Heinrich von Angeli

	Heinrich von Angeli
	rakúsky maliar
	; Autoportrét, 1878, Beldevere
Rod. meno	Heinrich Anton von Angeli
Narodenie	8. júl 1840; Šopron,
Úmrtie	21. október 1925 (85 rokov); Viedeň
Profesia	maliar
Odkazy
Commons	Heinrich von Angeli
	Umelecký portál; Biografický portál

Heinrich von Angeli (* 8. júl 1840, Šopron – † 21. októbra 1925, Viedeň) bol rakúsky maliar.

Život

Po štúdiu na viedenskej akadémii odišiel v roku 1856 do Düsseldorfu, kde študoval na Akadémii umenia u Emanuela Leutzeho. Krátko sa vzdelával u Karla von Pilotyho na Akadémii v Mníchove a v roku 1858 si otvoril vlastné štúdio.

Po návrate do Viedne v roku 1862 zaznamenal úspech ako historizujúci a portrétny maliar. Stal sa významným portrétistom európskej šľachty. Podiel na jeho vzostupe mala jeho mecenáška a žiačka cisárovná Viktória Sasko-cobursko-gothajská, ktorú rovnako ako jej matku kráľovnú Viktóriu niekoľkokrát portrétoval. V roku 1880 maľoval aj neskoršiu cisárovnú Augustu Viktóriu. Angeliho diela zahŕňali portréty kráľovnej Viktórie, jej najstaršej dcéry Viktórie, princeznej Royal, cisára Wilhelma I., Benjamina Disraeliho, lorda Kitchenera^[1] a dva portréty princeznej Beatrice.^[2]

Úspech Angeliho pri maľovaní spoločenských portrétov bol čiastočne spôsobený jeho schopnosťou zobrazovať uniformy, perly a iné šperky.^[3] Na rozdiel od maliarov, akým bol Franz Xaver Winterhalter, Angeli pracoval v naturalistickom štýle a uprednostňoval zobrazovanie svojich modelov takých, akí boli. Jeho portrét kráľovnej Viktórie z roku 1875 si od panovníčky vyslúžil pochvalu za svoju čestnosť. Okrem kráľovských osobností a politikov maľoval aj ďalšie významné osobnosti, napríklad nemeckého chemika Augusta Wilhelma von Hofmanna. V roku 1877 Buckinghamský palác pozval Ulyssesa S. Granta, aby jeho portrét namaľoval Angeli.^[4]

Niekoľko Angeliho diel je v britskej kráľovskej zbierke, vrátane portrétov členov britskej, nemeckej a ruskej kráľovskej a cisárskej rodiny.^[5] Jeho práca je tiež vo Wallace Collection^[6] a Victoria and Albert Museum.^[7]

V roku 1915 bol Angeli vymenovaný do nemeckého rádu Pour le Mérite pre vedu a umenie.

V roku 1894 bola po ňom pomenovaná viedenská ulica Angeligasse.

Je pochovaný na viedenskom ústrednom cintoríne (skupina 32 C, číslo 6).

Galéria

Princezná Viktória Pruská
Friedrich III.
Mikuláš Palffy

Referencie

↑ Heinrich von Angeli (1840-1925) . Royal Collection, . Dostupné online. Archivované 2014-02-03 z originálu.
↑ DENNISON, Matthew. The Last Princess: The Devoted Life of Queen Victoria's Youngest Daughter. : Macmillan, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-4299-8138-5. S. 2008.
↑ Waal, Edmund de (24 September 2013). "Vienna 1900: A brush with the past". The Independent. London. Archivované z originálu2022-05-09.Prístup 30 January 2014.
↑ GRANT, Ulysses S.. The Papers of Ulysses S. Grant: November 1, 1876 – September 30, 1878. : SIU Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-8093-2632-7. S. 213.
↑ Heinrich von Angeli (1840-1925) . Royal Collection, . Dostupné online. Archivované 2014-02-03 z originálu.
↑ Heinrich von Angeli (1840–1925) . Wallace Collection, . Dostupné online. Archivované 2014-01-30 z originálu.
↑ Queen Victoria, Angeli, Heinrich Anton von . Victoria and Albert Museum, 1887, . Dostupné online.

Literatúra

Elisabeth Newzella, Nicht so ernst, Majestät – Anekdoten aus dem Leben des Wiener Fürstenmalers Heinrich von Angeli, Verlag für Sammler, Graz 1990.
Lexikón der Kunst v meste Bänden, Karl Müller Verlag, Erlangen 1994.

Constantin von Wurzbach: „Angeli, Heinrich von“ v Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich . Vol 11, Verlag LC Zamarski, Viedeň 1864, s. 354 (online)
Margarete Braun-Ronsdorf: "Angeli, Heinrich von" v Neue Deutsche Biographie . Vol 1, Duncker & Humblot, Berlín 1953,ISBN 3-428-00182-6, s. 288 (online)
"Angeli Heinrich von" v Österreichisches Biographisches Lexikon 1815-1950 . 1. diel Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Viedeň 1957, s. 22. (online)
"Angeli, Heinrich von". In: Ulrich Thieme, Felix Becker (Eds.): Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart, Vol.1: Aa–Antonio de Miraguel. Wilhelm Engelmann, Lipsko 1907, str.496 (Online)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heinrich von Angeli

Externé odkazy

Biografia na kronberger-maler.de
Diela Heinricha von Angeliho na Faded Page (Kanada)
Portrét na 1975 rakúskej známke

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Heinrich von Angeli na českej Wikipédii a Heinrich von Angeli na anglickej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[rc-1] Heinrich von Angeli (1840-1925) . Royal Collection, . Dostupné online. Archivované 2014-02-03 z originálu.

[2] DENNISON, Matthew. The Last Princess: The Devoted Life of Queen Victoria's Youngest Daughter. : Macmillan, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-4299-8138-5. S. 2008.

[3] Waal, Edmund de (24 September 2013). "Vienna 1900: A brush with the past". The Independent. London. Archivované z originálu2022-05-09.Prístup 30 January 2014.

[4] GRANT, Ulysses S.. The Papers of Ulysses S. Grant: November 1, 1876 – September 30, 1878. : SIU Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-8093-2632-7. S. 213.

[rc2-5] Heinrich von Angeli (1840-1925) . Royal Collection, . Dostupné online. Archivované 2014-02-03 z originálu.

[6] Heinrich von Angeli (1840–1925) . Wallace Collection, . Dostupné online. Archivované 2014-01-30 z originálu.

[7] Queen Victoria, Angeli, Heinrich Anton von . Victoria and Albert Museum, 1887, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]