Heliocentrický model slnečnej sústavy podľa Andrea Cellaria z jeho knihy Harmonia Macrocosmica

Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy. Slovo je odvodené z gréckeho (ἥλιος hélios = "Slnko" a κέντρον kentron = "stred"). Je protikladom geocentrizmu.

Názor, že stredom vesmíru nie je nehybná Zem, ale Slnko, vznikol už v starovekom Grécku a najdokonalejšie ho prepracoval Aristarchos zo Samu. Heliocentrický názor na svet sa však vtedy ešte nepresadil. Pohyb Zeme sa zdal protizmyselný a protirečiaci vtedajšej Aristotelovskej fyzike. Až v 16. storočí Mikuláš Kopernik nanovo vypracoval heliocentrickú sústavu sveta. Podľa Kopernika:

• centrom celého sveta je nehybné Slnko
• okolo Slnka obiehajú po kruhových dráhach a rovnomerným pohybom Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter a Saturn
• svet uzaviera nehybná sféra stálic

Johannes Kepler po mechanickej stránke dopracoval heliocentrický systém, keď opustil predstavu kruhového obehu okolo Slnka a formuloval tri Keplerove zákony pohybu planét. Tieto zákony neskôr odvodil z gravitačného zákona Isaac Newton.

Heliocentrizmus ako učenie protirečiace Biblii bolo dlhú dobu cirkvami prenasledované. Popierali ho a neuznávali pápeži, Martin Luther aj Ján Kalvín. Kopernikova kniha De revolutionibus orbium coelestium bola 5. marca 1616 daná na index zakázaných kníh, Galileo bol za heliocentrizmus odsúdený na domáce väzenie a Giordano Bruno bol zaň upálený. Mnohí ďalší učenci sa potom báli otvorene k heliocentrizmu prihlásiť.

Súčasná veda

Pohyb ťažiska slnečnej sústavy vzhľadom k Slnku

Poznanie, že heliocentrický pohľad taktiež nie je v doslovnom zmysle pravdivý, prichádzalo postupne. Už Giordano Bruno uviedol silné argumenty, že Slnko nie je stredom vesmíru, ale jednou z hviezd; Galileo mal rovnaký názor. V priebehu 18. a 19. storočia sa pozícia Slnka ako jednej z mnohých hviezd stávala samozrejmosťou. V 20. storočí, ešte pred objavom existencie mnohých galaxií, už to nebolo vnímané ako sporná vec. Dokonca, ak obmedzíme diskusiu iba na slnečnú sústavu, Slnko nie je geometrickým centrom žiadnej z planetárnych dráh, je skôr v ohnisku ich eliptických dráh. Navyše, keďže hmotnosť planét nemožno vzhľadom k hmotnosti Slnka zanedbať, je centrum gravitácie slnečnej sústavy umiestnené mimo stred Slnka, v niektorých obdobiach aj mimo objem Slnka. (Hmotnosť planét tvorí približne 0,14% hmotnosti Slnka.)

Moderné používanie pojmov geocentrický a heliocentrický vo vede

Vo výpočtoch často musí byť určený počiatok a orientácia vzťažnej sústavy. Z praktických dôvodov sa často používajú systémy s počiatkom v hmotnom strede Zeme, Slnka alebo v hmotnom strede slnečnej sústavy. Prídavné mená geocentrický a heliocentrický môžu byť použité v tomto kontexte. Takýto výber vzťažnej sústavy však nemá žiadne filozofické ani fyzikálne dopady.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heliocentrizmus

Zdroj

Astronomický portál Fyzikálny portál Hviezdny portál Portál slnečná sústava

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haliocentrizmus na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.