A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hildegarda z Bingenu | |
nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička a hudobná skladateľka | |
Narodenie | 16. september 1098 Bermersheim vor der Höhe, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 17. september 1179 (81 rokov) kláštor Rupertsberg, Bingen am Rhein, Nemecko |
Rodičia | Hildebert, Mechtild |
Odkazy | |
Commons | Hildegarda z Bingenu |
Svätá Hildegarda z Bingenu (nem. Hildegard von Bingen; * 16. september 1098, Bermersheim vor der Höhe – † 17. september 1179, kláštor Rupertsberg, Bingen am Rhein) bola nemecká mystička, prírodovedkyňa, lekárka, spisovateľka, botanička a skladateľka. S jej dielom sú spojené počiatky vlastnej nemeckej filozofie, tzv. Frauenmystik. Mníška benediktínskeho rádu a zakladateľka kláštora na Rupertsbergu pri Bingene.
V Katolíckej cirkvi je považovaná za svätú neformálne už od jej smrti. Koncom 16. storočia bola zapísaná do oficiálneho zoznamu svätých. 10. mája 2012 pápež Benedikt XVI. rozšíril liturgický kult úcty svätej Hildegardy na celú Cirkev; pristúpil k tzv. ekvivalentnej kanonizácii, kedy sa neskúma život osoby, ani sa za svätú nevyhlasuje v slávnostnom akte; osoba sa vyhlási za svätú na základe stáročného kultu.[1]
Život
Hildegarda z Bingenu sa narodila ako desiate dieťa urodzenej nemeckej rodiny. V detstve ju rodičia dali do opatery Jutty zo Sponheimu, ktorá spolu s niekoľkými ženami žila pustovníckym životom v blízkosti mužského benediktínskeho kláštora Disibodenberg pri Staudernheime. Po Juttinej smrti prebrala Hildegarda von Bingen vedenie medzitým stále sa rozrastajúceho spoločenstva pobožných žien a neskôr sa s nimi presťahovala do Rupertsbergu pri Bingene, kde v roku 1147 založila kláštor. Hildegarda z Bingenu je autorkou niekoľkých prác, v ktorých sa okrem svojich náboženských vízií, zaoberala i tematikou prírodnej histórie, liečiteľských účinkov prírodných objektov, otázkami krásy i sexuality v korelácii s detskými dispozíciami. Okrem toho je autorkou básní a textov spievaných ženskými hlasmi ako gregoriánsky chorál. Tie sú zhrnuté v diele Symphonia armoniae celestium revelationum (Symfónia harmónie nebeských zjavení). 77 básní tvorí ucelený liturgický cyklus pre špecifické cirkevné sviatky.
Prírodné vedy a liečiteľstvo
Mimo kresťanskú problematiku je Hildegarda známa ako liečiteľka a na vtedajšiu dobu veľmi dobrá znalkyňa prírody. Zachovali sa jej popisy rastlín, zvierat, kameňov a liečenie stravou, drahými kameňmi, či bylinkami. V jej spôsobe liečenia však mal výrazné miesto predovšetkým vždy jej vzťah k Bohu, čo je v mnohých nekresťanských knihách o liečení Hildegardy buď často úplne zabudnuté, alebo výrazne skreslené. Jej liečiteľské znalosti sa neopierajú len o jej znalosti prírodných vied, ale aj zážitky z jej zjavení.
Niekedy je však v jej spisoch o liečení možné nájsť predpisy, ktoré by sme dnes mohli nazvať poverami. Jedno z viacerých vysvetlení je to, že jej spisy ktoré dnes máme k dispozícii nie sú originálne rukopisy, ale neskoršie opisy a tiež i preto s istou pravdepodobnosťou ide o určité neskoršie kompilácie jednak Hildegardiných originálnych textov, tak aj textov iných autorov – okrem iného i antických, arabských a pod. – ako bývalo vo vtedajšej dobe zvykom. Napísala aj štúdiu o blchách a všiach, ktoré spôsobovali problémy u pacientov, ktorých liečila v nemocnici pre chudobných v nemeckom meste Bingen.
Hildegarda je tiež dnes považovaná za prvú spisovateľsky činnú nemeckú lekárku a zakladateľku vedeckej prírodovedy i entomológie v Nemecku.
