Hmlovina Stingray
Pozorovacie dáta (Epocha 2000)
Typ	planetárna hmlovina
Rektascenzia	17h 16m 21,071s
Deklinácia	-59° 29′ 23,64″
Vzdialenosť	18 000 ly (5,6 kpc
Zdanlivá jasnosť (V)	10,75 mag.
Zdanlivé rozmery (V)	1,6´
Súhvezdie	Oltár
Fyzické charakteristiky
Priemer	0,08 ly
Iné označenia	PN G331.3-12.1, Hen 3-1357
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
Astronomický portál

Súradnice: 17^h 16^m 21^s; -59° 29′ 24″

Hen 3-1357 alebo hmlovina Stingray je najmladšia známa planetárna hmlovina. Nachádza sa v súhvezdí Oltár na južnej oblohe. Od našej sústavy je vzdialená 18 tisíc svetelných rokov a jej priemer dosahuje osem stotín svetelného roku, čo je zhruba desatina rozmeru, ktorý dosahujú typické planetárne hmloviny. Pomenovaná je podľa paryby raje (angl. Stingray), ktorej tvar pripomína.

História pozorovaní

Predchodca tejto hmloviny bol prvýkrát zaznamenaný v katalógu z roku 1967 od Karla Gordona Heniza, kde bol klasifikovaný ako hviezda s H-alfa emisnými čiarami, spektrálneho typu B, na základe fotografických platní z rokov 1949 až 1951. Spektrum hviezdy získané v roku 1971 ukázalo, že hviezda je červený nadobor na asymptotickej vetve obrov. V tomto období ešte hviezda nedokázala svojím žiarením ionizovať plyn okolo seba, preto zatiaľ išlo len o protoplanetárnu hmlovinu. Analýzou dát z družice IRAS získaných v roku 1989 už boli v spektre hviezdy pozorované emisie typické pre planetárnu hmlovinu. Keďže hmlovina bola ešte mladá a malá, pozorovania zo zemského povrchu nedokázali odhaliť jej štruktúru. Prvýkrát bola pozorovaná v roku 1994 pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Ďalšie pozorovanie z roku 2002 odhalilo výrazný nárast teploty centrálnej hviezdy až o 40 tisíc stupňov, v porovnaní s rokom 1971. Odborníkov tento (na vesmírne pomery) náhly nárast teploty prekvapil. V roku 2014 astronómovia prišli s teóriou, že pozorované správanie hviezdy je možné zdôvodniť prvou fázou héliového záblesku, kedy sa hviezda scvrkáva a zahrieva.^[1] Ďalšie pozorovanie v roku 2016 túto teóriu podporilo. V porovnaní s predchádzajúcimi pozorovaniami hmlovina výrazne zoslabla a niektoré jej štruktúry prestali byť viditeľné.^[2] Toto zoslabnutie bolo spôsobené zmenou vo vyžarovaní červeného nadobra, ktorý sa začal rozpínať a ochladzovať, čo zodpovedá druhej fáze héliového záblesku.

Jadro planetárnej hmloviny

V strede hmloviny sa nachádza dvojhviezdny systém. Hlavná zložka má jasnosť 15 magnitúd a jej sprievodca 17 magnitúd. Ich uhlová vzdialenosť je 0,3″. Hviezdy okolo seba obiehajú s periódou 100 000 rokov po obežnej dráhe s priemerom okolo 2100 AU. Vzájomnou interakciou týchto dvoch hviezd vznikol taký komplexný tvar hmloviny, aký pozorujeme.

Význam

Pozorovania tejto hmloviny sú dôležité z dvoch dôvodov. Prvý krát v histórii sa podarilo pozorovať priebeh héliového záblesku v hviezde v oboch fázach, teda fázu scvrkávania a zahrievania, a následne fázu rozpínania a ochladzovania hviezdy. Zároveň sme mohli pozorovať vznik tejto hmloviny spolu s tým, ako hmlovinu ovplyvňuje vývoj jej centrálnej hviezdy.

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Stingray Nebula na anglickej Wikipédii, Henize 3-1357 na poľskej Wikipédii a Stingray-Nebel na nemeckej Wikipédii.