A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hans-Hermann Hoppe | |
nemecko-americký filozof a ekonóm | |
Narodenie | 2. september 1949 (74 rokov) Peine, Nemecko |
---|---|
Alma mater | Michiganská univerzita (1976 - 1978)
Univerzita Johanna Wolfganga Goetheho Frankfurt (1979 - 1981) Sárská univerzita |
Profesia | ekonóm, filozof, spisovateľ, vysokoškolský učiteľ, akademik |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | hanshoppe.com |
Commons | Hans-Hermann Hoppe |
Hans-Hermann Hoppe (* 2. september 1949, Peine, Nemecko) je nemecko-americký filozof, ekonóm a profesor Nevadskej univerzity v Las Vegas. Je zástancom libertarianizmu a rakúskej ekonomickej školy myslenia.
Život a kariéra
Narodil sa v Peine, Západnom Nemecku. Jeho rodičia pochádzali z východného Nemecka, odkiaľ roku 1946 utiekli pred komunistami, ktorí im vyvlastnili majetok. Navštevoval univerzitu v Saarbrückene a Goetheho univerzitu vo Frankfurte nad Mohanom. Študoval filozofiu, sociológiu, históriu a ekonómiu. V roku 1974 získal Ph.D. z filozofie a v roku 1981 profesúru zo základov ekonómie a sociológie. Do roku 1986 učil na viacerých nemeckých univerzitách, potom odišiel do USA aby študoval pod vedením Murraya Rothbarda.
Od roku 1986 do 2008 bol profesorom ekonómie na University of Nevada v Las Vegas. Je váženým členom Inštitútu Ludwiga von Misesa, libertariánskeho think-tanku, ktorý je vydavateľom veľkej časti jeho prác a v roku 2006 založil The Property and Freedom Society.
Hoppe sa vyjadril, že Murray Rothbard bol jeho "hlavný učiteľ, mentor a majster". Hoppe prišiel do Spojených štátov cez Rothbarda na štipendium od Center for Libertarian Studies. Taktiež povedal, že od roku 1985 až do Rothbardovej smrti v roku 1995 považoval Rothbarda za jeho najbližšieho priateľa.
V súčasnosti Hoppe žije v Turecku so svojou manželkou Gülçin Imre Hoppe.
Názory
Štát
Štát je podľa Hoppeho inštitúciou s absolútnym monopolom na rozhodovanie v rámci určitého územia a zdaňovanie obyvateľov daného územia.
Nikto z občanov neuzavrel so štátom zmluvu o tom, že bude po celý život poslušne rešpektovať všetky jeho nariadenia výmenou za ochranu a iné služby. Hoppe tvrdí, že nikto so štipkou zdravého rozumu by do podobného kontraktu nevstúpil. Z toho vyplýva, že štát funguje na princípe organizovaného násilia voči svojim subjektom.
Štátna moc je sudcom v každom spore a to aj v spore medzi samým sebou a iným subjektom. Štát vynucuje pravidlá na ochranu vlastnických práv, avšak sám sa ich nemusí držať a môže vyvlastňovať a znárodňovať.[1]
Hoppe o štáte povedal, že je "Inštitúciou ovládanou gangami vrahov, lupičov a zlodejov, obklopených ochotnými katmi, pätolízačmi, podvodníkmi, klamármi, klaunmi, šarlatánmi, hlupákmi a užitočnými idiotmi - inštitúciou, ktorá pošpiní všetko, čoho sa dotkne.".[2]
Sloboda
Podľa Hoppeho je spoločnosť slobodná, keď je každý plným vlastníkom svojho fyzického tela, svojho majetku a môže s nimi zaobchádzať podľa svojej vôle a taktiež môže uzatvárať akékoľvek dohody s kým chce až dovtedy, kým neobmedzuje iného jedinca v týchto právach.
Za ideálne spoločenské usporiadanie považuje tzv. Anarchokapitalizmus, avšak Hoppe skôr uprednostňuje podľa neho výstižnejší názov "Private law society".[3]
Náboženstvo
Hoppe sa považuje za agnostika, avšak kresťanstvo považuje za dôležitú súčasť vývinu západnej civilizácie. Myšlienku, že každý je stvorený na obraz boží vidí ako základ západného individualizmu. Katolicizmus podľa neho zohral dôležitú úlohu v balancovaní moci medzi štátom a cirkvou v období stredoveku. Kritizuje ale protestantské kresťanstvo za to, že je skôr zamestnancom štátu ako jeho limitáciou.[4]
Argumentačná etika
Vo vydaní libertariánskeho časopisu Liberty zo septembra 1988 sa Hoppe pokúsil vytvoriť a priori a hodnotovo neutrálne odôvodnenie libertariánskej etiky vymyslením novej teórie, ktorú nazval argumentation ethics (argumentačná etika). Hoppe tvrdil, že každý argument, ktorý je v akomkoľvek ohľade v rozpore s libertariánskymi princípmi, je nekonzistentný.
V priebehu hádky o politike (alebo o akejkoľvek inej téme) ľudia preberajú určité normy argumentácie, vrátane zákazu iniciovania násilia. Hoppe na základe tohto poznania tvrdí, že normy upravujúce argumentáciu by mali platiť vo všetkých politických kontextoch. Hoppe sa vyjadril, že zo všetkých politických filozofií iba anarchokapitalizmus skutočne zakazuje iniciovanie agresívneho násilia (Princíp neagresie), preto je akýkoľvek argument v prospech akejkoľvek inej politickej filozofie ako anarchokapitalizmus logicky nekoherentný.[5]
Referencie
- ↑ World Government Won't Work . LewRockwell, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Statism Is the Cause of the Israel-Hamas War | Mises Institute . mises.org, 2023-10-30, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The Idea of a Private Law Society | Mises Institute . mises.org, 2006-07-28, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hans-Hermann Hoppe . LewRockwell, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Hans-Hermann Hoppe’s Argumentation Theory of Ethics . mises.web.ox.ac.uk, . Dostupné online. (po anglicky)
Externé odkazy
- Monštrum demokracie Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine"
- České preklady Archivované 2008-07-27 na Wayback Machine
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albrecht Behmel
Alexandra Senfftová
Alfred Andersch
Alfred Delp
Ambrosius Lobwasser
Angelus Silesius
Anna Franková
Arnold Zweig
Bertolt Brecht
Carl von Ossietzky
Carl Zuckmayer
Christian Morgenstern
Christoph Martin Wieland
Cornelia Funkeová
Daniel Viliam Moller
David Strauss
Detlev von Liliencron
Eduard Mörike
Emmy Hennings
Emmy von Egidy
Erich Mühsam
Erich Maria Remarque
Ernst Jünger
Ernst Theodor Amadeus Hoffmann
Fanny Lewaldová
Ferdinand Christian Baur
Franz Werfel
Fridrich Fuker
Friedrich Schiller
Günter Grass
Georg Büchner
Georg Christoph Lichtenberg
Giulia Endersová
Gotthold Ephraim Lessing
Hans-Hermann Hoppe
Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen
Hans Magnus Enzensberger
Hedwiga Courthsová-Mahlerová
Hedwig Lachmannová
Hedwig Teichmann
Heinrich Böll
Heinrich Heine
Heinrich Mann
Heinrich von Kleist
Henrich Kalkarský
Herbert Vollmann
Hermann Hesse
Hermann Oberth
Herta Müllerová
Hildegarda z Bingenu
Horst Bienek
Hugo Ball
Ján Sinapius
Jacob Grimm
Jakob Kneip
Johannes Theodor Baargeld
Johannes Trithemius
Justus Möser
Jutta Bauerová
Karl May
Karol Gottlieb Windisch
Klaus Mann
Krystyna Kuhnová
Leopold Ahlsen
Lion Feuchtwanger
Lou Andreas-Salomé
Ludwig Ganghofer
Móriz Kolbenheyer
Margarete Buberová-Neumannová
Markus Heitz
Nelly Sachsová
Novalis
Patrick Süskind
Paul Johann Ludwig Heyse
Peter Weiss (spisovateľ)
Rafik Schami
Rainer Maria Rilke
Richard Dehmel
Robert Kraft
Robert Spaemann
Rudolf Bultmann
Rudolf Pannwitz
Siegfried Lenz
Stefanie Zweigová
Theodor Storm
Thomas Mann
Timur Vermes
Ulrich Karger
Walter Benjamin
Wilfried Wieck
Wilhelm Busch (farár)
Wilhelm Grimm
Wilhelm Raabe
Wolfgang Hohlbein
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk