Zafarbenie jednotlivých olastí podľa percent gramotnosti.

Gramotnosť sa v pôvodnom, základnom význame chápe ako kompetencia (zručnosť, schopnosť, znalosť) písania a čítania s porozumením (a príp. aj počítania). V širšom zmysle predstavuje podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka základnú znalosť alebo ovládanie niečoho, primeranú vzdelanosť, zručnosť v istom odbore,^[1] tzn. komplex disponibilít a potencialít človeka v určitej oblasti.

Etymológia

Termín gramotnosť (angl. literacy) vznikol zrejme až druhotne, spodstatnením latinského adjektíva gramotný (lat. literatus / litteratus). ^[2] Prídavné meno literatus, resp. litteratus znamená pôvodne vzdelaný alebo naučený (v angličtine educated, learned) – jeho vznik sa datuje na začiatok 15. storočia a je pravdepodobne odvodené od latinského littera/litera. Latinský výraz littera/litera ako podstatné meno, okrem základného významu písmeno abecedy, znamená dokument, v pluráli (litterae) nadobúda tiež význam listy, epištoly, knihy alebo aj literatúra; ako sloveso znamená písať a v prenesenom význame i učiť, vzdelávať sa. ^[3] Latinské adjektívum gramotný tak naznačuje veľmi silný súvis s písaním a čítaním. Jeho slovenské pomenovanie vychádza z ruského grámotnyj – vytvorené od substantíva grámota (= čítanie a písanie, ale aj listina alebo dokument). Tento ruský výraz je prevzatý z gr. grammata (= písmená, súbor písmen, list, listina), ktorý je zas odvodený z gr. gramma (= niečo napísané, písmeno). Preto nielen význam, ale aj názov slovenského adjektíva gramotný teda súvisí primárne s prácou s písanými dokumetmi, z čoho vyplýva aj jeho pôvodný (užší) význam.^[4]

