Haraiki
Croker
atol
Snímka atolu od NASA
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	17°28′00″J 143°28′00″Z / 17,46667°J 143,466667°Z / -17.46667; -143.466667
Najvyšší bod
- výška	2 m n. m.
Dĺžka	7,5 km
Šírka	5 km
Rozloha	25,5 km² (2 550 ha)
- súše	4,1 km² (410 ha)
Obyvateľstvo	oficiálne neobývaný[1]
Pre verejnosť	Voľný
Prístup	iba loďou
Objaviteľ	Louis Antoine de Bougainville
- dátum	1768
Lagúna	polootvorená
Vstup do lagúny	1 splavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Vyznačenie atolov komunity Makemo v súostroví Tuamotu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Haraiki (iný názov Croker)^[2] je malý atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia a jeho najbližším susedom je atol Marutea, vzdialený 44 km na severovýchod. Z ďalších je to atol Reitoru (54 km na juhovýchod) alebo Hikueru (80 km na východ). Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený 600 km smerom na západo-juhozápad.

Geografia atolu

Atol má približne trojuholníkový tvar, v najdlhšom rozmere meria iba 7,5 km a na šírku 5 km. Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva cez jediný, pomerne široký (250 m) prieplav, ústiaci smerom na juh.

Plytká lagúna má celkovú rozlohu 10,4 km². Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej 295 m pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku 2 465 m a vek sa odhaduje na 49,9 až 50,6 mil. rokov.^[3]

Dejiny

Prvú návštevu atolu vykonal francúzsky moreplavec a objaviteľ Louis Antoine de Bougainville v roku 1768.^[4][5] 30. októbra 1772 to bol španielsky moreplavec Domingo de Boenechea, ktorý atol pomenoval ako „San Quintín“ a neskôr sa na neho vrátil aj 2. novembra 1774.^[6] Atol 6. marca 1826 navštívil aj britský kapitán Frederick William Beechey, ktorý mu dal názov Crocker,^[2][6] a napokon 30. marca 1837 aj cestovateľ Edward Belcher.^[6]

Súčasnosť

Atol je dnes oficiálne uvádzaný ako neobývaný, ale satelitné snímky Google Earth aj iné zdroje ukazujú, že v severnej časti atolu je zachovalé zoskupenie budov a pristávacie móla na vonkajšej aj vnútornej časti atolu. Je preto zrejmé, že na atole žije niekoľko ľudí/rodín, ktorí sa venujú najmä ťažbe kopry. Zo snímkov je tiež zrejmé, že prakticky celá súš atolu je pokrytá udržiavanými kokosovníkovými plantážami v dobrej kondícii, čo naznačuje, že sa o ne niekto pravidelne stará.

Prístup na ostrov je voľný, ale v dôsledku zložitosti miestnych prúdov a navigácie sa vstup do vôd atolu a na súš odporúča len za prítomnosti skúsených domorodých obyvateľov, ktorí poznajú miestne pomery a podmienky.

Administratívne a geografické členenie

Geograficky patrí atol Haraiki k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Raroia, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Taenga, Marutea Nord, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Marutea Nord, Taenga, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Raroia a Nihiru.

Referencie

Externé odkazy

• Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
• Haraiki na tahitiheritage Archivované 2014-07-14 na Wayback Machine

Zdroje

• Tahiti Heritage
• National Geospatial-Intelligence Agency, navigačná príručka „Pacific Islands“
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haraiki na anglickej Wikipédii.