Vyobrazenie Hildegardy z Bingenu v Dobšinej
Zaujímavosťou je, že kult Hildegardy z Bingenu je doložený aj na území Slovenska, a to v Dobšinej. Pre reštaurátorov a pamiatkárov bolo veľkým prekvapením, keď našli pri odkrývaní fresiek v dnešnom evanjelickom gotickom kostole v Dobšinej fresku svätice, ktorú sprvu nevedeli identifikovať. Zistilo sa, že ide o Hildegardu z Bingenu. Tento kult sem priniesli nemeckí baníci zo Saska, ktorí kolonizovali Dobšinú. V rámci Slovenska je toto vyobrazenie unikátne.[2]
Dielo
- Liber Scivias (1141 – 51)
- Liber vitae meritorum (1148 – 63)
- Liber divinorum operum (1163 – 73/74)
- Vita Sancti Ruperti (um 1168)
- Physica
- Causae et curae
Pozri aj
Referencie
- ↑ Kardinál Amato vysvetľuje kanonizáciu sv. Hildegardy . tkkbs.sk, 2012-05-15, . Dostupné online.
- ↑ Gotická cesta . 2018-10-27, . Dostupné online.
Literatúra
- Beuysová, B., Neboť jsem nemocná láskou, Život Hildegardy z Bingenu, Prostor, Praha 2005
- Český slovník bohovědný, V. Kotrba, Praha 1916 – 1930?
- Dlouhá, B., Sv. Hildegarda z Bingen, Vítězové (Krystal), Olomouc 1934
- Hildegarda, sv., Cestyvěz: Vidění a zjevení svaté Hildegardy, přel. J. Deml, 1911
- Jones, K., Velké ženy duchovní tradice I., Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2002
- Letz, J., Mystičky západu, Vydavateĺstvo Michala Vaška, Prešov 2002
- Listy sv. Hildegardy z Bingen, přel. B. Konařík, Krystal, Olomouc 1948
- Moudrost Hildegardy z Bingenu, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1998
- Pernoudová, R., Žena v době katedrál, Vyšehrad, Praha 2002
- Revue pro teologii a duchovní život Salve, č. 3/1998, Hradec Králové 1998
- Schäfer, Th., Vize, Život, dílo a hudba Hildegardy von Bingen, Pragma, Praha 2003
- Strehlow, W., Svízelná cesta k lásce, Z myšlenek sv.Hildegardy, Volvox Globator, Praha 1998
- Sudbrack, J., Mystika, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 1995
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hildegarda z Bingenu
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hildegarda z Bingenu
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Albrecht Behmel
Alexandra Senfftová
Alfred Andersch
Alfred Delp
Ambrosius Lobwasser
Angelus Silesius
Anna Franková
Arnold Zweig
Bertolt Brecht
Carl von Ossietzky
Carl Zuckmayer
Christian Morgenstern
Christoph Martin Wieland
Cornelia Funkeová
Daniel Viliam Moller
David Strauss
Detlev von Liliencron
Eduard Mörike
Emmy Hennings
Emmy von Egidy
Erich Mühsam
Erich Maria Remarque
Ernst Jünger
Ernst Theodor Amadeus Hoffmann
Fanny Lewaldová
Ferdinand Christian Baur
Franz Werfel
Fridrich Fuker
Friedrich Schiller
Günter Grass
Georg Büchner
Georg Christoph Lichtenberg
Giulia Endersová
Gotthold Ephraim Lessing
Hans-Hermann Hoppe
Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen
Hans Magnus Enzensberger
Hedwiga Courthsová-Mahlerová
Hedwig Lachmannová
Hedwig Teichmann
Heinrich Böll
Heinrich Heine
Heinrich Mann
Heinrich von Kleist
Henrich Kalkarský
Herbert Vollmann
Hermann Hesse
Hermann Oberth
Herta Müllerová
Hildegarda z Bingenu
Horst Bienek
Hugo Ball
Ján Sinapius
Jacob Grimm
Jakob Kneip
Johannes Theodor Baargeld
Johannes Trithemius
Justus Möser
Jutta Bauerová
Karl May
Karol Gottlieb Windisch
Klaus Mann
Krystyna Kuhnová
Leopold Ahlsen
Lion Feuchtwanger
Lou Andreas-Salomé
Ludwig Ganghofer
Móriz Kolbenheyer
Margarete Buberová-Neumannová
Markus Heitz
Nelly Sachsová
Novalis
Patrick Süskind
Paul Johann Ludwig Heyse
Peter Weiss (spisovateľ)
Rafik Schami
Rainer Maria Rilke
Richard Dehmel
Robert Kraft
Robert Spaemann
Rudolf Bultmann
Rudolf Pannwitz
Siegfried Lenz
Stefanie Zweigová
Theodor Storm
Thomas Mann
Timur Vermes
Ulrich Karger
Walter Benjamin
Wilfried Wieck
Wilhelm Busch (farár)
Wilhelm Grimm
Wilhelm Raabe
Wolfgang Hohlbein
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk