Helmut Walcha (celé meno: Helmut Arthur Emil Walcha^[1]; * 27. október 1907 Lipsko - † 11. august 1991 Frankfurt nad Mohanom) bol nemecký organista, čembalista a hudobný skladateľ. Vo svojej dobe patril k „najvýznamnejším interpretom organovej a čembalovej tvorby J. S. Bacha“.^[2]

Životopis

Helmut Walcha narodil v Lipsku 11. augusta 1907. Ako pätnásťročný úspešne zložil prijímacie skúšky na konzervatórium v Lipsku a tak sa stal najmladším študentom organu u Günthera Ramina. V rokoch 1926 až 1929 bol zástupcom Ramina v kostole sv. Tomáša v Lipsku.^[1] Svoje prvé verejné vystúpenie mal v roku 1924.^[3] Neskôr v rokoch 1929 - 1944 viedol ako organista v kostole Friedenskirche vo Frankfurte nad Mohanom pravidelné organové cykly a od roku 1933 vyučoval na Dr. Hoch’s Konservatorium. V roku 1938 sa stal profesorom organovej hry na frankfurtskej hudobnej škole. Pedagogickej činnosti sa venoval do roku 1972,^[4] celkový počet jeho študentov za celú dobu pedagogického pôsobenia bolo okolo 200.^[5]

Po druhej svetovej vojne založil vo Frankfurte Institut für Kirchenmusik a bol od roku 1944^[5] do 1981 organistom v tamojšom Dreikönigskirche. Helmut Walcha zomrel 11. augusta 1991 vo Frankfurt nad Mohanom na kardiopulmonárne zlyhanie srdca.^[6] Bol pochovaný na Sachsenhäuser Südfriedhof.

Zdrakový hendikep

Walcha oslepol ako šestnásťročný^[7][3] alebo sedemnásťročný^[5] následkom očkovania proti kiahniam. To absolvoval ako ročný a odvtedy sa mu zrak postupne slabol čomu napomáhala aj chronická keratitída.^[4] V šestnástich rokoch sa podrobil operácii, ktorá bola neúspešná a vtedy stratil zrak úplne.

Význam

Patril k členom Organového hnutia (nem. Orgelbewegung), ktoré presadzovalo ústup od romantických organov a štýlu hry.^[8] Walcha si získal svetové uznanie ako interpret hudby J.S. Bacha. Učil sa nové skladby tak že mu hudobníci (vrátane jeho mamy a neskôr manželky) zahrali každé diel štyrikrát (ruky, pedál a celé dielo);^[3] mal absolútny sluch a bol sa schopný naučiť skladby ich počúvaním.^[7]
Jeho koncerty (Frankfurten Bachstunden) mali v umeleckých kruhoch tú najlepšiu povesť, pri týchto koncertoch uvádzal všetky Bachove diela.^[9] Dvakrát nahral kompletné dielo Bachových organových skladieb: prvýkrát mono v rokoch 1947 - 1952, druhýkrát ako stereo od roku 1956 do 1971. Vyšli vo firme Deutsche Grammophon.^[3] V roku máji 1981 sa na poslednom koncerte definitívne rozlúčil s verejnou koncertnou činnosťou, „stále na vrchole svojich síl“.^[5]

Okrem koncertovania, pedagogickej činnosti a nahrávania sa venoval aj komponovaniu: zložil 25 chorálových prelúdií a pripravil na vydanie organové koncerty Händela.^[1]

Vo frankfurtskej mestskej časti Gallus je po ňom pomenovaná ulica, taktiež mu bola mestom udelená „Goetheplakette“ v roku 1957. V roku 1987 bol ocenený vyznamenaním „Grosse Bundesverdienstkreuz mit Stern.“

Galéria

• 

  Malý organ v Jakobikirche v Lübecku (organár: F. Stellwagen, 1637); miesto nahrávania prvého cyklu nahrávok J. S. Bacha (1947 – 1952).

