O rovnomennej historickej postave pozri Hippomedón (Sparta).

Hippomedón (starogr. Ἱππομέδων – Hippomedón, lat. Hippomedon) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Talaa (alebo Aristomacha), bol jedným zo siedmich vojvodcov z vojny Siedmi proti Tébam.

Pochádzal z Lerny a neskôr žil v Argu. Uvádza sa, že jeho švagrom bol argejský kráľ Adrastos. Spoločne vyrazili do vojny Siedmich proti Tébam, spolu s nimi aj Kapaneus, Amfiaraos, a Parthenopaios, tí všetci na výzvu dvoch mužov, ktorí hľadali útočisko v Argu potom, čo boli vyhnaní zo svojej domoviny: Tydeus z Kalydónu a Polyneikes, syn Oidipa z Téb.

Útočná vojna proti Tébam nebola úspešná, mesto ubránilo svojich sedem brán i opevnenie. Veď s touto vojnou bohovia nesúhlasili a Hippomedón, hoci bol silný, odvážny a mal hlas ako obludný Tyfón, ktorého obraz mal aj so stovkou dračích hláv na štíte, nepomohlo mu to, zahynul ako aj ostatní vodcovia argejskej armády, ako jediný prežil len Adrastos.

Po desiatich rokoch rovnakú výpravu proti Tébam zorganizovali Epigoni – potomkovia uvedených bojovníkov, s nimi tiež Hippomedontov syn Polydóros. Tentoraz bol ich boj úspešný, sedem brán tébskych bolo prelomených, hradby zbúrané, mesto pokorené.

Úplne opačne to bolo s vojnovými obeťami: ako jediný zomrel Adrastov syn Aigialeus, všetci ostatní prežili.

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí.  : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hippomedón na českej Wikipédii.