Hippokratova prísaha, nazvaná podľa gréckeho lekára Hippokrata z Kósu, je súbor etických pravidiel konania lekára. Považuje sa za prvú podstatnú formuláciu lekárskej etiky.^[1] Tradične sa pripisuje Hippokratovi alebo niektorému z jeho žiakov, ale jej postoje mohli mať korene aj v učení pytagorejcov.

Dnešná upravená verzia prísahy:

„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Asklépiovi, Hygiei a Panakei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať:

Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach aj na celej vede. Nikomu však inému. Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.^[1] Svoj život a svoje umenie vždy budem chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore. Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami či s mužmi, či so slobodnými či otrokmi. Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám.^[1]

Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“

Hippokratova prísaha na Slovensku

Mnohí ľudia veria, že na tento text prisahajú mladí lekári. Nie je to však pravda. Hippokratova prísaha sa na Slovensku neskladá. Na slovenských lekárskych fakultách sa skladá v rámci promócie promočný sľub, ktorého znenie si upravuje každá fakulta samostatne.

Ukážka promočného sľubu Univerzity Komenského v Bratislave:^[2]

4. Promótor osloví absolventov a prečíta sľub:

Vážení absolventi ....... fakulty Univerzity Komenského v Bratislave – kandidáti na titul magister/doktor medicíny/doktor všeobecného lekárstva! Položením ruky na žezlo rektora ako symbol našej akademickej obce, symbol jej práv i povinností, pred týmto slávnostným zhromaždením sľúbte na svoju česť a svedomie, že: - hodnosť magistra (doktora), ktorú vám dnes udeľujeme, zachováte bezúhonnú a nedotknutú;

- vzdelanie, ktoré ste získali na Univerzite Komenského v Bratislave, budete naďalej prehlbovať a uplatňovať v praktickom živote,

- vedecké poznatky budete uchovávať a rozširovať nielen na vlastný prospech či získanie osobnej slávy, ale aj na prospech celého ľudstva,

- v duchu poslania Univerzity Komenského v Bratislave budete po celý život šíriť myšlienky humanizmu a demokracie, budete si ctiť slobodu, pravdu a spravodlivosť, riadiť sa svedomím a pocitom zodpovednosti za svoje skutky.

Sľúbte, že Univerzitu Komenského v Bratislave a jej ......... fakultu uchováte vo vďačnej pamäti a vždy budete podľa svojich síl podporovať jej činnosť a záujmy.

5. Absolventi pristupujú po jednom k pedelovi, ľahko sa dotknú žezla rektora, pričom vyslovia slová spondeo ac polliceor (sľubujem a potvrdzujem) a podajú ruku promótorovi, ktorý stojí vedľa pedela so žezlom.

Obdobná situácia je aj v susednom Česku - priebeh promócie na Karlovej univerzite.

Bibliografia

Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.