Typológia (druhy) gramotností

• Čitateľská gramotnosť (= gramotnosť v pôvodnom/užšom význame) - podľa OECD je to kompetencia „porozumieť písaným textom, používať ich a uvažovať o nich pri dosahovaní určitých cieľov jednotlivca, rozvíjaní jeho vedomostí a schopností, ako aj pri podieľaní sa na živote spoločnosti“.^[5] Autori správy o medzinárodnom meraní čitateľskej gramotnosti PIRLS ju zas definujú ako „schopnosť chápať a využívať rôzne formy písaného jazyka vyžadované spoločnosťou alebo ocenené jednotlivcom“.^[6] Čitateľská gramotnosť je zároveň kľúčovou kompetenciou informačnej gramotnosti.^[7]
• Funkčná gramotnosť – je uplatňovaním (čitateľskej) gramotnosti v rozličných životných situáciách, ako aj za účelom sebavzdelávania (textová, dokumentová, číselná zložka). Peter Gavora v kontexte gramotnosti v rámci jej užšieho chápania rozlišuje bázovú gramotnosť a funkčnú gramotnosť. Bázová gramotnosť predstavuje podľa Gavoru psycholingvistickú zručnosť, pri ktorej sa dôraz kladie na dekódovanie významov, ukladanie takto získaných informácií do pamäte, integráciu s už osvojenými informáciami a v prípade potreby ich reprodukciu. Funkčná gramotnosť predstavuje životnú kompetenciu – spracovanie informácií uvedených v texte a ich použitie na riešenie praktických problémov v rôznych životných situáciách.^[8] Opakom funkčnej gramotnosti je funkčná negramotnosť. ^[9]
• Informačná gramotnosť – kompetencia „primeranej interakcie jednotlivca s informáciou so zámerom rozpoznať informačnú potrebu a potrebnú informáciu vyhľadať, vyhodnotiť a efektívne využiť“,^[10] prípadne kompetencia „porozumieť a využívať informácie získané v rozmanitých formátoch zo širokého spektra zdrojov tak, ako sú prezentované prostredníctvom moderných technológií i klasických tlačených dokumentov“.^[11] Jej kľúčovými komponentmi sú kompetencie čitateľskej gramotnosti a kritického myslenia a zároveň je základným determinantom života v informačnej spoločnosti.^[12]
• Digitálna gramotnosť – kompetencia „využívania informačno-komunikačných technológií a internetu na vyhľadávanie, organizovanie, hodnotenie a komunikáciu informácií v rozličných digitálnych formátoch“,^[13] prípadne schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych digitálnych formátoch z rôznych zdrojov, ktoré sú prezentované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií.^[14]
• Mediálna gramotnosť – kompetencia kritického a rozlišujúceho postoja voči médiám masovej komunikácie s cieľom vytvárať vyrovnaných občanov, schopných vynášať vlastné súdy na základe dostupných informácií, interpretovať a vytvárať posolstvá, vyberať najvhodnejšie médiá pre komunikáciu, ako aj identifikovať ekonomické, politické, sociálne a ďalšie záujmy, ktoré za nimi stoja.^[15]
• IKT gramotnosť (angl. information and communication technology literacy, resp. ICT literacy) – schopnosť „využívať digitálne technológie, komunikačné nástroje alebo siete pre účely prístupu k informáciám, ich organizácie, integrácie, hodnotenia a tvorby v znalostnej spoločnosti“.^[16] V inom chápaní je konštrukt IKT gramotnosti interpretovaný ako informačná, komunikačná a technologická gramotnosť (angl. information, communication, and technology literacy) a definovaný ako kompetencia „určiť informačnú potrebu a využiť širokú škálu nástrojov, technológií a techník na vyhľadávanie, nájdenie, používanie a využitie informácií vedúcich k uspokojeniu informačnej potreby“.^[17]
• Vizuálna gramotnosť (angl. visual literacy) – „súbor kompetencií umožňujúcich efektívne nájsť, interpretovať, hodnotiť, využívať a vytvárať obrázky a vizuálne médiá Umožňuje pochopiť a analyzovať kontextuálne, kultúrne, etické, estetické, intelektuálne a technické aspekty tvorby a využívania vizuálnych materiálov“,^[18] prípadne môže znamenať schopnosť „porozumieť obrazom a používať ich, vrátane kompetencií myslieť, učiť sa a vyjadrovať sa vo forme obrazov“.^[19]
• Kultúrna gramotnosť – umožňuje účasť na zdieľaní sa a (re)produkcii kultúrnych hodnôt a nástrojov, ktoré konkrétny kultúrny nástroj spájajú – je to nie len schopnosť (pre)čítať, (pre)písať, ale aj byť aktívnym v sémantickom priestore.
• Multikultúrna gramotnosť – schopnosť orientovať sa aj v iných kultúrnych prostrediach.
• Počítačová gramotnosť – schopnosť komunikovať s počítačom využívaním znalostí o jeho technickom (hardware) a programovom (software) vybavení a o informačných technológiách. Počítačovo gramotný jednotlivec by mal mať zručnosti na používanie počítača a jeho vstupno-výstupných (prídavných) zariadení. Mal by vedieť spravovať knižnice a súbory dát, spracovávať texty (textový procesor), tabuľky a grafy (tabuľkový procesor), používať databázový systém, prezentovať informácie (dáta), komunikovať (vymieňať a spravovať informácie), využívať internet.
• Športová gramotnosť – ovládanie telesných cvičení gymnastiky, atletiky, plávania a športových hier. (Vedieť správne chodiť, cvičiť, behať, plávať, hrať.) Najlepšie sa získa v rámci školskej výchovy v období od 1 až 17 roku života pod odborným vedením. Športovo gramotný jedinec je schopný samostatne športovať pre zdravie, radosť, osobnostný rozvoj alebo iné motivácie.
• Hudobná gramotnosť – schopnosť interpretovať hudobnú skladbu alebo notový zápis na hudobnom nástroji alebo hlasom.
• Webová gramotnosť – kompetencia participácie v on-line prostredí, tvorby a recepcie webového obsahu.^[20]
• Finančná gramotnosť - schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti.^[21]
• Kritická gramotnosť (pozri kritické myslenie)
• a mnohé iné (prírodovedná, matematická, akademická, vedecká, dátová, kybergramotnosť, spravodajská, sieťová...)

Štandardizované merania rôznych typov gramotností vo vzdelávacom sektore (čitateľská, matematická, prírodovedná a i.) vykonáva na území SR Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.^[22]

Referencie

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.