Halit - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Halit
Halit
(kamenná soľ)
NaCl
chlorid sodný
Halit
Všeobecné informácie
Pôvod názvuz starogr. άλςmore
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikáciaIII/A.02 (8.vyd.)
3.AA.20 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia3.AA.20 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia9.1.1.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaKubická sústava
Bodová grupam3m
Priestorová grupaFm3m
Mriežkové param.a = 5,6404 Å
V = 179,44 Å3
Z = 4
Habitusmasívny, kryštály tvaru kocky s plochami {100}
Zrastyzrasty podľa plochy {111}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťpriesvitný až priehľadný
Farba(y)bezfarebný, biela, modrastá, žltkastá
Vrypbiely
Lesksklený
Tvrdosť (Mohs)2 (referenčný minerál)
Hustota2,168 kg.dm−3
Štiepateľnosťvýborná podľa plôch {100}, {010} a {001}
Lomnepravidelný
Optické dáta
Index lomun = 1,5443
Iné
Rozpustnosťvo vode
Odrody a variety
Huantajayit - odroda s obsahom AgCl
Zoznam minerálov
Halit na mindat.org
Halit na Commons

Halit alebo kamenná soľ je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky chlorid sodný - NaCl.

Názov

Názov pochádza z gréčtiny, kde slovo halos označuje more.[1] Patril medzi názvy minerálov zavedených od staroveku, na dnešný tvar halit ho upravil roku 1848 Glocker.[2] Z literatúry je tiež známe označenie hazelgebirge, používané rakúskymi baníkmi pre euhedrálne kryštály halitu v jemnozrnnej ílovitej základnej hmote[2].

Charakteristika

Môže byť bielej oranžovej, žltej, červenkastej, modrej až purpurovej farby, alebo pomerne bežne aj bezfarebný. Vryp je vždy biely. Halit je priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom. Vytvára kryštály kubického tvaru, často s konkávnym povrchom; aj preto sa označujú ako „lodičkovité“ kryštály.[3] Zriedkavý v podobe oktaédrických kryštálov. Častejší tvorí celistvé, zrnité alebo kompaktné masy. Obsahuje asi 40 % Na a 60 % Cl[1], obsahuje však často prímes Ca a Mg. Pri izbovej teplote je veľmi dobre rozpustný vo vode. Tvrdosť halitu podľa mohsovej stupnice je 2,5. Dá sa do neho väčšinou rýpať nechtom. Pri ponorení do hlbších vrstiev kôry sa správa plasticky.

Halit bol prvým minerálom, ktorý bol analyzovaný pomocou röntgenového žiarenia.[2]

Vznik

Tento evaporit vzniká vyzrážaním pri odparovaní slanej vody zo slaných jazier alebo morských lagún. Často sa jedná o priestory, ktoré vznikli oddelením bariérou od ustupujúceho mora. Vyskytuje sa však aj na stepných a púštnych pôdach. K vyzrážavaniu halitu dochádza, ak jeho koncentrácia v roztoku presiahne 9,5 %. Vyskytuje sa spolu s ďalšími minerálmi, napr. so sylvínom, sadrovcom, dolomitom a anhydritom.

Zriedkavo môže vznikať ako produkt vysokoteplotných fumarol.[4]

Poznávanie

Halit si možno overiť mnohými jednoduchými skúškami. Prvým identifikačným znakom je jeho slaná chuť, čím sa dá ľahko odlíšiť od podobného sadrovca. Jediný iný slaný minerál je sylvit, jeho chuť je však viac horká[5]. Typické pre halit je aj to, že sa rozpúšťa v studenej vode. V 1l vody sa pri izbovej teplote rozpustí až 360 g halitu.[2] Po odparení roztoku vznikajú vyzrážaním kryštály. Na dotyk je mastný. Plameň sfarbuje do žlta. Ak obsahuje nečistoty, môže fluoreskovať zeleným, oranžovým alebo červenkastým odtieňom.[3]

Výskyt

Tvorí masívne vrstvy, šošovky alebo osamotené kubické kryštály v ílovitej základnej hmote. Osamotené kryštály sú niekedy vyluhované a pôvodný halit je nahradený inými minerálmi, často sadrovcom alebo kalcitom (tzv. pseudomorfóza). V dôsledku svojich platických vlastností pri dlhodobom pôsobení tlaku sa často premiestňuje. Bežne tvorí súčasť soľných diapírov alebo iných haliokinetických štruktúr.

Na povrchu ani v pripovrchových vrstvách sa nemusí zachovávať v prípade, že ho rozpúšťa dažďová alebo podzemná voda. Jeho výskyt na povrchu v oblastiach s vysokým úhrnom zrážok je skôr zriedkavosťou. Ani na Slovenskom území, v miernom klimatickom pásme, z týchto príčin prakticky nevystupuje na povrchu.

