Hans Ankum
holandský právny historik a romanista
Fotografia Hansa Ankuma z roku 1970
Osobné informácie
Narodenie	23. júl 1930
	Amsterdam, Holandsko
Úmrtie	3. jún 2019 (88 rokov)
	Haarlem, Holandsko
Národnosť	holandská
Alma mater	Universiteit van Amsterdam
Zamestnanie	univerzitný profesor
Rodičia	Leendert Albert Ankum
Súrodenci	Pol Ankum
Manželka	Pelline van Esová[1]
Deti	Anne-Barbara Ankumová[1]
Dielo
Žánre	právnická literatúra, právno-romanistické štúdie
Obdobie	20. storočie
Témy	rímske právo
Literárne hnutie	právna romanistika
Debut	De geschiedenis der actio Pauliana (1962)
Významné práce	De geschiedenis der actio Pauliana (1962); De Pauliana buiten faillissement in het Nederlands recht sedert de codificatie (1962); Romeinsrechtelijk Handwoordenboek (1973); zbierky jeho štúdií: Extravagantes – Scritti sparsi sul diritto romano (2007); Nueva antología Romanistística (2014)
Významné ocenenia	Premio Ursicino Álvarez, Ridder Nederlandse Leeuw (Rad holandského leva), doctor honoris causa (7x)
Ovplyvnený	Hendrik Richard Hoetink, Marcel Henri Bregstein, David Cohen a i.[1][2][3]
Ovplyvnil	Eric Pool, Marjolijn van Gessel-de Roo, Laurens Winkel, Boudewijn Sirks, Michal Skřejpek, Žika Bujuklić, Leonid Ľvovič Kofanov, Patricio Carvajal, Konstantin Tanev a i.[1]
Odkazy
	Hans Ankum (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Hans Ankum (celým menom: Johan Albert Hans Ankum; * 23. júl 1930, Amsterdam, Holandsko – † 3. jún 2019, Haarlem, Holandsko) bol holandský právny historik, papyrológ a právny romanista svetového významu.^[1][4][2]

Držiteľ siedmich titulov doctor honoris causa z univerzít: Aix-Marseille Université (1985); Vrije Universiteit Brussel (1986); Ruhr-Universität Bochum (1995); Univerzitet u Beogradu (2005); Univerzita Karlova (2008); Universidad de Murcia (2015); a Univerzity národného a svetového hospodárstva v Sofii (2015). V roku 2012 získal cenu Premio Ursicino Álvarez.^[1][4] V roku 1992 mu bolo holandskou kráľovnou Beatrix udelené štátne vyznamenanie Ridder Nederlandse Leeuw (Rad holandského leva).^[3]

Vysoko pozitívne býva vnímaná jeho spolupráca s výskumníkmi po celom svete. Jeho pomoc si vysoko cenili najmä právni historici z krajín bývalého východného bloku, ktorým pomáhal získavať skúsenosti a vedeckú literatúru.^[1][4]

Bolo mu venovaných viacero antológií či festschriftov.^[4]

Narodil sa v roku 1930 do rodiny ľavicového politika Leenderta Alberta Ankuma^:nl, starostu holandského mestečka Koog aan de Zaan v rokoch 1946 až 1960.^[2] Sám Hans bol členom ľavicovej frakcie provinciálnej rady Severného Holandska. Jeho matka bola učiteľkou francúzštiny. Mal mladšieho brata^[3], profesora podnikovej ekonómie, Pola Ankuma^:nl. Jeho rodina mala nemecký pôvod a pochádzala pravdepodobne z mesta Ankum (asi 35 km severne od Osnabrücku). Vyrastal v Zaanstreeku a študoval na pobočke lýcea v Zaandame, kde nadobudol vynikajúce znalosti gréčtiny a latinčiny. V rámci ďalšej kariéry zvažoval štúdium na konzervatóriu, no nakoniec si zvolil právo.^[1][3][2][5]

V rokoch 1948 až 1953 študoval na Právnickej fakulte Amsterdamskej univerzity a následne študoval ako štipendista v Paríži (1954 – 56), kde navštevoval prednášky z dejín súkromného práva, rímskeho práva a právnej papyrológie na Sorbonne a v Institut de Droit Romain. Po návrate do Holandska pracoval od roku 1956 ako asistent romanistu Hendrika Richarda Hoetinka. Vysoko si cenil aj svojho bývalého profesora súkromného práva Marcela Henriho Bregsteina.^[1][3][2][5]

Po štyroch rokoch ako asistent v Amsterdame vyučoval Ankum dva roky rímske právo spolu s Robertom Feenstrom v Leidene. V roku 1962 obhájil svoju dizertačnú prácu na tému actio Pauliana, ktorej sa venoval v dvoch zväzkoch: v jednom vo vzťahu k rímskemu právu a v druhom vo vzťahu k recepcii. V roku 1963 nastúpil na miesto riadneho profesora. Odvtedy vyučoval, písal vedecké práce a zúčastňoval sa konferencií všade po svete o rímskom práve a dejinách práva.^[1][3][2][5]

Počas svojej profesúry pôsobil dve obdobia ako dekan (spolu štyri roky) a tri roky ako prorektor. V roku 1986 bol zvolený za doživotného člena Kráľovskej holandskej akadémie umení a vied. Desať rokov bol na akadémii tajomníkom sekcie práva.^[5] Do dôchodku Ankum odišiel až v roku 1995.^[1][3]

Zomrel po ťažkej chorobe v roku 2019.^[1][3]

Ankumove články vychádzali v najvýznamnejších romanistických časopisoch, ako napríklad Zeitschrift der Savigny-Stiftung für Rechtsgeschichte, Tijdschrift voor Rechtsgeschiedenis, Revue Internationale des droits de l'antiquité, Labeo, Iura: rivista internazionale di diritto romano e antico či Index. Publikoval vyše 330 textov^[1], hoci takmer žiadne monografie.^[2] Na Slovensku publikoval v periodiku Orbis Iuris Romani.

Zaoberal sa predovšetkým hlavnými inštitútmi rímskeho práva, rímskymi právnikmi a dogmatickými zásadami rímskeho práva. Už vo svojej dizertačnej práci zároveň preukázal aj svoj záujem o oblasť recepcie rímskeho práva. Dôraz rímskoprávnu kazuistiku. Okrem vlastníckeho práva študoval napríklad zmluvné vzťahy a oblasť kúpnej zmluvy (emptio venditio). Napísal aj niekoľko zásadných esejí o Lex Aquilia, ktoré sú stále aktuálne.^[2]

Výber:

• De geschiedenis der actio Pauliana (1962)
• De Pauliana buiten faillissement in het Nederlands recht sedert de codificatie (1962)
• Romeinsrechtelijk Handwoordenboek (1973)
• Elementen van Romeins recht (1976)
• zbierky jeho štúdií:
  • Extravagantes – Scritti sparsi sul diritto romano (2007)
  • Nueva antología Romanistística (2014)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hans Ankum