Hajtovka
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Stará Ľubovňa
Región	Šariš
Vodný tok	Poprad
Nadmorská výška	525 m n. m.
Súradnice	49°17′46″S 20°46′23″V / 49,2960°S 20,7730°V / 49.2960; 20.7730
Rozloha	3,05 km² (305 ha) [1]
Obyvateľstvo	69 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	22,62 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1427
Starosta	Pavol Nosek[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS)
PSČ	065 45 (pošta Plavnica)
ŠÚJ	526703
EČV (do r. 2022)	SL
Tel. predvoľba	+421-52
E-mailová adresa	pnosek@azet.sk
Telefón	0903141584
Fax	052/4393382
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: obechajtovka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Hajtovka je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Obec bola založená na zákupnom práve v druhej polovici 14. storočia. Najstaršia správa o obci je z roku 1427 v súpise Šarišskej stolice a spomína sa pod názvom Ayathuagasa. Z tohto maďarského názvu dediny v zmysle Hajtova Poruba je základom vytvorenia názvu obce. Obec patrila k plavečskému panstvu. V roku 1456 sa poddaní vzbúrili proti poddanským ťarchám a krutému vykorisťovaniu. Po roku 1490 sa obec dostala do rúk Zápoľských. V 16. storočí sa uvádza ako ich majetok „Haythofka“. Roku 1505 kňažná Hedviga predala plavečský hrad aj s 36 dedinami, medzi nimi aj Hajtovku. Z neznámych príčin koncom 15. a začiatkom 16. storočia zanikla. K novému osídleniu došlo až koncom 16. začiatkom 17. storočia. Obec v minulosti mala výhodnú polohu pri rieke Poprad, ktorá bola splavná od Podolínca a bola významnou obchodnou cestou do Poľska. Hajtovka na tejto obchodnej ceste mala sklad nápojov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a živili sa aj lovom rýb v rieke Poprad. Okolitý ľud ich nazýval rybármi, aj na pečatidle z roku 1868 je zobrazený rybár loviaci rybu. Začiatkom 20. storočia dochádza k masovému vysťahovaniu hlavne do Spojených štátov a Kanady. Zlé pomery obyvateľstva sa výrazne zhoršili po vypuknutí 1. svetovej vojny. Na rôznych frontoch bojovalo 28 Hajtovčanov, 5 z nich padli na frontoch. Po roku 1920 obec administratívne patrila pod správu ObÚ v Starej Ľubovni a v jeho rámci do podtatranskej župy so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V roku 1938 vyhlásenie autonómie SR 6. októbra 1938 sa obec Hajtovka pripojila k hnutiu za pripojenie východného Slovenska k zakarpatskej Ukrajine. Po celý čas obyvatelia Hajtovky pomáhali ilegálnym pracovníkom a prenasledovaným fašizmom. Obec v období vojny prežívala ťažké chvíle. Obec bola oslobodená 31. januára 1945 sovietskou armádou.

• Gréckokatolícky chrám narodenia presvätej Bohorodičky, jednoloďová neobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1872. Úpravami prešiel v roku 1932 a po údere blesku v roku 1936, keď bola doplnená veža. Interiér má zariadenie z doby vzniku chrámu. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou.^[4]

• Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.