
• www.artattack.sk – Free Graffiti Zóna v Bratislave, kde je možné maľovať graffiti a street art.