• 

  Organ v St.-Peter-und-Paul-Kirche (organár: A. Schnitger, 1680); miesto nahrávania prvého cyklu nahrávok J. S. Bacha (1947 – 1952) a diel ďalších umelcov: Dietrich Buxtehude: Orgelwerke (september 1977) a Orgelmeister vor Bach (september 1977).

• 

  Veľký organ v Grote Kerk v Alkmaare (organár:F. C. Schnitger, 1725); miesto nahrávania druhého cyklu nahrávok J. S. Bacha.^[3]

• 

  Organ v kostole Saint-Pierre-le-Jeune protestant v Štrasburgu (organár: J. A. Silbermann, 1780); miesto nahrávania druhého cyklu nahrávok J. S. Bacha.^[3]

• 

  Organ v Dreikönigskirche vo Frankfurte nad Mohanom (organár: K. Schuke, 1961)

Diskografia^{[pozn 1]}pozn 1">upraviť | upraviť zdroj

Diela J. S. Bachaupraviť | upraviť zdroj

Kompletné nahrávky organových dielupraviť | upraviť zdroj

• Organ Works: The 1947 – 1952 Recordings, 10 CD
• The Organ Works, 12 CD

Diela pre čembalo/klavírupraviť | upraviť zdroj

• Das Wohltemperierte Clavier, 4 CD
• Goldberg Variations

Diela iných umelcovupraviť | upraviť zdroj

• Dietrich Buxtehude: Orgelwerke
• Orgelmeister vor Bach, 4 LP^{[pozn 2]}

Poznámkyupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ Uvedené nahrávky boli vydané v Deutsche Gramophon, res. pôvodne Archiv Produktion pre európske trhy. V Ázii (Južná Kórea, Japonsko) je dostupných viacero iných nahrávok.
2. ↑ Nahrávka dostala cenu Deutsche Schallplattenpreis.^[5]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

1. ↑ ^{a b c} Walcha, (Arthur Emil) Helmut. In: Baker's Biographical Dictionary of Musicians. Centennial ed. New York : Schirmer Books, 2001. ISBN 0-02-865525-7. s. 3832.
2. ↑ Walcha Helmut. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 703.
3. ↑ ^{a b c d e f} LEWIS, Uncle Dave. Helmut Walcha online. Allmusic, cit. 2010-10-15. Dostupné online. (po anglicky)
4. ↑ ^{a b} HELMUT WALCHA. In: OLSTROM, Clifford E. Undaunted By Blindness. 2. vyd. Watertown : Perkins School fot the Blind. 320 s. Dostupné online. ISBN 9780982272190. (po anglicky)
5. ↑ ^{a b c d e} JORDAN, Paul. Helmut Walcha: Artist-Teacher. College Music Symposium, 1982, roč. 22, čís. 2, s. 148-154. ISSN 0069-5696. (po anglicky)
6. ↑ Helmut Walcha, A Harpsichordist And Organist, 83 online. The New York Times, 1991-08-15, cit. 2013-09-28. Dostupné online. (po anglicky)
7. ↑ ^{a b} Helmut Walcha (1907-1991) – A Centenary Tribute online. American Public Media, cit. 2010-10-15. Dostupné online. (po anglicky)
8. ↑ KLINDA, Ferdinand. Organ v kultúre dvoch tisícročí. 1. vyd. Bratislava : Hudobné centrum, 2000. 274 s. ISBN 80-88884-19-5. S. 155.
9. ↑ ZAVARSKÝ, Ernest. Johann Sebastian Bach. Preklad Jiří Pilka. 1. vyd. Praha : Supraphon, 1979. 488 s. S. 436. (po česky)

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• stránka o Walchovi: životopis, podrobný rozpis nahrávok (Archivovaná kópia na Wayback Machine)
• stránka o Walchovi (po nemecky)
• koncertný záznam H. Walchu z 3.12.1967, Nicolaïkerk Utrecht

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Helmut Walcha na nemeckej Wikipédii.