Lokality

Vo svete

Veľké náleziská halitu sa nachádzajú v poľskej Wieliczke a Bochnii, v nemeckom Stassfurte a Bernburgu alebo rakúskom Hallein a Bad Ischl. Vyskytuje sa aj v rumunskom Sedmohradsku a Španielsku. V Severnej Amerike sú známe výskyty v štátoch Texas a Kalifornia a v Kanade.[4]

Na Slovensku

Väčšina halitu na Slovensku sa nachádza v treťohorných usadených horninách. Najväčšie slovenské nálezisko sa nachádza v Zbudzi pri Michalovciach. V oblasti Solivaru pri Prešove sa ťaží na halit bohatá soľanka už od 17. storočia.[1] Ďalšími lokalitami sú Soľ v okrese Vranov nad Topľou a Zalužice.

Ekonomický význam

Významný v potravinárskom a chemickom priemysle. Niektoré soľné diapíry môžu byť pascami na ropu a v ich blízkosti sa môžu vytvrárať ložiská ropy alebo plynu.

Referencie

  1. a b c Hovorka, D., 2014, Soľ ešte vždy nad zlato. Quark, 4/2014, s. 44-45
  2. a b c d King, R. J., 2005, Minerals explained 42. Geology Today, 21, 4, s. 153-158
  3. a b Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 70
  4. a b Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of minerals. Grange Books, London, s. 71
  5. Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, s. 37

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Halit

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Halit

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Prokaryoty

Ferru
Ferrum
Fier
Fierro
Flerovium
Fluor
Fluorit
Fosfor
Francium
Friedrich Mohs
Gadolinium
Gallium
Gelžės
Geležis
Germanium
Globálně harmonizovaný systém klasifikace a označování chemikálií
Haearn
Hafnium
Halit
Hassium
Helium
Hesin
Hierro
Hierru
Hlavní strana
Hliník
Hořčík
Holmium
Horn
Houarn
Hustota
Iarann
Iezer
Indium
Ion
Ionizační potenciál
Iontový poloměr
Iridium
Iron
Itakandua
Izer
Izotopy železa
Járn
Jarn
Jern
Jod
Křemík
Křemen
Kadmium
Kalcit
Kalifornium
Kelvin
Kibende
Kkalwe (Iron)
Kmeň 121
Kobalt
Koncentrace (chemie)
Konduktivita
Kopernicium
Korund
Kovalentní poloměr
Krypton
Krystal
Krystalografická soustava
Krystalová mřížka
Kurugu
Kyslík
Lanthan
Lawrencium
Lithium
Livermorium
Loha
Lutecium
Měď
Měrná tepelná kapacita
Magnetismus
Mangan
Marad
Mastek
Meitnerium
Mendelevium
Mořská voda
Mohsova stupnice tvrdosti
Molární objem
Molybden
Moscovium
Nápověda:Úvod
Nápověda:Obsah
Neodym
Neon
Neptunium
Nihonium
Nikl
Niob
Nobelium
Oganesson
Olovo
Osmium
Oxidační číslo
Přechodné kovy
Palladium
Pascal (jednotka)
Paulingova stupnice
Perioda (periodická tabulka)
Pevná látka
Platina
Plutonium
Polonium
Pomoc:Referencie
Praseodym
Promethium
Protaktinium
Protonové číslo
R-věty
Radium
Radon
Raud
Rauta
Registrační číslo CAS
Relativní atomová hmotnost
Rezistivita
Rhenium
Rhodium
Rino
Roentgenium
Rtuť
Rubidium
Ruthenium
Rutherfordium
Rychlost zvuku
Sádrovec
Síra
S-věty
Samarium
Seaborgium
Selen
Skandium
Skupenské teplo tání
Skupenské teplo varu
Skupenství
Skupina (periodická tabulka)
Sodík
Soubor:Apatite Canada.jpg
Soubor:Calcite-sample2.jpg
Soubor:Cut Ruby.jpg
Soubor:Fluorite with Iron Pyrite.jpg
Soubor:Gypse Arignac.jpg
Soubor:Iron electrolytic and 1cm3 cube.jpg
Soubor:Iron Spectrum.jpg
Soubor:Mineraly.sk - ortoklas.jpg
Soubor:Quartz Brésil.jpg
Soubor:Rough diamond.jpg
Soubor:Talc block.jpg
Soubor:Topaz cut.jpg
Speciální:Hledání
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Poslední změny
Stälj
Stříbro
Standardní elektrodový potenciál
Stroncium
Stupeň Celsia
Symbol prvku
Sytá pára
Tantal
Technecium
Tellur
Temir
Tennessin
Tepelná vodivost
Teplota tání
Teplota varu
Terbium
Thallium
Thiet
Thorium
Thulium
Tiék
tirse
Titan (prvek)
Topaz
Uhlík
Uran (prvek)
USA
Uzzal
Vápenec
Vápník
Vanad
Vas
Vektor
Vodík
Vy
Wëu
Wasi
Wesi
Wikimedia Commons
Wikipédia:Overiteľnosť
Wikipédia:Spoľahlivé zdroje
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wolfram
Wuwate
Xenon
Yero
Yiarn
Yster
Ytterbium
Yttrium
Zemská kůra
Zinek
Zirkonium
Zkouška tvrdosti podle Vickerse
Zlato




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk